30-te pokračovanie cyklu Univerzita mestu – mesto univerzite

Po viac ako dvojročnej „vynútenej prestávke" spôsobenej protipandemickými opatreniami sme sa 4. mája 2022 opäť mohli tešiť z úspešného cyklu s názvom Univerzita mestu – mesto univerzite. V poradí 30. pokračovanie obľúbenej série malo zaujímavú symboliku: konalo sa totiž v roku 30. výročia existencie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pozvanie organizátorov tentokrát prijala PhDr. Mária Holubová, PhD., odborníčka na protokol a dejiny diplomacie z FPVaMV UMB, ktorá v Cikkerovej sieni Radnice na Námestí SNP účastníkom predniesla príspevok s názvom Protokol v každom z nás. Stretnutie už tradične moderovala PaedDr. Slavomíra Očenášová-Štrbová, PhD., zakladateľka tohto projektu.

V preplnenej historickej sieni PhDr. Mária Holubová. PhD. pútavou formou účastníkom podujatia priblížila najdôležitejšie etapy vývoja diplomatického protokolu, ktorý je bezpochyby významným európskym fenoménom. Vysvetlila pojem kráľovský protokol, ktorý prepojila s dvomi ďalšími pojmami, a to burgundským protokolom, ktorý sa sformoval v 15. storočí a v 17. storočí ho Ľudovít XIV. premenoval na španielsku etiketu a doplnil ho o prezentáciu osobnosti a štátu. Kráľovský protokol, ako to vyplynulo z prednášky, bol neoddeliteľnou súčasťou dynastickej politiky, ktorá ovplyvňovala medzinárodné vzťahy a diplomaciu do roku 1914. Po páde európskych monarchií a vzniku nástupnických štátov sa z kráľovského protokolu vyselektovali pravidlá diplomatického protokolu pre diplomatov, politikov a štátnikov. Pozornosť Mária Holubová venovala aj biznis-protokolu, ktorého vznik datovala do 50. rokov 20. storočia, kedy, ako uviedla, došlo k výraznejšiemu rozvoju marketingu a managementu, čo vyústilo do formulovania pravidiel firemnej kultúry. Z prednášky slovenskej odborníčky na diplomatický protokol sa účastníci mali možnosť dozvedieť aj množstvo podnetných informácií o pravidlách európskych elít, ktoré sa formovali so vznikom orientálnych despocií 5000 rokov pred naším letopočtom, ďalej úlohe dynastickej politiky v medzinárodných vzťahoch, ale aj o silných a slabých stránkach prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré hostka podložila množstvom zaujímavých príkladov. Poslucháči si z odporúčaní odborníčky vypočuli napr. to, že Slováci by prezentáciu svojej krajiny nemali budovať na tradíciách, ale na histórii, na ktorú by ale nemali nazerať cez prizmu Štúrovcov, alebo že kultúrne pamiatky na Slovensku je potrebné prijať a prezentovať ako výsledok úsilia celého národa, nielen jeho elít, lebo prezentácia Slovenska nie je mimo nás, ale v nás.

Za UMB podujatie slávnostne uzavrel prof. PhDr. Peter Terem, PhD., prorektor pre vedu a výskum.

 

Autor článku: Doc. PaedDr. Mária Huraj Rošteková, PhD., FPVaMV UMB