Vláda zmenila Ústavu a chystá novinky pre penzistov. Tie by sa mali realizovať cez zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe.

Oldrich Kosť

dôchodkový vek čakajú zmeny. Mal by sa znova naviazať na strednú dĺžku dožitia. Inak povedané, určovanie dôchodkového veku bude závislé od toho, ako sa mení stredná dĺžka dožitia osôb odchádzajúcich do dôchodku. Ak to naviažeme na prebiehajúcu nešťastnú pandémiu, ktorá pripravila o život množstvo dôchodcov, tak mechanizmus stanovenia dôchodkového veku by na túto skutočnosť zareagoval možno aj znížením dôchodkového veku. Tento mechanizmus zabezpečuje, aby každý z nás priemerne v dôchodku prežil také obdobie, aké prežili v dôchodku naši rodičia.

Súčasnosť

Dnes môžeme ešte odísť do predčasného dôchodku, ktorý je však dosť nevýhodné riešenie. Za každý mesiac sme pokutovaní trvalým znížením dôchodku o 0,5 percenta (za rok o 6,5 percenta) a navyše strácame rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ak by sme odišli do predčasného dôchodku o dva roky skôr, tak stratíme 13 percent ako pokutu za predčasný odchod do dôchodku plus 12 percent ako stratu rastu aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Celkovo tak odchod do predčasného dôchodku o dva roky skôr spôsobí trvalé zníženie dôchodku o štvrtinu. A to počas poberania predčasného dôchodku nemôžete mať súbeh práce a dôchodku. Stropovanie dôchodkového veku vypadlo z Ústavy, predčasný dôchodok asi tiež nezostane dlho v platnosti, ale priamo v Ústave sa objavila novinka v podobe flexibilného dôchodkového veku. Táto flexibilita má podobu individuálneho dôchodkového stropu. Ak ste odpracovali a platili poistné aspoň počas 40 rokov, budete môcť požiadať o dôchodok bez ohľadu na dôchodkový vek stanovený podľa automatu. Ak to zoberieme čisto technicky, človek, ktorý pracoval od 18 rokov nepretržite, bude môcť požiadať o starobný (nie predčasný) dôchodok vo veku 58 rokov. Má to len jeden háčik, ktorý vyžaduje dobré prepočty. Ak využijete individuálny dôchodkový strop, platí podmienka, že celkový objem dôchodkov, ktorý by bol vyplatený po dovŕšení zákonného dôchodkového veku, sa vám musí rozpočítať na väčší počet rokov. Toto pravidlo zabezpečuje, aby ste na jednej strane neboli ukrátený, ale na druhej strane nemôžete využívať systém vo svoj prospech. Hovorí sa tomu aktuárska férovosť.

Pokuta za materstvo

Druhou novinkou, po ktorej volá veľké množstvo odborníkov aj bežných ľudí, je odstránenie pokuty za materstvo a výchovu dieťaťa. Dnes máme pomýlený systém bonifikácie pre ženy v podobe nižšieho dôchodkového veku, ktorý však spôsobuje, že ženy majú dôchodky nižšie o štvrtinu (priemerne) oproti bezdetným ženám alebo mužom. Odstránenie tohto problému sa objavilo priamo v Ústave. Od roku 2022 už nebude možné, aby obdobie, keď sa rodič stará o svoje dieťa, znižovalo nárok na dôchodok. Dnes máme mechanizmus, že za obdobie starostlivosti o dieťa sa priznáva dôchodkový nárok vo výške 60 percent priemernej mzdy. Inak povedané, výchovu dieťaťa si štát cení na úrovni minimálnej mzdy. Po novom sa toto obdobie bude musieť započítavať rovnakou hodnotou ako zvyšná pracovná kariéra rodiča, aby sa učinilo právu garantovanému v Ústave zadosť. To znamená, že ak rodič za celú kariéru získa priemerný osobný mzdový bod napríklad vo výške 2 (dvojnásobok priemernej mzdy) a iný rodič vo výške napríklad 0,7 (70 percent priemernej mzdy), podľa toho kľúča získa aj nárok za obdobie starostlivosti o dieťa. Takže síce neublížime rodičom, ale oceníme výchovu detí rozdielne. Úplnou novinkou, ktorú priniesla ostatná novela Ústavy, je rodičovský bonus. Toto nové právo hovorí o tom, že každý z pracujúcich má právo poukázať časť zaplatených odvodov svojim rodičom. Výška rodičovského bonusu sa stanovuje na pätinu zaplatených odvodov. Myšlienka zavedenia prvku „troch grošov“ je naozaj zaujímavá, avšak navrhnutý rodičovský bonus má veľa úskalí. V prvom rade má rodičovský bonus fungovať ako asignácia časti zaplateného poistného. Inak povedané, časť zaplateného poistného posuniete konkrétnej osobe. Už dnes nedokážeme z celkového vybraného poistného vyplatiť dôchodky všetkým dôchodcom. Musíme využívať prebytky ostatných fondov, ktoré by sme mohli použiť na zvýšenie materských dávok, dávok v nezamestnanosti, ošetrovného alebo iných dávok, a zároveň musíme dotovať dôchodky z daní, ktoré by mali byť určené na zlepšenie škôl, škôlok, jaslí a iných verejných služieb. A do takéhoto deficitného systému ideme zaviesť právo poukázať pätinu z týchto zdrojov dôchodcom. Zvýšime tak deficit o ďalšiu pätinu. Niektorým dôchodcom, ktorých deti pracujú doma, sa tak zvýšia dôchodky.

Ostatní dôchodcovia

Tým by sme mali znížiť dôchodky, aby bol systém vyrovnaný? To asi nepôjde. V žiadnom systéme sa priznané práva neodnímajú. Ďalšie nástrahy takto určeného práva číhajú v podobe diskriminácie časti dôchodcov, ktorých deti tu pracovali po dlhé roky a potom odišli pracovať do zahraničia. A tiež tie deti, ktoré tu poctivo odvádzali odvody a potom mali nešťastné úmrtie. Takíto rodičia/ dôchodcovia si nezaslúžia bonus? Asi nie. A dokonca budú musieť tŕpnuť, či im neznížime dôchodky, len aby sme systém udržali v akej-takej finančnej rovnováhe. A tu narážame na kľúčový problém rodičovského bonusu. Do systému, kde si každý z nás počas svojej dlhoročnej pracovnej kariéry buduje dôchodkové nároky, vnášame prvok, kde váš dôchodok nezávisí od odvedeného poistného, ale od vychovaného dieťaťa, ktoré momentálne pracuje na Slovensku a odvádza odvody.

Myšlienka zavedenia prvku ,troch grošov‘ je naozaj zaujímavá, avšak navrhnutý rodičovský bonus má veľa úskalí.

Ján Šebo z Univerzity Mateja bela