Nastavenie súborov cookie

    Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

    Spravovať nastavenie súborov cookie

    Nevyhnutne potrebné súbory cookie

    Vždy aktívne

    Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

    Súbory cookie súvisiace s výkonom

    Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

    Na Slovensku sa začína predlžovať vek odchodu do dôchodku

    Na Slovensku sa začína predlžovať vek odchodu do dôchodku

    Rádio Slovensko, 12:00; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 03/01/2017; Oto Görner



    Juraj Jedinák, moderátor: "Na Slovensku sa začína predlžovať vek odchodu do dôchodku, konkrétne v roku 2017 o 76 dní. Znamená to, že Sociálna poisťovňa prizná prvé dôchodky najskôr 18. marca. Zmena sa dotkne aj predčasných dôchodcov. Štát tak reaguje na demografický vývoj, keď hrozí, že sa počet aktívnych ľudí na trhu práce bude postupne znižovať a na druhej strane počet ľudí na dôchodku a vek ich dožitia zvyšovať."

    Oto Görner, redaktor: "Predlžovanie veku odchodu dôchodku sa dotkne každého, kto sa narodil po 31. decembri 1954. Výnimkou sú ženy narodené od 1. januára 1955 do 31. decembra 1961, ktorým sa znižuje dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí, a tiež poistenci, ktorí odpracovali potrebný počet rokov v prvej alebo druhej pracovnej kategórii. V ďalších rokoch sa bude dôchodkový vek predlžovať automaticky, podľa strednej doby dožitia určenej Štatistickým úradom. Neskôr sa bude chodiť aj do predčasnej penzie. Zo Sociálnej poisťovne vysvetľuje Ľudmila Grauzelová."

    Ľudmila Grauzelová, Sociálna poisťovňa: "Keď je to napríklad ročník 57 a ten jeho konkrétny dôchodkový vek ešte neviem stanoviť, v týchto prípadoch sa bude brať do úvahy ten dôchodkový vek, ktorý platí v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok."

    Oto Görner: "Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľov Rastislava Machunku, neskorší odchod do dôchodku je potrebný z hľadiska dlhodobého udržania verejných financií."

    Rastislav Machunka, viceprezident AZZZ SR: "Práve nestabilný dôchodkový systém je rizikom pre verejné financie v ďalších rokoch a pokiaľ by toto opatrenie nenastalo, tak by sa absolútne stali neudržateľné verejné financie do budúcna."

    Oto Görner: "Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ľuboš Sirota hovorí o novom prístupe firiem k seniorom."

    Ľuboš Sirota, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov: "Sa považovali dlho, že naozaj ich zamestnávajú už len na, povedzme si nízko kvalifikované práce."

    Oto Görner: "Ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela zásadné problémy pri zamestnávaní ľudí vo vyššom veku neočakáva."

    Ján Šebo, ekonóm, Univerzita Mateja Bela: "Keďže na Slovensku výrazným spôsobom rastie zamestnanosť práve tejto staršej populácie od 55 do tých 62 rokov, môžete predpokladať, že značná časť populácie, povedzme, že tých 60 a viac percent, ostane na tom trhu práce, bude mať príjem a zároveň bude aj odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne."

    Oto Görner: "Ak by sa dôchodkový vek predlžoval rovnakým tempom aj v ďalších rokoch, o päť rokov by sme išli do dôchodku ako 63-roční a o 20 rokov ako 66-roční. Oto Görner, RTVS."

    -END-


    Obyvateľstvo SLOVENSKA STARNE

    Košice Dnes; 11/2017; 17/01/2017; s.: 14; SITA ; Zaradenie: SLOVENSKO



    Demografický vývoj v prospech starších sprevádza únik mladých mozgov

    BRATISLAVA - Demografický vývoj na Slovensku v prospech starších ľudí nie je sám o sebe problém. Problém nastáva až vtedy, ak politiky štátu, na základe ktorých sa vyplácajú rôzne dávky, nereagujú na túto situáciu a vytvárajú riziká vo verejných financiách.

    Súčasné opatrenia štátu nie sú dostatočné. Dlhodobo na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Konkrétne za najväčšie riziká označuje výdavky v dôchodkovom systéme a zdravotníctve. Konštatoval to odborník na dôchodkové systémy Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

    Ideme iba do horšieho

    Na ilustráciu situácie podľa Šeba treba posúdiť štyri hlavné faktory, ktorými ideme proti najväčšej demografickej vlne, ktorá sa na nás valí. "Súčasnú úroveň verejného dlhu máme okolo 52 - 53 percent. Toľko dlžíme a budú to musieť splácať naše deti, ktorých bude menej oproti dôchodcom. Máme daňovo-odvodové zaťaženie na maxime a je minimálny priestor pre jeho zvyšovanie. Každý rok prejeme o zhruba 1,5 až 2 percentá viac, a zároveň už dnes, keď sme v jednej z najlepších fáz ekonomického cyklu, máme deficitne nastavený prvý pilier. Teda každý rok Sociálna poisťovňa vytvorila 25-percentnú stratu. Toto máme dnes, sme v najlepšej fáze demografie a ideme iba do horšieho," upozornil odborník na dôchodkové systémy.

    Mladých treba lepšie zaplatiť

    Demografický vývoj v prospech starších je podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (Smer-SD) vážny problém hlavne preto, že ho sprevádza aj únik mozgov. Za prácou do zahraničia, kde im dajú niekoľkonásobne vyšší nástupný plat, odchádzajú absolventi nedostatkových odborov, ako sú lekári, technici. V priemere 15-tisíc ľudí odchádza ročne, z nich je polovica mladších ako 30 rokov, teda sú to najmä absolventi škôl. Podľa prieskumov by mladých presvedčilo lepšie mzdové ohodnotenie. Rovnako aj Jozef Mihál (SaS), podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci, považuje za problém, že najšikovnejší mladí ľudia odchádzajú do zahraničia a súhlasí s tým, že je to v prvom rade o peniazoch. Kľúčové podľa Mihála je, aby u nás mohli byť mladí odborníci lepšie platení. "Podnikatelia, ktorí by im aj radi ponúkli pracovné miesta a lepšie podmienky, sú napríklad dusení zbytočnou byrokraciou. Máme tu zlé podnikateľské prostredie," podotkol Mihál s tým, že by pomohlo zlepšenie podmienok pre podnikateľov a živnostníkov. (SITA)

    Foto:

    Najväčšie ekonomické riziká predstavujú výdavky štátu v dôchodkovom systéme a zdravotníctve. ilustračné foto: shutterstock
    -END-

    Prečo by mali mladí ľudia už teraz myslieť na dôchodok?

    Rádio Lumen, 11:00; Občan; 17/01/2017; Ivo Novák; Zaradenie: z domova



    Ivo Novák, moderátor: "Vitajte pri diskusnej relácii Občan. Dnes ju pre vás pripravil redaktor Ivo Novák. V nasledujúcich minútach sa budeme rozprávať o kondícii nášho dôchodkového systému. Navyše poradíme mladým ľuďom a štyridsiatnikom čo by mali robiť v rámci sporenia na dôchodok. S mojím dnešným hosťom, docentom Jánom Šebom z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sme sa stretli už pred rokom a pol pri rozoberaní podobnej témy. Kam sa situácia v našej krajine vo veci dôchodkového systému odvtedy posunula? Od marca 2016 máme novú vládu. Zmenilo sa tým niečo? Touto otázkou začíname našu diskusiu."

    Ján Šebo, Ekonomická fakulta UMB, Banská Bystrica: "Za posledný rok odkedy existuje vláda sa toho veľa nezmenilo. Skôr by som povedal, že boli to také jemné malé čiastočné zásahy. Za ten posledný rok je možné pozorovať, že zrušil sa vymeriavací základ. To znamená, že tí ľudia, ktorí zarábajú vysoké mzdy, tak platia svoje odvody z komplet celého vymeriavacieho základu. To znamená, že dodatočne sa získavajú nejaký malý objem finančných zdrojov na financovanie viacmenej dôchodkov aj ďalších fondov, ktoré spravuje Sociálna poisťovňa. Nejaké ďalšie zásahy, ktoré by pomohli stabilizovať finančne ten prvý pilier sú zatiaľ v nedohľadne, zatiaľ sme o nich nepočuli. Vláda žiadne ďalšie opatrenia zatiaľ nepredstavila. Takže, nič vážne sa zatiaľ za ten rok nestalo, čo by pomohlo stabilizovať ten prvý pilier."

    Ivo Novák: "Ešte predtým ako sme zapli nahrávací mikrofón ste mi viac povedali o konferencii, ktorú ste organizovali v podstate pred rokom, to znamená ešte pred voľbami a zisťovali ste ako sú jednotlivé politické strany pripravené so svojim programom realizovať nejaké zmeny v dôchodkovom systéme. Na túto konferenciu sú dnes nejaké ohlasy ako postupovať ďalej v tejto téme?"

    Ján Šebo: "Tú konferenciu, ktorú sme organizovali vlastne vo februári ešte pred tými parlamentnými voľbami tak sme zamerali vlastne na to, aby sme hodnotili tých posledných desať rokov od tej veľkej poslednej reformy v tom roku 2004, 2005 kedy sa zaviedol alebo spustil fakticky ten druhý pilier. No, a viacmenej dávali sme priestor politikom, aby prezradili pred voľbami svojim voličom že teda čo plánujú robiť s tým svojím dôchodkovým systémom. Viacmenej tam bolo jasne vidieť, že niektoré ako pravicové strany mali výraznejší záujem ako posilňovať ten druhý pilier, ale viacmenej to bolo stále iba orientované na to, že či posilniť druhý pilier alebo prijať ústavný zákon o ochrane druhého piliera. A nás veľmi ako prekvapila tá vec, že veľmi malá pozornosť sa venuje tomu skutočne problémovému pilieru a to je prvý pilier. Pretože ten bude čeliť, už za pár rokov bude čeliť tak významnému finančnému tlaku, že každá vláda, ktorá bude pri moci bude musieť začať robiť a musíme to povedať na priamo nepopulárne opatrenia. A tie budú buď v tom, že akým spôsobom zmierniť výšku priznávaných dôchodkov alebo aspoň zmierniť tú valorizáciu teda konečne ako zastabilizovať to a povedať, že valorizovať sa vám budú o toľko aká je inflácia, teda, aby sa udržala kúpna sila dôchodkov, ale skôr si myslím, že tie vlády, ktoré prídu možno teraz o štyri, o tri, o štyri roky budú musieť riešiť situáciu ako zvýšiť objem príjmov do Sociálnej poisťovne. Pretože musíme povedať, že už teraz Sociálna poisťovňa si musí štvrtinu na dôchodky požičiavať. A ono to bude stále viac a viac narastať. Takže už teraz kedy ekonomika je viacmenej, šliape veľmi dobre a máme ešte stále relatívne malý počet dôchodcov a relatívne výkonný trh práce a množstvo ľudí, ktorí pracujú a prispieva tým dôchodcom tak už teraz v tejto výbornej ekonomickej situácii máme každý rok dvadsaťpäťpercentnú stratu v prvom pilieri. Viete si predstaviť čo by to bolo kebyže máme dvadsaťpäťpercentnú stratu v druhom pilieri. A keby to urobilo, aké by to malo politické konsekvencie?"

    Ivo Novák: "Presne to som sa už aj chcel trošku opýtať, že aká je vlastne tá dnešná situácia na Slovensku a tam sa môžeme dotknúť otázky demografickej krízy. Veľmi podrobne ste ju rozoberali aj spolu s ostatnými kolegami diskutujúcimi v nedávnej relácii Slovenského rozhlasu a v podstate môžeme sa aj my trošku dotknúť tohto problému. Čo to v praxi znamená že je na Slovensku demografická kríza? Najprv to vlastne vysvetlime čo sa týmto pojmom myslí našim poslucháčom."

    Ján Šebo: "Trošku to slovné spojenie demografická kríza môže naháňať strach. Ono v skutočnosti ide o to, že sa mení veková štruktúra obyvateľstva. Keď pred dvadsiatimi rokmi sme mali priemerný vek Slovákov niekde okolo dvadsaťdeväť, tridsať rokov, teda sme boli relatívne mladí v priemere tak o desať rokov to už bude niečo cez štyridsať rokov. To znamená, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí v priemere majú štyridsať rokov. Nebolo by na tom nič zlé, tak keby sme tu žili aj v priemere päťdesiatroční, znamená to, že je nás tu viacej starých a menej mladých. Ako je to prirodzená vec, jednoducho tá demografia, tie vlny jednoducho sa striedajú podľa toho koľko máme detí a naopak máme tu migráciu, emigráciu, jednoducho ako rastie počet ľudí na Slovensku. To by nebolo samo o sebe zlé. Kríza to začína byť v momente, kedy sa dotknete tých verejných politík alebo dá sa povedať verejných financií, ktoré sú nastavené na vekovú štruktúru obyvateľstva. Dôchodkový systém, systém zdravotníctva, systém budovania materských škôlok alebo vôbec materské škôlky všetky inštitúcie, ktoré poskytujú služby pre určitú vekovú skupinu ľudí. Logicky, teraz budujeme materské škôlky. Teraz, keď už je to neskoro. A o päť rokov už nebudeme mať pre koho tie materské škôlky vôbec ako mať prevádzkovať. Toto sú vlastne tie niektoré ako chybné alebo ako keby nedomyslené politiky, ktoré budú mať veľmi vážne finančné dôsledky pre nás ako daňových poplatníkov keď sa začne tá veková štruktúra intenzívnejšie meniť. Aby som to dal priamo na ten dôchodkový systém. Keď dneska máte relatívne veľa mladých ľudí, z ktorých veľká časť pracuje a relatívne veľa prispieva do dôchodkového systému a máte zároveň ešte stále relatívne malý počet dôchodcov, to znamená, že priebežne financovaný systém by mal byť, mal poskytovať vysoké dôchodky, mal by byť konštantne prebytkový a nemali by ste mať žiaden problém. Realita je opačná. Už dneska máme teda deficit, no a keď sa začne meniť tá veková štruktúra, teda viacej bude dôchodcov a menej bude ľudí, ktorí pracujú a teda im odovzdávajú časť zo svojej mzdy vo forme dôchodkov, no tak čo bude potom. Skadiaľ budeme financovať? No, a presne toto je tá vec, kde si, kde už nastupuje to slovíčko kríza, aby ste takýto systém ufinancovali, musíte si tie peniaze požičať. To znamená, že čo vlastne povieme. My, dneskajší pracujúci, aby sme ufinancovali dôchodky našim otcom tak vlastne by sme mali ísť pekne krásne domov, pozrieť sa našim deťom do očí a povedať im na váš účet sme si požičali a veľa sme si požičali pretože nechceli sme sa uskromniť ani my, ani naši dedovia na dôchodkoch a preto vy budete musieť platiť vyššie dane, budete musieť pracovať dlhšie a budete dostávať nižšie dôchodky. Otázka a práve preto sa tá kríza berie v tomto kontexte pretože niekto to žitie nad pomery bude musieť zaplatiť a budeme to my keď budeme starí, že budeme mať nižšie dôchodky a naše deti pretože budú musieť po nás splácať dlhy čo sme si narobili a ešte zároveň obrovskú časť zo svojich peňazí odovzdávať na to, aby nás ufinancovali v dôchodku."

    Ivo Novák: "Rozumiem, ale možno niektorým nízkopríjmovým skupinám to nemusí znieť dobre, že my sa neuskromňujeme, my žijeme nejakým spôsobom nad pomery. Tak skúsme to možno aj týmto ľuďom osvetliť čo sa teda myslí tým, že žijeme nad pomery, ak povedzme niektorí ľudia žijú z minimálnej mzdy alebo dôchodky, ktoré majú pokrývajú naozaj len základné životné potreby."

    Ján Šebo: "Náš dôchodkový systém vlastne má určitý prvok solidárnosti. To znamená, že aj keď zarábate nízku mzdu tak na dôchodku dostanete pomerne viac ako človek, ktorý zarábal omnoho vyššiu mzdu ako vy. Uvediem to v nejakom povedzme, že jednoduchšom príklade, aby to možno pochopili. Ak si zoberieme človeka, ktorý zarába, nech je to tisíc päťsto eur mesačne v hrubom a náš slovenský dôchodkový systém, teda ten prvý pilier zjednoduším vám sľubuje päťdesiatpercentnú mieru náhrady. Čo to znamená? Že ak ste si odpracovali nejakých štyridsať, štyridsaťdva rokov, tak potom na dôchodku by ste mali dostať v priemere päťdesiat percent z vašej poslednej mzdy. Veľmi zjednodušené, ale takto sa to dá pochopiť. To znamená, že ten človek ak mal celý život tisíc päťsto eur, tak vlastne na dôchodku po štyridsiatich odpracovaných rokoch by mal dostať sedemstopäťdesiat eur. Neni to vôbec pravda pretože ten človek, ktorý zarábal viacej nedostane tých sedemstopäťdesiat eur, ale dostane ten dôchodok znížený. Povedzme, že on, tam je tam presne vzorec, ktorý to kráti, ale povedzme, že to bude nejakých tých šesťsto eur. Čo však s človekom, ktorý zarábal celý život minimálnu mzdu? Povedzme, že mal vymeriavací základ hrubú mzdu okolo päťstopäťdesiat eur. On nedostane polovicu na dôchodku, teda dvestosedemdesiatpäť, ale dostane buď minimálny dôchodok, ktorý sa zaviedol na Slovensku v roku 2015 alebo dostane tú polovicu navýšenú o ďalších dvadsať percent. To znamená, že už sa trošku ako berie ohľad aj na tých nižšie príjmových, aby jednoducho na dôchodku sa tie dôchodky nejakým spôsobom jemne vyrovnávali. To je tá vlastne príjmová solidarita. Či si žijeme nad pomery, tak z pohľadu celej tej generácie alebo z celého toho prvého piliera musíme povedať, že áno, žijeme si nad pomery. Jednoducho, nastavili sme ten systém tak, že nebudeme schopní si z tých svojich osemnásť percent financovať také obrovitánske množstvo otcov, našich otcov, ktorí nám budú žiť na dôchodku. No, a to znamená, že si žijeme nad pomery. Teda budeme musieť vymýšľať ako sa s tými našimi otcami dohodnúť a kto sa uskromní? Či oni vo výške poberaného dôchodku alebo my v tom, že ešte viacej z našich miezd budeme odvádzať na to, aby sme ufinancovali dôchodok. Alebo urobíme to najhoršie riešenie, ktoré zatiaľ konštantne robíme, že to bremeno prehodíme na naše deti, teda, že si požičiame a oni to budú musieť splácať. To je dosť také ako, dosť kruté riešenie pretože ich sa nikto nespytuje ani vo voľbách, ani nijakým spôsobom sa nespytujeme našich detí, že či sú teda ochotné zaplatiť tú sekeru keďže my, ja s vlastným otcom sa neviem dohodnúť o tom koľko bude mať, aký bude mať dôchodok aj on aj ja."

    Ivo Novák: "Zistili sme aká je aktuálna východisková situácia na ktorej staviame u nás doma na Slovensku. No, a v ďalších minútach našej diskusie budeme hovoriť aj o tom čo teda, ako vyjsť z tejto situácie a čo ďalej? Zostaňte s nami. Na vlnách Rádia Lumen sa dnes rozprávame s docentom Jánom Šebom z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Počúvate Rádio Lumen, počúvate diskusnú reláciu Občan a našou dnešnou témou sú dôchodky. Pred hudobnou prestávkou ste počuli slová o realite, ktoré sú aktuálne u nás doma na Slovensku od nášho hosťa docenta Jána Šeba z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pán Šebo, čo teda ďalej by ste možno aj vy očakávali ako ekonomický expert od našich politikov? Akou cestou by sa teraz mali uberať, aby sme danú situáciu, ktorú sme pred pesničkou vysvetlili nejakým spôsobom pozitívne ovplyvnili pre ďalšie generácie?"

    Ján Šebo: "Keby sme mali na Slovensku len ten prvý pilier, tak táto situácia by vlastne dospela k veľkej dá sa povedať kríze verejných financií. Preto sme na Slovensku začali zavádzať vlastne ten druhý pilier. Len väčšina ľudí to berie dosť takým ako povedzme, že divným spôsobom, že je to stávka na finančné trhy alebo niečo podobné. Treba to trošku vymyslieť alebo treba to trošku najskôr pochopiť v inom kontexte. Keď sme sa už začali rozprávať o troch generáciách, teda starý otec, otec a syn. Otec pracuje a momentálne odvádza tie alebo časť svojho príjmu osemnásť percent dáva svojmu starému otcovi, aby z toho žil na dôchodku, ale zároveň vieme, že zadlžuje svojho syna toho najmladšieho, ktorý to bude musieť splácať. No, tak sme povedali, no fajn, už to musíme preseknúť. Nejaká generácia to musí preseknúť, aby toto netrvalo večne. Preto sme zaviedli vlastne relatívne silný alebo robustný veľký ten druhý pilier. To znamená, že rozdelili sme tých osemnásť percent na deväť a deväť. A povedali sme deväť dávam svojmu otcovi na dôchodku plus si dobrovoľne zvyšujem daňové zaťaženie, aby som doplácal mu ten dôchodok, lebo zvyšných deväť percent ja si idem odkladať sám preto, aby som svojho syna, ktorý je najmladší a viem, že ich bude najmenej, aby oni neboli tak veľmi finančne zaťažení. To bolo v roku 2005. V roku 2012 sme ten pomer zmenili. Teda nebudeme tak veľmi šetriť na svojich deťoch ani na svojom starom otcovi a rozdelili sme to na štrnásť ku štyrom. Teda tých štrnásť percent odvádzame do prvého piliera, ktoré sa okamžite vyplácajú dôchodcom a štyri percentá si len odkladáme na svoje osobné dôchodkové účty, ktoré máme u správcovských spoločností v druhom pilieri. Teda sme si povedali, až tak veľmi sa uskromňovať nebudeme. To, čo treba chápať ako druhý pilier je v skutočnosti to, čo sa deje s tými štyrmi percentami, respektíve tento rok už štyri celá dvadsaťpäť percentami vašej mzdy, ktorú si odvádzate na svoj osobný dôchodkový účet. Ten de facto ide cez Sociálnu poisťovňu a Sociálna poisťovňa zistí, že ste sporiteľom v druhom pilieri a tie peniaze odvedie v jednoduchosti sa hovorí, že správcovskej spoločnosti. V skutočnosti ich odvedie depozitárovi, teda nejakej banke na účet a dá avízo tomu správcovi, že tam tie peniaze sú. Ten správca zistí komu patria tie peniaze a virtuálne ich zapíše vlastne ako keby na jeho účet. Tie peniaze stále ostávajú v jednom veľkom balíku a ten správca príde a povie podľa definovanej stratégie, ktorú mám napísanú v nejakom štatúte toho dôchodkového fondu tie peniaze zoberiem a kolektívne ich investujem v mene všetkých sporiteľov, ktorí sú v tom dôchodkovom fonde ich investujem do reálnych aktív. Teda, nakúpim akcie nejakých spoločností, ak ide napríklad o indexový alebo akciový fond, nakúpim akcie nejakej spoločnosti, ktoré vyrábajú reálne tovary. Nakúpim akcie Ikey pretože vidím, že je to dobrá spoločnosť, vyrába dobrý nábytok a ľudia ho chcú. To znamená, že je predpoklad, že tá spoločnosť bude rásť na svojej cene, bude vyplácať dividendy. No, a to ja chcem pre svojich sporiteľov. Alebo nakúpim dlhopisy nejakej spoločnosti, ktorá vyrába veľmi dobré nejaké tovary alebo poskytuje veľmi dobré služby a vidím, že tej spoločnosti sa bude dariť aj do budúcna, preto takú spoločnosť nakúpim do toho portfólia dôchodkového fondu a poviem to sporiteľom, toto máte nakúpené. Je pravda, že v tých dlhopisových fondoch investujú tí sporitelia aj do dlhopisov štátov. Čo to vlastne znamená? Ten správca povie, idem nakúpiť dlhopis Slovenskej republiky. To znamená, že verím ako manažuje tie verejné financie ľudí, verím, že mi bude schopná vyplácať konštantne výnos a verím, že jej voliči alebo ten štát že bude schopný splatiť ten dlhopis, teda tie požičané peniaze. Teda niektorá ďalšia generácia o tri, päť, desať, pätnásť, dvadsať , tridsať rokov bude schopná cez svoje dane zaplatiť ten dlh Slovenskej republiky. No, a toto vlastne robia správcovia. Hľadajú najlepšie možnosti ako zarobiť tým ľuďom a teda, aby zhodnotili ich úspory. Čo sa deje s tými úsporami na konci? Na konci keď sa rozhodnete, že chcete ísť do dôchodku, prídete do Sociálnej poisťovne a požiadate o dôchodok z prvého piliera. To isté môžete povedať Sociálnej poisťovni, no ale chcem aj dôchodok z druhého piliera. A vtedy Sociálna poisťovňa dá avízo, že tento sporiteľ chce aj dôchodok z druhého piliera, no a v rámci toho systému, ktorý Sociálna poisťovňa spravuje ten správca povie k dnešnému dňu má takúto sumu nasporenú a správca zároveň povie, ak by si u nás vybral programový výber, tak sme mu schopní vyplácať programový výber v takejto výške za celú tú nasporenú sumu. A zároveň väčšia časť sporiteľov má možnosť aj získať ponuky od poisťovní. Teda všetky poisťovne, ktoré sú zapojené do systému, teraz v registri sa pozrie na tú sumu koľko má ten sporiteľ nasporené a povie za túto nasporenú sumu sme mu ochotní do konca života, nech žije akokoľvek dlho vyplácať určitú sumu. Príklad, máte nasporených desaťtisíc a poisťovňa vám poviem, sú vám ochotná vyplácať tridsať eur mesačne alebo štyridsať eur mesačne do konca života. No a vy ako sporiteľ sa máte rozhodnúť, že či teda akceptujete takúto ponuku tej poisťovne a teda jej odovzdáte všetkých desaťtisíc a nakúpite si takzvanú tú anuitu alebo doživotný dôchodok. Alebo si radšej poviete, hop, ešte nejdem žiadať o dôchodok, nechám peniažky ešte určitý čas pracovať pretože som schopný žiť ešte z iných príjmov, aj z prvého piliera mám nejaký dôchodok a radšej v budúcnosti si zvýšim tú anuitu. Alebo, no a to je tá podstatná informácia tento takzvaný ten sporivý systém - druhý pilier, tretí pilier má vás tak motivovať k tomu, aby ste začali uvažovať kedy asi by som do toho dôchodku mal ísť? Teda, akonáhle máte sporivý systém, ten vám nehovorí, že do dôchodku idete keď máte šesťdesiatdva, ale do dôchodku idete vtedy keď máte nasporenú takú sumu, ktorá vám stačí na ten dôchodok, teda na žitie na dôchodku. U niektorých je to v päťdesiatpäťke, u niektorých je to v sedemdesiatpäťke. To už závisí podľa toho ako si počas života sporíte, koľko a ako rozumne si sporíte. No, ale to je už trošku iná debata."

    Ivo Novák: "Samozrejme a teda, čo teraz by ste vy očakávali od štátu? Že čo by mal rozbehnúť, mal by viac podporiť druhý pilier keďže sme teda hovorili, že ten počet percent, ktoré idú do druhého piliera sa znížilo oproti tomu pôvodnému, avizovanému. Ako ste to vy dobre povedali, že nebudeme sa až tak uskromňovať, zjednodušene povedané, mali by sme sa opäť vrátiť k tomu roku 2005 a začať sa viac uskromňovať v prospech druhého piliera?"

    Ján Šebo: "To, čo by bolo vhodné riešiť ďalej by som skôr ako rozhodil do takých etáp. Teraz sme desať rokov riešili to, že sme inštitucionálne nastavili druhý pilier a tretí pilier. Teda ako tie firmy alebo ako tí správcovia majú fungovať, ako ten systém má celý fungovať? Ešte stále sa hádame ,ako vždy sú tam možné vylepšenia. Ako samozrejme, aj tie si môžeme predstaviť, ale to už je taká debata o technických veciach. To, čo sme neurobili za tých desať rokov je, že my sme sa pozerali iba na tých správcov, ako to majú robiť, koľko peňazí tam má tiecť a niečo podobné. A úplne sme zabudli na tú druhú stranu toho trhu. Tam sú sporitelia. Teraz, až teraz zisťujeme, že si nevedia sporiť, nevedia ako si nastaviť sporivú stratégiu. Nevedia, do čoho tie svoje úspory vkladať, kupujú si produkty, ktoré sú tak drahé, že nikdy na tom ten človek nemôže zarobiť a práve preto si myslím, že ak chceme systematicky ako budovať nielen dôchodkový systém v tom pohľade, že druhý pilier, prvý pilier, druhý pilier, tretí pilier, ale aj ďalšie formy sporenia, ako si kúpiť kvalitnú poistku, ako sa inými dodatočnými spôsobmi zabezpečiť. Tak jednoducho zrazu by tie verejné politiky alebo keď to chcem zjednodušene tá vláda by sa mala začať pozerať na ľudí a začať im pomáhať učiť sa ako v tomto systéme, v tomto modernom dôchodkovom systéme sa mám správať, ako si nastaviť tú stratégiu, ako v ňom fungovať. Ak ešte pred desiatimi rokmi dôchodkový systém fungoval zjednodušene tak, že rok,dva pred odchodom na dôchodok ste si dali dokopy všetky papiere a išli ste do Sociálnej poisťovne a viacmenej ste iba čakali čo z toho vypadne, ten dnešný dôchodkový systém je úplne opačný. To znamená, že vy okamžite ako vstúpite na trh práce, máte okamžite vstúpiť do druhého piliera, okamžite si nastaviť doplnkový spôsob zabezpečenia na dôchodok, tak, aby ste dokopy dali aspoň tých pätnásť, sedemnásť percent z vašej mzdy, nastaviť si kvalitnú sporivú stratégiu, to musíte urobiť hneď. A potom sa toho už nedotknúť. To znamená, že tá filozofia je presne otočená. Kdežto v starom systéme ste sa o dôchodku začali baviť dva roky pred odchodom na dôchodok. V tomto novom systéme sa o dôchodku bavíte v momente ako vstúpite na trh práce. A potom to jednoducho neriešite. A toto je tá filozofia, ktorá nebola ľuďom vysvetlená. Oni nevedia naozaj ako sporiť. No, a druhá vec je, že už sa o to ani nezaujímajú. Tými večnými hádkami a zmenami v tom systéme druhého piliera, tretieho piliera viacmenej ľudia stratili už nejaký ten entuziazmus venovať sa tomu, ako chuť venovať sa tomu a preto sa stali takzvane inertní, jednoducho nereagujú na podnety a jednoducho je im jedno čo sa stane. No, a toto sa im skôr či neskôr vypomstí a veľmi sa im to vypomstí."

    Ivo Novák: "Čiže, ak som vás správne pochopil možno by ste očakávali od politikov istú väčšiu stabilitu a nejaký jasný cieľ, že chceme budovať napríklad druhý pilier takto a takto a ukázať nejaký plán na viac rokov?"

    Ján Šebo: "Určite áno, ale nebavíme sa len o druhom pilieri. Že dôchodkový systém v tej finálnej fáze by mal vyzerať takto. V prvom rade povedia mal by človek, ktorý sa bude správať rozumne a takto si to rozvrhne keď vstúpi na trh práce a štyridsať rokov bude pracovať. My chceme systém, ktorý mu bude dávať určitú mieru náhrady príjmu a musíme povedať šesťdesiat percent. Jednoducho to číslo musíte povedať. A akonáhle to poviete, no tak každý vie si urobiť dovnútra analýzy a prepočítať a povie no, fajn. Tak, aby sme dosiahli šesťdesiatpercentnú mieru náhrady tak ten systém musíme takýmto spôsobom nastaviť. Lenže to teraz nikto nepovedal. My jednoducho nevieme, tí ľudia nevedia čo môžu očakávať. Pretože žiadna predstava o tom, ako by ten dôchodkový systém mal vyzerať v tom cieli, teda koľko, akú mieru adekvátnosti, akú mieru náhrady nám to má dať, nikto to číslo z politikov nepovedal. A práve preto sú možné hádky o tom, že to stále meníme, raz dopredu, raz dozadu. Problém ale nie je v samotnom koncepte druhého piliera alebo tretieho piliera alebo štvrtého piliera v tej filozofii. Problém je v prvom pilieri pretože ten nie je stabilizovaný. Ten vám konštantne generuje straty, ktoré vy konštantne musíte doplácať. No, a potom sa ja ako človek alebo daňový poplatník jasné, že sa spytujem. Tak, ja tam platím osemnásť percent a ešte veľká časť mojich daní ide ešte na financovanie toho deficitu a nevidím koniec tomu deficitnému financovaniu? Tak, jednoducho začínajú ľudia byť demotivovaní a radšej si povedia, no tak ja neverím tomu systému a nebudem si sporiť vôbec alebo nebudem do neho prispievať vôbec. No, a to je vlastne kvôli tomu, že není jasný signál ako ten dôchodkový systém má vyzerať a koľko na tom konci tomu človeku má dať. Takže tu by sa mali, tu by mala pokračovať tá vlastne reforma, že jednoducho sadnúť a povedať, tak toľkoto chceme. No, a to vám jasne ukáže, to vám rozdá karty a viete, kde už máte začať upratovať ten systém."

    Ivo Novák: "Máte pravdu, že mnohí ľudia sa v tom naozaj nevyznajú a nevedia čo robiť so svojimi financiami, ktoré dostávajú vo forme platu a samozrejme s tými, ktoré teda nevidia na svojom účte alebo na výplatnej páske. O nich hovoríme v rámci dôchodkového sporenia. O tejto téme sa budeme rozprávať na vlnách Rádia Lumen aj po krátkej hudobnej prestávke. Dáme vám možno aj nejaké tipy ako sa vo vašej situácii zachovať. Sporiť alebo nesporiť? Odpoveď už asi tušíte, povieme vám ju o pár minút. Počúvate diskusnú reláciu Občan. Naším dnešným hosťom na vlnách Rádia Lumen je docent Ján Šebo, ktorý pôsobí na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rámci svojej profesionálnej činnosti sa venuje práve aj dôchodkovému systému, o ktorom hovoríme v dnešnej relácii. A ako sme už naznačili, chceme vám trošku aj poradiť v závere tej našej dnešnej relácie. Rádio Lumen má mnoho starších poslucháčov, ale má veľmi silnú skupinu aj u poslucháčov, ktorí majú okolo štyridsať rokov. Zameriame sa na nich, ale začnime najprv teda tak chronologicky od tých najmladších. Pretože vy ste už pred chvíľou naznačili, že práve tí najmladší by mali začať okamžite. Vychádzajme z toho, že naozaj platí ako ste povedali, ľudia tomu nerozumejú, nevedia ako naložiť so svojimi financiami, ktoré majú v súvislosti s dôchodkovým sporením. Čo vlastne má v praxi urobiť ten mladý človek keď začne pracovať? Úplne zjednodušene to povedzme kam má ísť, kde sa má zaregistrovať, akým spôsobom začať si sporiť na dôchodok?"

    Ján Šebo: "Je nutné zdôrazniť jeden fakt, ktorý sme skúmali. Prečo na Slovensku alebo vôbec v týchto krajinách Strednej a Východnej Európy, ktoré zavádzajú tieto sporiace schémy, ktoré sú normálne a bežné v západnom svete alebo v tých iných krajinách, ktoré sú trošku vyspelejšie, aspoň čo sa týka pohľadu toho dôchodkového systému. Prečo to u nás tak veľmi dobre nefunguje, tak vo väčšine prípadov máte dva významné faktory, ale ten prvý je, že máme tu takzvaný že nedostatok historickej znalosti. To znamená, že naši otcovia nám nemohli odovzdať nejakú vedomosť o tom ako sa máme správať keď to nepoznali ten systém sporenia. Preto je na nás, povedzme, že strednej generácii okolo tých štyridsiatnikov, aby sme veľmi, veľmi intenzívne túto vedomosť ako si sporiť, ako správne si sporiť vštepovali viacmenej našim deťom. No, a preto teraz môžem začať od tých mladých osemnásť, dvadsať, dvadsaťdva rokov, ktorí vstupujú na trh práce. Tým, že dôchodkový systém tejto výzve v tom prvom pilieri preto tí mladí by okamžite mali zvažovať začať si sporiť aj zároveň na svoj osobný dôchodkový účet. A majú možnosť využiť druhý pilier. Tam je dobrovoľný vstup. Čím skôr vstúpite, tým väčší potenciál na vyšší dôchodok to prináša. Zrejme si to môžeme vysvetliť trošku neskôr. To znamená, že pri vstupe na trh práce okamžite si vybrať zo šiestich správcovských spoločností. Na univerzite máme ten portál manazer.uspor.sk kde monitorujeme komplet celý druhý pilier. Človek môže prísť pozrieť si aké sú tie správcovské spoločnosti, aké fondy poskytujú a jednoducho vybrať si medzi nimi. Informácia, ktorú by som chcel povedať týmto mladým ľuďom je, že je to extrémne jednoduché. Stačí iba zodvihnúť telefón a povedať, že chcem sa stať sporiteľom v druhom pilieri a zavoláte na jedno z čísiel tých šiestich správcovských spoločností a veľmi rýchlo k vám niekto príde podpísať tú zmluvu. Skôr by som chcel povedať, že čo sa dosahuje tým, že veľmi rýchlo pri vstupe na trh práce si človek začne sporiť. No, a toto je tá podstatná informácia. V prípade, že si sporíte veľmi dlho, začne sa objavovať ten efekt takzvaného zloženého úročenia. To znamená, zjednodušene peniaze robia peniaze. Čím dlhšie si sporíte, aj keď malú čiastku, tým intenzívnejšie je možné alebo tým dlhšie využívate ten efekt, že už vami nasporené peniaze plus nejaké zhodnotenie sa znova ďalej zhodnocuje. No,a veľmi zjednodušene ak poviem, tak ak by ste si sporili štyridsať rokov, tak môžete očakávať, že na konci sporenia budete mať toľko čo tam vložíte krát tri. Takže trikrát toľko, čo vy tam vlastne vložíte. Ak tam za celé obdobie vložíte desaťtisíc, no tak môžete očakávate tridsaťtisíc nasporené. Neplatí to ak skrátite ten sporivý horizont zo štyridsať rokov na dvadsať. Neznamená to, že tam budete mať dvojnásobok. Znamená to, že tam budete mať jeden aj pol násobok. To znamená, že vám to veľmi rýchlo klesá so skracovaním vašej doby sporenia. Každý rok čo si nesporíte vám nasporená suma sa znižuje zhruba o tri percentá. Toto je ten poznatok, ktorý by si mali vlastne uvedomiť. A teraz prichádza k tomu správaniu. Keďže druhý pilier nie je jediný sporiaci systém a dokonca je síce u nás najväčší, ale iba štyri percentá alebo štyri celá dvadsaťpäť. Máme tu aj iné formy. V treťom pilieri, tam aj zamestnávateľ za vás prispieva. Je to dobré zvažovať, keď prispieva zamestnávateľ. Nevýhodou toho systému je, že je relatívne drahý, to znamená, že sú tam vysoké poplatky a zatiaľ tá výkonnosť nie je veľmi porovnateľná s druhým pilierom. V druhom pilieri však je trošku iný problém. Väčšina tých sporiteľov si volí veľmi konzervatívny fond dlhopisové. A tie nie sú ani trošku vhodné pre sporiteľov, ktorí majú do dôchodku okolo dvadsať rokov, dvadsať a viac rokov. To znamená, že ak už vstúpia do druhého piliera, musia ísť do veľmi, veľmi volatilných alebo do fondov, ktoré kolíšu v čase. Prečo? Ja viem, že sa to možno bude zdať divné, ale ako mladý človek je ideálne pre vás keď vám tridsať rokov ten fond, do ktorého vy sporíte klesá, tridsať rokov klesá a desať rokov pred dôchodkom vám vzrastie iba na pôvodnú úroveň. A vy idete do dôchodku ako milionár. Ja viem, že je to paradox, ale toto je ten efekt sporenia. Čo sa stane? Vy každý mesiac nakupujete za tie isté peniaze väčší a väčší počet tých dôchodkových jednotiek. To znamená, že vlastne priemerujete ich cenu a ich cena klesá, tak vy nakupujete stále lacnejšie, lacnejšie, lacnejšie, lacnejšie. A pri konci sporenia, čo ja viem od päťdesiatky do šesťdesiatky vám to začne rásť ten fond. On za celé obdobie urobí síce nulu, len vám začne rásť v tom poslednom období a vám všetky tie naakumulované podielové alebo dôchodkové jednotky začne veľmi rýchlo vyťahovať hore. To je ideálny prípad, málokedy sa stane. No, ale tým, že človek pravidelne prispieva je vlastne sám sebe manažérom rizika. On jednoducho si manažuje to riziko a jeho nemusí trápiť, či trhy padajú päťdesiat percent. Práveže to je preňho keď je mladý iba dobre, lebo nakúpi za svoju mzdu alebo za časť svojej mzdy väčší počet tých jednotiek. Trápiť by ho to malo pred koncom sporenia. Lenže znova. Náš dôchodkový systém vôbec neposkytuje informáciu človeku, či má nasporené dosť, či bude mať adekvátny dôchodok. To znamená, že človek nevie posúdiť, že či už dostatočne nasporil, dostatočnú sumu alebo či ešte musí ísť do väčšieho rizika alebo ešte ďalej prispievať. No, a presne to je tá vec, kde máme tie rezervy a musíme jednoducho sa dohodnúť na tom ako tú informáciu jednoducho ľuďom podať. Teda ak to mám v podstate zjednodušiť, tak pre tých mladých platí veľmi jednoduché pravidlo. Keď vstúpite na trh práce, okamžite ísť a podpísať zmluvu so správcovskou spoločnosťou, kde si začínate sporiť na svoj osobný dôchodkový účet, okamžite ísť a pozrieť sa na spoločnosť či poskytuje indexový fond a pokiaľ možno zvoliť si indexový fond, respektíve akciový, kde je podiel akcií nad deväťdesiat percent. Tu nechať peniaze pracovať minimálne tých desať, pätnásť, dvadsať možno aj viacej rokov a potom začať porovnávať či mnou nasporená suma by mi umožnila kúpiť si anuitu, ktorá mi dáva nejakú veľmi rozumnú sumu. Toto už je trošku komplikovanejšie. Práve preto pre ľudí sme v rámci univerzity a v rámci projektu pripravili vlastne kalkulačky, aby si mohli hocikedy jednoducho otestovať aký asi ich bude dôchodok a tým pádom im to pomôže, že či teda mám si sporiť troška agresívnejšie alebo naopak ísť troška do konzervatívnejšieho fondu."

    Ivo Novák, moderátor: "A teraz čo ľudia, ktorí majú napríklad štyridsať rokov? Hovorili sme je to významná skupina ľudí v rámci poslucháčov Rádia Lumen. Sú už akoby za zenitom toho dôchodkového sporenia alebo stále to má aj pre nich zmysel ísť do druhého, do tretieho piliera pokiaľ nič takého doteraz nerobili?"

    Ján Šebo: "No táto skupina ľudí už je tak trošku povedzme že na hrane, už treba veľmi rozumne a citlivo posudzovať ako to majú nastavené. V prípade, že ľudia, ktorí majú viac ako tridsaťpäť rokov, nie sú v druhom pilieri, lebo už tam nemôžu vstúpiť. Takže pre nich už ten druhý pilier ako jeden z najefektívnejších a najlacnejších sporiacich schém nie je k dispozícii. Môžu využiť niečo iné. Pre tých, ktorí sú tam a náhodou teraz zistia, keď im práve teraz prichádzajú do schránok tie ročné výpisy od správcovských spoločností a zistia, že sú v dlhopisovom fonde, tak by mali veľmi rýchlo zvážiť, že či tak chcú zostať. To znamená pre nich ešte stále je vhodná tá stratégia, že si značnú časť svojich úspor presunú do agresívnejšieho fondu, trebárs do indexového alebo akciového, pretože ak sú to štyridsiatnici, tak oni majú do dôchodku, no už nebude vek odchodu do dôchodku šesťdesiatdva, ale v ich prípade to bude možno šesťdesiatštyri, takže ešte stále majú dvadsaťštyri rokov toho aktívneho sporenia, teda si naozaj prispievajú, tak určite by mali zvážiť aj indexové fondy, aspoň z tých sedemdesiatich percent možno aj viacej a zároveň pri nich je nutné povedať, že desať rokov pred odchodom teda tí, čo sú päťdesiatnici, by sa mali veľmi dobre pozerať koľko tam majú nasporené a či potenciálne pri odchode na dôchodok naozaj chcú poberať dôchodok aj z druhého piliera okamžite. Ak si povedia, že nie, že ešte dva, tri roky, štyri vydržia, kým požiadajú dôchodok z druhého piliera, pretože majú nejaké iné zdroje alebo zamestnávateľ im dá nejaké odstupné alebo odchodné alebo niečo podobné, tak práve preto sa u nich ten sporiaci horizont predlžuje. No a tým pádom môžu si dovoliť investovať do akcií, ktoré majú potenciál väčšieho výnosu, ale samozrejme bude im to aj počas obdobia trošku viacej lietať hore a dole. Nie sú za zenitom, ale mali by zvážiť ešte aj zároveň to, akú časť príjmu si reálne odkladajú. Ak len sporia v druhom pilieri, tak sú to len štyri percentá a ešte zatiaľ nikto nevymyslel v jednoduchosti je lepšie pravidlo ako tri groše. To znamená z toho vymeriavacieho základu alebo z tej hrubej mzdy naozaj tých dvadsaťpäť až tridsať percent by človek mal mať vo forme úspor. Osemnásť, teda štrnásť platí do prvého piliera, štyri do druhého. No ale ešte stále mu chýba zhruba tých desať percent, ktoré by si mal sporiť. Väčšia časť tejkto populácie, od tých štyridsiatnikov, päťdesiatnikov, má uzatvárané rôzne zmluvy o investičnom a kapitálovom životnom poistení. Bohužiaľ, tieto produkty nie sú zrovna výhodné, pretože sú zaťažené obrovitánskymi poplatkami. To som zabudol spomenúť, od roku 2015 na Slovensku je možné alebo vznikol takzvaný ten štvrtý pilier. To znamená, že človek má možnosť si sám sporiť, otvoriť si účet nejakého správcu, v tomto prípade obchodníka s cennými papiermi a nastaviť si tú stratégiu, tú sporiaci a pravidelne tam sporiť. Ak vydrží minimálne pätnásť rokov, neplatí z toho dane ani samozrejme odvody, takže je to ako posilnenie toho individuálneho sporenia, takže tí ľudia, ktorí si nesporia, tak by mali zvážiť práve tieto produkty. Prečo? Je to priame sporenie, nie je to zaťažené nejakými ďalšími dodatočnými poistnými vecami, do ktorých sa človek nevyzná, je to čisté sporenie, je možné ho dohodnúť veľmi lacné a zároveň umožňuje človeku to individuálne nastaviť. To znamená, že jeden mesiac môžte prispievať viacej, ďalší mesiac nie, môžete si meniť tú stratégiu, tu je ale vhodné už sa už potom ísť ako poradiť. Práve preto sa snažíme vlastne na univerzite aj radiť ľuďom alebo pomôcť pri tom nastavovaní, kvôli tomu vlastne aj pracujeme s relatívne širokou verejnosťou, aby sme im pomohli určiť sa tieto veci ako si teda správne sporiť počas celého život."

    Ivo Novák: "Ďakujeme za mnohé rady, na záver relácie, pán docent, ešte spomeňte ten internetový portál, na ktorom pracujete, ešte raz tu v rámci univerzity, aby prípadne poslucháči, ak sa chcú k téme vrátiť, pozrieť sa na problematiku podrobnejšie v pokoji na internete, tak kam majú zájsť."

    Ján Šebo: "V rámci viacerých tých výskumných projektov, ktoré sme riešili, sme si teda povedali s kolegami a hlavne s veľmi šikovným študentami, že bolo vhodné teda odovzdať ľuďom späť nejaké tie poznatky a pomôcť im v tomto smere, preto sme postavili vlastne portál www.manazeruspor.sk, ktorý sa venuje vlastne sporeniu a investovaniu v druhom pilieri, v treťom pilieri, porovnávame tam podielové fondy a jednoducho je to pre ľudí, ktorí si na jednom mieste chcú strážiť svoje úspory a týmto chceme vlastne pomáhať. Nielen tým, že majú prehľad o jednotlivých dôchodkových fondoch a podielových fondoch, ale majú možnosť si tam vytvoriť profil, kde vlastne majú na jednom mieste možnosť si strážiť všetky úspory, ako sa im vyvíjajú. Postupne chceme tam dodať aj vlastne tie sporivé stratégie, teda otestovať, ktorá stratégia sporivá je pre nich vhodná, no a zároveň im edukačne, keďže vydávame aj časopis k tomu, snažíme sa to jednoduchou formou, nie takou vedeckou písať, tak im jednoducho pomáhať učiť sa správne sporiť a robiť tie správne finančné rozhodnutia."

    Ivo Novák: "Mojím dnešným hosťom bol docent Ján Šebo z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ďakujem za váš čas pre poslucháčov Rádia Lumen."

    Ján Šebo: "Ďakujem aj ja, dovidenia."

    -END-

    Richter pochválil Mihála za indexové fondy

    Denník N; 12/2017; 18/01/2017; s.: 5; MARIANNA ONUFEROVÁ ; Zaradenie: ekonomika



    MARIANNA ONUFEROVÁ

    V druhom pilieri si 85 percent ľudí sporí na dôchodok v dlhopisových fondoch, ktoré stále zarábajú najmenej. V najlepšie zarábajúcich indexových fondoch je len asi päť percent sporiteľov

    Nestáva sa často, aby politik Smeru pochválil niekoho – a tobôž nie z opozície za druhý pilier. Minister práce Ján Richter urobil výnimku, keď zablahoželal Jozefovi Mihálovi z SaS za to, že zaviedol indexové dôchodkové fondy. "Chcem poblahoželať môjmu predchodcovi, myslím si, že tento fond, ktorý zaviedol, je dobrý počin a v konečnej miere tie výsledky tu sú," povedal v Sobotných dialógoch RTVS. Indexové dôchodkové fondy kopírujú vývoj akciových indexov a od svojho vzniku zarábajú najlepšie. Vlani to bolo v priemere viac ako 8 percent. Reálne to však môže potešiť nasi 5 percent sporiteľov, lebo toľko z nich si vybralo doteraz práve indexový fond. Až 85 percent sporiteľov (zo zhruba 1,4 milióna) si sporí v dlhopisových fondoch, ktoré v posledných rokoch veľa nezarobili. Dôchodok z druhého piliera nebude síce tvoriť viac ako 30 percent celkovej penzie, no je to jeho významná časť. Ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici s tímom vyrátali, že rozdiel medzi tým, keď ste celý čas v dlhopisovom fonde, a tým, keď ste v akciovom či indexovom fonde a postupne si znižujete podiel akciovej zložky, môže byť až 1:2. "Rozdiel je teda zhruba v tom, či budete mať na dôchodku stovku alebo dve stovky," hovorí

    KTORÝ FOND SI VYBRAŤ?

    Indexové fondy fungujú od apríla 2012 a majú naozaj aj najlepšie zhodnotenie. Presadila ich Radičovej vláda, Mihál bol vtedy ministrom práce. S nápadom, aby sa vytvorili, prišli ekonóm Ľudovít Ódor (dnes člen rozpočtovej rady) a vtedajší štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška. Mihál hovorí, že zhodnotenie indexových fondov je zaujímavé a kto má pred sebou ešte 30, 40 možno 50 rokov sporenia, jeho majetok (na dôchodkovom účte) môže narásť na zaujímavú hodnotu. A že je škoda, že aj tretí pilier nemá svoje indexové fondy. Hovorí, že kto má menej ako, povedzme, 35 rokov, mal by si zvoliť indexový dôchodkový fond. Indexové fondy ponúka päť zo šiestich dôchodkových spoločností. Nemá ich iba Allianz DSS, ale jeho akciový dôchodkový fond ekonómovia považujú za alternatívu k indexovým fondom. Vlani zarobil okolo 11 %. Treba ešte povedať, že štyri indexové fondy podľa dát ekonómov z UMB zarobili vlani okolo 10 %, no indexový fond NN ani nie 3 percentá (stavil na európske akcie a Európe sa minulý rok aj pod vplyvom brexitu vôbec nedarilo). Šebo však radí, že kto má do dôchodku viac ako 20 rokov, mal by byť vo fonde, ktorý do značnej miery investuje do akcií. Dnes je realita iná: podstatná časť sporiteľov je v dlhopisových fondoch, ktoré vlani nezarobili ani 2 percentá. Šebo sa preto obáva toho, že ak o 15 až 20 rokov pôjde podstatná časť ľudí z druhého piliera do dôchodku, budú mať nízke dôchodky. "Vláda bude mať úplne legitímne právo siahnuť na druhý pilier. Tak to vidíme my, že sa to stane," odhaduje.

    PRESUNULI ICH TAM

    To, že je väčšina sporiteľov v dlhopisových fondoch, súvisí so zmenou zákona za druhej Ficovej vlády, ktorý ich tam na jar 2013 prehodil. Sporitelia dostali list a ak nechceli byť v dlhopisovom fonde, mali Sociálnej poisťovni poslať späť návratku. No to urobil málokto. Lenže vývoj na finančných trhoch sa nedá úplne predvídať. Akcie už niekoľko rokov rastú, no to ešte neznamená, že budú zarábať donekonečna. A podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža to skôr indikuje, že rastie investičná bublina. Podľa neho je správne, že si väčšina ľudí sporí na dôchodok v konzervatívnych fondoch, lebo nemajú radi riziko. "Počkajte, keď príde rok 2008 v nejakej horšej verzii, budete sa na to pozerať inak," hovorí Baláž. Po páde Lehman Brothers začali prudko padať akciové trhy. Baláž o druhom pilieri hovorí, že to nie je lotéria. "Spolu s prvým pilierom vám poskytne základný príjem v starobe. Ten je na to, aby ste mohli zaplatiť účty a sem-tam ísť na kávu. Bavíme sa o základnom príjme a nemal by podliehať riziku, najmä vtedy, ak ho ľudia nechcú." A výskumy podľa Baláža ukazujú, že 80 % ľudí také riziko nechce. Aj Šebo pripúšťa, že sú hraničné situácie, keď by sa mohlo stať, že budete mať o 15 % nižší dôchodok, ako keby ste boli celý život v dlhopisovom fonde. "Tento teoretický prípad nastáva, ak v čase, keď odchádzate do dôchodku, sú akciové trhy asi o 40 % nižšie oproti tomu, ako boli 10 rokov predtým. A to je asi v 5 % prípadov," hovorí. No dodáva: "Ja idem do dôchodku, povedzme, o 30 rokov. Chcel by som zažiť situáciu, že trhy budú odteraz 20 rokov padať a posledných 10 rokov budú rásť a stačí, ak skončia na takej úrovni, ako sú teraz." Veľkú časť rizika veľkých výkyvov na trhoch rieši to, že si na dôchodok sporíte (investujete) pravidelne, teda na mesačnej báze. Podľa Šeba je nebezpečné vnímať odchod do dôchodku z druhého piliera ako fixný dátum. "Chodí sa z neho do penzie vtedy, keď máte dosť nasporené. Slováci nie sú na to zvyknutí, ale tak sa chodí do dôchodku zo sporivých schém," povedal.

    ČO BY MAL UROBIŤ ŠTÁT?

    Štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd) pripúšťa, že súčasný stav favorizuje akciové fondy; to však neznamená, že to tak bude aj v budúcnosti. Situácia sa môže zmeniť, keď úroky stúpnu, aj výnosy vzrastú a dlhopisové fondy môžu byť atraktívnejšie v pomere výnos – riziko. Každému sporiteľovi odporúča sa aspoň na 5 minút zamyslieť a zavolať do dôchodkovej spoločnosti a požiadať o radu. "Apelujem na ľudí, aby sa zamysleli, v ktorom fonde sú. Prestup je jednoduchý. Čím je sporiteľ mladší, tým je to dôležitejšie, tým je jeho potenciálna strata vysoká," povedal Švejna. Mihál by od ministerstva práce očakával, že urobí kampaň, ktorá ľuďom vysvetlí, prečo je druhý pilier dobrý. "To, že ja napíšem raz do roka nejaký blog: ‚Ľudia, choďte do indexových fondov!‘ – asi nestačí," povedal. Ministerstvo však kampaň neplánuje. Neuvažuje ani o vytvorení základnej stratégie, ako by mali sporitelia pri výbere penzijného fondu uvažovať. Baláž si myslí, že štát by mal byť aktívnejší v prípade ľudí, ktorí majú okolo 40 rokov a nesporia si. Ani o takej kampani štát momentálne neuvažuje.

    Odvody stúpli

    V tomto roku sa odvod do II. piliera zvýšil na 4,25 % z hrubej mzdy (vlani to boli 4 %).

    Odvod sa bude každý rok zvyšovať o 0,25 % na 6 % v roku 2024.

    Toto tretia Ficova vláda nemá v pláne meniť.

    Posledných 5 rokov zarábali najviac indexové fondy

    (priemerný ročný výnos penzijných fondov v II. pilieri v %; zhodnotenie indexových fondov v roku 2012 je od 2. apríla)

    Zdroj - UMB
    -END-