Máme silné fanúšikovské jadro, ktoré je zapálené pre futbal, hovorí Michal Pobijak.
PREDMIER. V útlej mladosti pôsobil v MŠK Žilina či reprezentácii a na jeseň nechýbal ani v zápasoch piatoligistu. Popritom bol jedným zo zakladajúcich členov občianskeho združenia, zorganizoval tábory či turnaje a ešte trénuje aj dorast. Reč je o 24-ročnom záložníkovi FK Predmier Michalovi Pobijakovi. Študent druhého ročníka magisterského štúdia sa rozhodne nenudí a športom žije od rána do večera. Viac sa, nielen o uplynulej jesennej časti, dočítate na nasledujúcich riadkoch.
Predmier - Radôstka (1:0)
Vizitka Michala Pobijaka
Dátum narodenia: 8. 3. 1997
Vek: 24 rokov
Výška: 180 cm
Hmotnosť: 74 kg
Pozícia: záložník
Predchádzajúce kluby: Makov (hosťovanie)
Obľúbený klub: FC Liverpool
Futbalový vzor: Steven Gerrard
Ako hodnotíte uplynulú jesennú časť?
- Zo začiatku to bolo hektické, prišlo k zmene trénera. Chémia medzi mužstvom a Jaroslavom Fábrym chýbala. Následne sa vrátil do tímu staronový tréner Kamil Begáň, čo sa hneď odzrkadlilo, či už na výkonoch, hre alebo nálade v kabíne. Všetci s ním máme nadštandardný vzťah. Niektoré zápasy boli slabšie, v ďalších nám pre pracovné povinnosti chýbali nejakí chalani. S jeseňou som spokojný. Šieste miesto sme si obhájili futbalovosťou a výkonmi.
Ako ste spokojný s vašimi výkonmi?
- Niektoré stretnutia som vynechal kvôli zdravotným problémom. Zo začiatku sezóny som sa cítil na ihrisku fajn. Som univerzálnejší typ, hrám od obrany cez stred zálohy a krídlo. Tréner ma skúšal na viacerých postoch. Herne to bolo podľa môjho názoru fajn. Ku koncu sezóny som na sebe cítil menší výkonnostný útlm.
Väčšinu jesene ste nastupovali v zálohe po boku Samuela Pistovčáka. Ako sa vám s ním hrá?
- S ním som nastupoval takmer pravidelne. Pri nás sa striedali buď Praženica alebo Borovička. Podľa môjho názoru sú Pistovčák s Praženicom na túto ligu nadštandardní futbalisti. Sú to dríči a na ihrisku vedia byť drzí, nevypustia žiaden súboj. Je radosť hrať s takýmito chalanmi. V zálohe som sa s nimi cítil komfortne.
Pri otázke, na ihrisku ktorého mužstva sa hrá klubom V. ligy najťažšie, takmer všetci povedia Predmier. Čím je vaše prostredie špecifické, že súperi k vám neradia jazdia?
Či babky s dáždnikmi po stranách bijú hráčov (smiech). Musí sa to tradovať dlhé roky. Máme silné fanúšikovské jadro, ktoré je zapálené pre futbal. Priznávam, možno sú trochu svojskí. V Predmieri ľudia futbal „žerú“. A dávajú to pocítiť hosťujúcim hráčom či realizačnému tímu. Veľakrát nám domáce prostredie pomohlo a ovplyvnilo náš výkon. Chlapcom takáto podpora na ihrisku určite pomôže. Súperom k nám nezávidím chodiť (smiech). V lige sú však aj iné tímy, kde sa hrá tiež ťažko. Párkrát sme si už po zápasoch povedali, že všetci hovoria na Predmier, akí sme alebo aké to je u nás bláznivé. Po niektorých stretnutiach na vonkajších ihriskách sme si tiež povedali, že tu a tu je to veselé.
Čo je zaujímavé, tak už od roku 2019 ste držiteľom trénerskej licencie, čo znamená, že by ste už mohli z trénerskej lavičky viesť napríklad aj klub V. ligy.
- Študujem v druhom roku magisterského štúdia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo futbalu. Po úspešnom bakalárskom štúdiu som získal céčkovú licenciu a momentálne som už držiteľom béčkovej. Trénovanie je pre mňa nielen veľké hobby, ale aj vášeň. V Podbrezovej som bol asistentom trénera U16 v prvej dorasteneckej lige počas štúdia vysokej školy. Momentálne pôsobím ako tréner dorastu v Predmieri. Ale pokojne by som mohol trénovať aj v piatej lige. Až tak ďaleko však nemierim, keďže podľa môjho názoru musí mať hlavný tréner niečo za sebou a byť autoritou.
Zároveň ste jedným zo štyroch zakladajúcich členov OZ LoptošŠi. Ako sa vôbec zrodila táto myšlienka?
- Už dlhšie som rozmýšľal nad futbalovým kempom. Bavil som sa s Jarkom Bačíkom a od neho padol návrh, že má predstavu o športových táboroch. Či by som s ním do toho išiel. Občianske združenie sme založili tento rok, v ktorom sme zorganizovali tri tábory. Ich mottom bol pohybový rozvoj detí. Aby sa im po skončení tábora nechcelo od nás odísť a aby sa hýbali hravou formou.
Okrem spomínaných táborov organizujete aj rôzne turnaje. Pre Predmier toho robíte v rámci športu naozaj dosť. Môžeme povedať, že v obci vás už každý pozná?
- Spolu s bratom sme cez leto zorganizovali Uličný turnaj. Každá ulica si mohla poskladať vlastný tím. Za ten deň sa mohlo na ihrisku premlieť okolo 300 ľudí. Podujatie bolo charitatívneho charakteru a výťažok z neho putoval pre choré dievčatko. A či ma každý v obci pozná? Po tomto lete asi áno (úsmev).
Mohli by sme povedať, že športom žijete od rána do večera a od večera do rána?
- Aj keď je to niektoré dni na teoretickej báze, ale áno. Buď hrávam za Predmier, trénujem dorast alebo v poslednom čase som sa dal aj na futsal. Takže mohli by sme to takto povedať.
MŠK Žilina aj reprezentácia
Michal Pobijak strávil detstvo v MŠK Žilina. V klube sedemnásobného majstra Slovenska pôsobil od kategórie U10 po U19. Zahral si po boku takých hráčov, ako Dávid Hancko, Ján Minárik či Róbert Boženík. „Tým, že som ako malý chlapec dochádzal z Predmiera do Žiliny, naučil som sa zodpovednosti a samostatnosti. A aj počiatočnému rešpektu voči autoritám,“ zaspomínal si na futbalové začiatky.
Za slovenskú reprezentáciu debutoval v kategórii U16 v priateľskom zápase proti Česku. „A na svojom konte mám aj reprezentačný gól. Tým, že som ich za svoju kariéru strelil okolo desať, tento si pamätám. Presadil som sa na medzinárodnom turnaji v Rumunsku proti Srbsku,“ povedal Michal Pobijak.