Návštevný neporiadok TANAP-u

Návštevný neporiadok TANAP-u

Denník N; 46/2017; 07/03/2017; s.: 10; JURAJ ŠVAJDA ; Zaradenie: publicistika



JURAJ ŠVAJDA prednáša manažment chránených území na UMB v BB

Nelegálne bivaky, volejbal či korčuľovanie na plesách, drony, padáky tam, kde nemajú čo robiť, voľné púšťanie psov - také masívne ignorovanie návštevného poriadku sme vo Vysokých Tatrách ešte nemali

Tatry cez vianočné sviatky opäť praskali vo švíkoch a zimná sezóna priniesla množstvo pozorovaní, nad ktorými by sme sa mohli zamyslieť. Slovenské Tatry sú na rozdiel od poľských príkladom zle manažovaného národného parku s mnohými problémami, ktoré priamo ohrozujú ich prírodné hodnoty a kvalitu zážitkov návštevníkov. Dokumenty, ktoré by mali upravovať jeho využívanie (program starostlivosti, zónovanie územia, návštevný poriadok) sú prinajmenej morálne po expirácii a na nových sa "horúčkovito" pracuje viac ako desať rokov. Pekným príkladom je návštevný poriadok (teda skôr neporiadok) z roku 1999, ktorý by mal upravovať "únosné kultúrno-výchovné využívanie územia národného parku jeho návštevníkmi". Väčšina ustanovení sa vo veľkom nerešpektuje a ťažko si predstaviť ich kontrolu priamo v praxi.

AJ PREZIDENT LYŽUJE

Napríklad pohyb po turistických chodníkoch je možný len počas dňa, hoci sociálne siete sa hemžia fotografiami východov a západov Slnka z vrcholov tatranských štítov. Táto činnosť je teda zrejme spojená aj so stanovaním a bivakovaním na území národného parku, ktoré je podobne nelegálne. Hoci návštevník sa môže pýtať, aký rozdiel vo vplyve na prírodu je v porovnaní s oficiálne povoleným snow campom pod Lomnickým štítom. A čo taký cyklista, ktorého stretnete na fatbiku mimo vyhradenej cykloturistickej trasy, napríklad na Zbojníckej chate? Alebo čoraz masívnejšie používanie dronov, respektíve lietanie na závesných padákoch mimo vyhradených koridorov a časového obdobia? Podobne ako v lete, pokračuje vo veľkom voľné púšťanie psov (v poľskom TPN je prísne zakázané už len vodenie psov). Sezónne uzávery chodníkov sa absolútne nerešpektujú. Pikantná je situácia na jednej z vysokohorských chát, ktorá by mala byť sezónne uzatvorená, ale bežne sa stáva, že je otvorená pre verejnosť aj v zime. Korčuľovanie na plesách alebo hokejové turnaje sú prísne vzaté rovnako nelegálne aktivity, aj keď ticho tolerované. A čo napríklad absurdná dilema, či volejbal zorganizovaný skupinou tatranských otužilcov na zamrznutom Popradskom plese bol porušením legislatívy? No a o skialpinizme, ktorý sa vykonáva takmer všade, vrátane uzavretých oblastí, hoci povolený je vo Vysokých Tatrách len na dvoch vyhradených trasách (veď aj pán prezident si zlyžoval Kartárika), rovnako radšej pomlčme. Stále je platná podmienka nahlásiť sa správe národného parku napríklad vysielačkou a dodržať maximálny počet 30 osôb.

TO TU EŠTE NEBOLO

Zhrnuté a podčiarknuté – také masívne ignorovanie návštevného poriadku sme tu ešte nemali. Príčin môže byť viac – od nepochopenia alebo nedostatku informovanosti, zmeny skladby návštevníkov, úniku ľudí hľadajúcich ticho hôr a "slobodu" vo vyšších polohách z preplnených zjazdoviek a tatranských osád cez neexistenciu kontrolných mechanizmov až po vzdor ľudí, ktorí vidia, čo sa v Tatrách deje. Sedliacky rozum velí, že výstavba infraštruktúry, ťažba dreva a poľovačky predsa len majú väčší vplyv na prírodné prostredie. Ak k tomu pripočítame aktivity absolútne nesúvisiace s národným parkom typu ľadový dóm na Hrebienku a kolabujúcu dopravu s množstvom výfukových plynov, treba mať riadnu dávku trpezlivosti a sociálnej tolerancie. Nestratia raz Tatry čarovnú prírodu, pre ktorú tam ľudia chodia a ktorá vytvára pridanú hodnotu? Naozaj sa potrebujeme v Tatrách hnať za kvantitou na úkor kvality, pretekať v rekordoch týkajúcich sa obsadenosti ubytovacích zariadení (OO CR a ZCR VT), budovať viac lanoviek a parkovísk (TMR), otvárať ich viac verejnosti (iniciatíva Naše hory) a stavať tunel z Poľska (starostovia podtatranských obcí a primátori miest)? Aby nedošlo k nedorozumeniu. Autor tohto článku netvrdí, že rekreačné a športové aktivity by mali byť z národného parku vylúčené (keďže minimálne liečebnú funkciu Tatier sme už zničili). Práve naopak. Je však potrebné sledovať a pochopiť aj ich negatívne dôsledky a v prípade potreby ich manažovať v rámci únosnosti prostredia a akceptovateľných limitov. Existuje množstvo stratégií a konceptov, ako manažovať návštevnosť. Žiaľ, u nás sme dnes svedkami asi najhoršieho možného scenára – zákazy (ktoré ľudí na vyššom stupni morálneho rozvoja nahnevajú) a ich ignorovanie. Som presvedčený, že Tatry nesú v sebe pre ich návštevníkov hlbšie duchovné posolstvo než len lacné aktivity typu masových atrakcií a nákupných stredísk. V každom prípade vyššie naznačené príklady by mohli byť aspoň úvodným zamyslením sa v diskusii týkajúcej sa akútnej potreby zmeniť paradigmu pri manažmente návštevnosti v Tatrách. Začnem prvým bodom – ujasnime si, komu a aký produkt chceme vlastne v národnom parku ponúkať.

Pohyb po turistických chodníkoch je možný len počas dňa, ale sociálne siete sa hemžia fotografiami východov a západov Slnka z vrcholov tatranských štítov.
-END-

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Marec 2017