Nastavenie súborov cookie

    Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

    Spravovať nastavenie súborov cookie

    Nevyhnutne potrebné súbory cookie

    Vždy aktívne

    Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

    Súbory cookie súvisiace s výkonom

    Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

    16 dobrých správ roku 2016

     

    Pravda; 297/2016; 23/12/2016; s.: 30,31; Milan Čupka ; Zaradenie: téma



    Milan Čupka

    Extrémizmus, terorizmus, postpravda? Nielen tieto slová vystihujú rok 2016. Pred Vianocami sme pripravili prehľad hrdinských činov či len pekných ľudských gest, ktoré pripomínajú, že svet a ľudia majú stále aj svetlé stránky.

    Prvák zachránil dedka

    Obavy o smerovanie najmladšej generácie na Slovensku každoročne aspoň čiastočne rozptýli projekt Detský čin roka. Verejnosti predstavuje statočné deti a ich skutky. V roku 2016 to bola napríklad trieda prvákov Základnej školy Tbiliská z Bratislavy, ktorej žiaci sa predajom vlastných hračiek vyzbierali na nový invalidný vozík pre spolužiaka, ktorému starý niekto ukradol. Detský čin roka vykonal prvák Samko Bezák z Bardejova, ktorý pomáhal svojmu dedkovi, ktorého prepadli a dopichali nožom – zasiahli mu pľúca aj črevá a hrozilo mu vykrvácanie. Chlapec držal hygienickými vankúšikmi dedkove rany asi hodinu, kým prišli záchranári. Celú situáciu hrdinsky zvládol a dedko aj vďaka jeho rozvahe prežil.

    Igelitkový dres

    Dieťa bolo hlavným hrdinom aj v príbehu, ktorý sa vyvíjal celý rok 2016. V januári sa na webe objavila fotografia päťročného afganského chlapca, ktorý mal na sebe modro–bielu igelitovú tašku, na ktorej bola vzadu perom napísaná desiatka a "Messi". Rodičia si skutočný dres dovoliť nemohli, chlapcovi vyrobili náhradu z igelitky. Lionel Messi následne poslal chlapcovi dresy Barcelony aj Argentíny, no to vyvolalo záujem miestnych gangstrov, ktorí rodine posielali vyhrážky. Mysleli si, že Messi poslal aj peniaze a chceli podiel. Rodina musela odísť z Afganistanu do Pakistanu, no chlapec stále sníval o stretnutí s idolom. V decembri sa mu sen konečne splnil. S Messim dokonca spolu vybehli na trávnik pred zápasom.

    Kde je Waldo?

    Poznáte detskú knihu Kde je Waldo? Deti v nej v záplave iných postáv hľadajú Walda postavičku v typickom pruhovanom tričku. Americký robotník Jason Haney pracoval minulý rok na stavbe novej budovy, ktorá vyrastala oproti detskej nemocnici v štáte Indiana. Jedného dňa vyrobil drevený model Walda a každý deň ho presúval na iné miesto. Deti v nemocnici tak mohli hrať obľúbenú hru naživo v reálnom prostredí, čo odpútavalo ich myseľ od chorôb a bolestí. Haney má pre choré deti cit aj preto, lebo pred rokmi bola ťažko chorá jeho vlastná dcéra. Jej poškodený mozog sa nikdy nemal riadne vyvinúť. Dnes je z nej však maturantka, jednotkárka, ktorá otcovi pomáhala s výrobou modelu Walda.

    Úsporné autá Slovákov

    Šikovných našincov celoročne predstavujeme v Pravde v rubrike Úspešní Slováci. Jeden z mnohých inšpiratívnych príbehov poukázal na to, že čo sa týka automobilového priemyslu, Slovensko nie je len lacnou výrobnou dielňou, ale má do budúcnosti aj veľký kreatívny potenciál. Študenti zo Spojenej školy v Tvrdošíne, zo Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach a zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity vytvorili autá, ktoré na jeden liter benzínu prejdú aj 700 kilometrov. Predstavili ich na prestížnom podujatí Shell Eco–marathon v Londýne. Podstatou pretekov bolo dosiahnuť čo najväčší dojazd na jeden liter paliva, resp. na 1 kWh energie. Na maratóne súperili autá jazdiace na rôzny pohon.

    Narodeninová MHD

    Pri dopravnej tematike ostávame, témou sa však posúvame k hromadnej doprave. Voči nej znie u nás najčastejšie kritika. Príkladom, ako možno meniť vzťah ľudí k MHD, je bratislavský vodič električky Pavol Durec. Už niekoľko rokov oslavuje svoje narodeniny spolu s cestujúcimi, ktorých vozí. Tento rok vo svojej električke už tradične rozvešal sladkosti, ale pohostil ľudí aj pagáčmi a jablkami, ktoré v električke rozdávali mladí folkloristi v krojoch. Cestujúcich upútal aj špeciálne ozdobenou kabínou a palubnou doskou. Okrem toho, že do rutinného cestovania priniesol trochu ľudskosti, možno niektorých inšpiroval zdvihnúť na chvíľu hlavu od svojich smartfónov a sledovať svet okolo seba. Alebo si ho aspoň odfotiť...

    Sprcha pre bezdomovcov

    O tom, že nad pomocou ľuďom v núdzi je potrebné sa zamýšľať do detailov, svedčí príbeh amerického aktivistu Jaka Austina. Bezdomovcom v meste St. Louis pomáhal dlhodobo, okrem jedla a oblečenia im časom zabezpečoval aj mydlá a iné toaletné potreby. Zakrátko si však uvedomil, že ľuďom bez domova stále chýba miesto, kde by sa mohli v súkromí a dôstojne umyť. Kúpil preto staršie nákladné auto a z peňazí z verejnej zbierky, ktorú inicioval, ho prerobil na pojazdnú sprchu. Odvtedy služby jeho netradičného vozidla, ktoré vďaka generátoru ponúka teplú sprchu, využíva denne asi 60 bezdomovcov. Hygienické pomôcky pre automobil navyše vyrábajú takisto ľudia, ktorí boli kedysi bez domova. Inšpiratívne?

    Sama proti 300 neonacistom

    Drobná 42–ročná černoška stojí so zaťatou päsťou čelom k davu asi tristo švédskych neonacistov, ktorí v bielych košeliach pochodujú mestom Borlänge. Táto fotografia obletela v máji svet a vliala nádej tým, čo sa začali obávať, že s narastajúcou popularitou extrémizmu v Európe ťahajú slušní a odvážni ľudia za kratší koniec. Tess Asplundová vraj svoj protest neplánovala, spravila to impulzívne z hnevu nad fašizmom vstávajúcim z popola. Dobrou správou tohto roka je aj to, že extrémistom sa postavili aj Slováci. Tisícky ľudí v Bratislave a iných mestách vyšli do ulíc v marci na protest proti tomu, že sa do slovenského parlamentu dostali extrémisti. Pochod zopakovali aj v júni – ako protipól k akcii proti imigrantom.

    Slovenskí záchranári v Iraku

    Boje na Blízkom východe boli veľkou témou roku 2016. Menej sa vie, že v bojoch pri irackom Mosule zachraňovali životy aj Slováci – v tom čase dokonca jediní záchranári z Európy. Ide o Olivera Valentoviča a Mateja Karláka, ktorí založili neziskovú organizáciu Akadémia urgentnej medicíny. Pri Mosule sa špecializovali na podávanie prvej pomoci v prednej línii. "Najbližšia nemocnica je totiž často vzdialená aj niekoľko desiatok kilometrov od frontovej línie. Pri vážnych úrazoch, ktoré sa na fronte dejú stále, je extrémne dôležitá odborne podaná prvá pomoc. A samozrejme, tak skoro, ako je to len možné, je to otázka života a smrti," povedal pre Pravdu fotograf Juraj Mravec ml., ktorý ich príbeh priamo v Iraku zaznamenával.

    Ocenenie pre statočné ženy

    So cťou prekonala asi najvulgárnejšiu verejnú diskusiu v moderných slovenských dejinách. Predsedníčka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová v roku 2015 počas najostrejšej kampane skupiny politikov a veľkej časti verejnosti neprestala bojovať za práva utečencov a migrantov. Tento rok sa preto stala prvou Slovenkou, ktorá získala ocenenie International Women of Courage. Bola medzi 14 ženami z celého sveta, ktoré ocenenie získali za výnimočnú odvahu a líderstvo pri obhajovaní ľudských práv, zrovnoprávnenia žien či za prínos k sociálnemu pokroku, pričom sú často vystavené vážnym bezpečnostným rizikám. Ocenenie jej vo Washingtone DC odovzdal minister zahraničných vecí USA John Kerry.

    Bratská pomoc

    Zaujímavá športová situácia nastala v septembri vo finálových pretekoch Svetovej triatlonovej série. Asi sedemsto metrov pred cieľom viedol Jonathan Brownlee, ktorý mal našliapnuté na celkový triumf. V tom ho však premohla únava a hrozil mu kolaps. Jeho brat Alistair, ktorý bežal za ním, sa vzdal šance na víťazstvo a radšej podoprel brata a pomohol mu bezpečne do cieľa, kde sa Jonathan zrútil. Bratia skončili na druhom a treťom mieste. Počínanie Alistaira riešili po pretekoch aj rozhodcovia, no napokon zamietli protest Španielov s tým, že podľa Medzinárodnej triatlonovej únie môže súťažiaci prijať pomoc od iného účastníka pretekov. Jonathan neskôr poďakoval bratovi z nemocnice statusom na Twitteri.

    Kórejské selfie

    Olympijské hry v Riu de Janeiro priniesli mnoho inšpiratívnych športových príbehov, svet však zaujala aj fotografia, ktorá sa priamo neviazala na žiadny športový výkon. Takých fotiek vzniklo počas olympiády mnoho – športovkyne a súperky z dvoch rôznych krajín si robia spoločné selfie. Prečo zaujala práve táto? Pretože sa na nej spoločne usmievajú športové gymnastky zo znepriatelenej KĽDR a Kórejskej republiky. Lee Eun–ju z Južnej Kórey si spravila fotografiu s reprezentantkou Severnej Kórey Un Jonghong, olympijskou víťazkou z Pekingu v roku 2008. Niektorí fotografiu komentovali sarkasticky, že Jong-hong za ňu bude čakať prinajmenšom väzenie, KĽDR však tzv. športovú diplomaciu toleruje.

    Medaila na charitu

    Silné olympijské príbehy nevyhasli spolu s olympijským ohňom po záverečnom ceremoniáli. Poľský atlét Piotr Malachowski, ktorý v Riu získal striebornú medailu v hode diskom, prekvapil, keď ju o pár dní neskôr ponúkol do aukcie. Dôvod bol šľachetný – vydražené peniaze mali pomôcť trojročnému chlapcovi, ktorý trpel zriedkavou formou rakoviny. Na liečbu v newyorskej nemocnici potreboval 126–tisíc dolárov. Medailu napokon kúpili Dominika a Sebastian Kulczykovci, ktorí patria k najbohatším Poliakom. Malachowski pomáha aj ďalej, podobne sa v novembri vzdal aj ocenenia z atletickej Diamantovej ligy, tentoraz v prospech súrodeneckej dvojice v núdzi.

    107–ročná tanečníčka

    Už len samotné video, ktoré začiatkom roka obletelo svet, vyčarí úsmev na tvári. Virginii McLaurinovej sa splnil celoživotný sen o návšteve Bieleho domu. Starenka, ktorá sa narodila v roku 1909 (!), si návštevu poriadne užívala a dokonca si zatancovala s americkým prezidentom Barackom Obamom a jeho ženou Michelle. Príbeh 107–ročnej černošky sa tým však nekončí. Médiá následne priniesli správu o tom, že celé roky a ešte aj dlho po oslave svojej stovky pomáhala ako dobrovoľníčka pri opatrovaní sirôt. Programu sa venovala viac ako dve desaťročia až 40 hodín týždenne. O svet okolo seba sa aktívne zaujíma dodnes, krátko pred prezidentskými voľbami napríklad vyzývala spoluobčanov, aby išli voliť.

    Biblioterapia

    Na Slovensku zase v zaujímavom projekte pomáhali pre zmenu mladí starším. Študentky Filozofickej a Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici spríjemňovali chvíle dlhodobo hospitalizovaným pacientom v nemocnici Zelený sen – tzv. biblioterapiou. V rámci projektu Čítanie ako terapia vybudovali v nemocnici knižnicu, rôznymi čítacími aktivitami dobrovoľníkov odpútavali pozornosť pacientov od choroby. Študentky tiež zorganizovali zbierku kníh, ktorá sa konala počas Univerzitnej noci literatúry – vyzbierali pritom vyše 500 kníh. Detské venovali Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici, takže pomáhali aj detským pacientom.

    Ice Bucket Challange

    Ak chcete namietať, že výzva, pri ktorej sa ľudia oblievali ľadovou vodou, aby upozornili na amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), teda smrteľné ochorenie mozgu, ktorého výsledkom je degenerácia a strata buniek centrálnej nervovej sústavy, bola záležitosťou roku 2014, máte pravdu. Počas tohto roku však peniaze vyzbierané vďaka tzv. Ice Bucket Challenge priniesli prvé výsledky. Už v roku 2015 novinári vyčíslili, že z financií z kampane až 67 percent išlo na výskum. Tento rok v júli tím z University of Massachusetts Medical School spravil dôležitý objav, ktorý pomáha odhaliť príčiny ochorenia. Vďaka tomu možno vyvíjať účinnejšie lieky. Kritici oblievania, do ktorého sa zapojili športovci, celebrity aj politici, môžu svoj skepticizmus oľutovať.

    Hrdina z Nice

    Terorizmus bol veľkou témou aj roku 2016, svedčí o tom aj najnovší útok na vianočných trhoch v Berlíne. Podobný teroristický čin sa odohral už v júli vo francúzskom Nice. Útočník vtedy počas osláv francúzskeho národného sviatku zabil na promenáde 86 ľudí. Hoci bolo jasné, že je pripravený zabíjať kohokoľvek, jeho jazdu sa snažil zmariť náhodný Francúz, ktorý sa na motocykli priblížil ku kabíne kamióna a snažil sa útočníka udrieť. Ten na neho vytiahol zbraň a chcel ho zastreliť, no zbraň sa zasekla. Preto napokon Francúza pištoľou len udrel, ten spadol, no okrem modrín sa mu nič vážne nestalo. Hrdinské činy sprevádzali aj iné teroristické útoky. Dávajú nádej, že terorizmus a strach nikdy nevyhrajú.

    FOTO:

    Detský čin roka 2016 vykonal Samuel Bezák z Bardejova, ktorý pomohol zachrániť dobodaného dedka.

    107–ročná Virginia McLaurinová je dlhoročná dobrovoľníčka. Tento rok si zatancovala s Obamovcami v Bielom dome.
    -END-

     

    http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/415190-16-dobrych-sprav-roku-2016/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss