Nastavenie súborov cookie

    Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

    Spravovať nastavenie súborov cookie

    Nevyhnutne potrebné súbory cookie

    Vždy aktívne

    Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

    Súbory cookie súvisiace s výkonom

    Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

    S presahom na celé Slovensko

    S presahom na celé Slovensko

    Literárny týždenník; 01/2017,02/2017; 18/01/2017; s.: 12; JAROSLAV REZNÍK ; Zaradenie: RECENZIE



    JAROSLAV REZNÍK

    Július Lotnenčík ZMÁĽ1NSKÉ TÚRŇI POZERÁN Hradište: Miloš Hric, 2016, 1. vyd., 344 s., ISBN 978-80-972291-2-2 (viaz.).

    Záslužnú národnohistorickú a kultúrno-osvetovú činnosť už niekoľko rokov robí vydavateľstvo Miloša Hrica z Hradišťa pri Poltári. Je to zdanlivo regionálne vydavateľstvo, propagujúce predovšetkým Novohrad a susediace regióny Gemera a Hontu, no svojimi titulmi výrazne zasahuje do nášho národnohistorického výskumu vo viacerých vedných disciplínach. Po monumentálnom diele Zažili sme vojnu, ktoré obsahuje zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, tentoraz prispieva do nášho kultúrnohistorického poznania populárnou regionálnou publikáciou s názvom v miestnom dialekte Z máľinské túrňi pozerán. Publikácia predstavuje sprístupnenie doteraz spoznaných a analyzovaných kultúrnych hodnôt svojráznej novohradskej obce Málinca. Jej autorom je doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., málinský rodák a v súčasnosti prednášateľ na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. (Aj jeden z dvoch editorov spomenutej publikácie Zažili sme vojnu.) Vo vstupnej edičnej poznámke autor uvádza: ,,Pri sprístupňovaní kultúrnych hodnôt z obce Málinec zachytávame terminológiu z oblasti materiálnej a duchovnej kultúry, ale aj slovesné prejavy (spomienkové rozprávania, povesti, príhody, piesne a i.) v nárečovej podobe, konkrétne v hornoipeľskom nárečí." Táto poznámka zároveň naznačuje základnú tematickú štruktúru publikácie: Jazyková situácia a miestne nárečie, Tradičná materiálna ľudová kultúra, Duchovná kultúra, Slovesné prejavy, Osobnosti odborného a umeleckého slova, Doslov Ladislava Lenovského a povinný Zoznam bibliografických odkazov.

    Takto poňatá štruktúra publikácie dáva jej vedeckému a odbornému charakteru z oblasti etnografie, etnológie a folkloristiky aj výrazné popularizačné prvky. Najzreteľnejšie sa to prejavilo v záverečných kapitolách Slovesné prejavy a Osobnosti...

    Do prvej z nich autor neváhal zaradiť aj úplný text rýdzej novohradskej rozprávky Janko Gondášik a zlatá pani. Vo vstupnom slove pritom uviedol všetky okolnosti vzniku jej zápisu zberateľmi, ako aj jej neskoršie podoby zo strany ,,literárnych rozprávkarov". Tak sa môžeme dozvedieť, že uvedenú rozprávku zapísal v roku 1900 náš známy jazykovedec a folklorista Samo Cambel, pritom rozprávačom bol 78-ročný Málinčan Jano Urda Králik, a že ,,zápisy sú písané veľmi nejednotným, ba ľubovoľným pravopisom (...), ale aj napriek tomu sú mimoriadne cenné". No a dozvieme sa i to, že meno Gondášik je utvorené z nárečového slova gondáš, čo znamená pastier sviň.

    Záverečná kapitola Osobnosti odborného a umeleckého slova zaznamenáva slovníkovým spôsobom, v abecednom poradí a s ukážkami úryvkov z ich tvorby život a dielo trinástich súčasných významných málinských rodákov. Knihu s tematikou historického Málinca ilustrovala Radoslava Hrabovská, grafickú podobu jej dal Mišo Šesták.
    -END-