Britská kráľovná Alžbeta II. vládne 65 rokov

Britská kráľovná Alžbeta II. vládne 65 rokov

STV Dvojka, 22:00; Správy a komentáre; 06/02/2017;



Miroslav Frindt, moderátor: "Britská kráľovná Alžbeta II. si dnes pripomína 65. výročie odo dňa, keď nastúpila na trón. Buckinghamský palác pri príležitosti kráľovninho tzv. zafírového výročia zverejnil portrét z roku 2014, na ktorom Alžbetu zdobia zafírové šperky. Dostala ich od svojho otca Kráľa Juraja VI. ako svadobný dar. Alžbeta II. je vôbec najstaršia žijúca a zároveň najdlhšie vládnuca britská panovníčka. Vlani sa dožila 90-tich rokov. Manžel, princ Philip 95 rokov, obaja sa, chvalabohu, tešia dobrému zdravia. Manželský pár má štyri deti. Následníkom trónu je prvorodený syn princ Charles.

No a britskej kráľovnej budeme hovoriť s dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislavom Kováčikom, dobrý večer.

Pán Kováčik, kráľovná je v Británia nesmierne populárna, vyznáva tradičné britské hodnoty, kráľovská rodina vôbec má vo všeobecnosti úctu. Čomu to pripisujete?"

Branislav Kováčik, dekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici: "Samozrejme tu treba vnímať postavenie britskej monarchie z hľadiska jej historického vývinu a treba si uvedomiť, že britská monarchia má absolútne špecifické postavenie v porovnaní v akoukoľvek dnes nám známou modernou monarchiou. Britský politický systém sa vyvíjal trochu odlišnejšie, než je tomu typické pre ostatné európske monarchie. Bol charakteristickým, my tomu hovoríme takým gradualizmom longitudinálnym vývojom a mnohé z prvkov, ktoré boli typické pre monarchie v iných európskych štátoch, ktoré už sa zmenili na konštitučné monarchie, samozrejme, Veľká Británia je konštitučnou monarchiou, ale mnohé tie archaické prvky v britskom politickom systéme zostali viac či menej zachované dodnes."

Miroslav Frindt: "Manžel britskej kráľovnej má 95 rokov, je o päť rokov, vraj má veľký zmysel pre humor. Ako sa pozeráte, že tento zväzok vydržal tak dlho."

Branislav Kováčik: "Samozrejme, keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sa vôbec kráľovský pár zoznámil, tam môžeme vidieť v podstate veľmi dlhú, dá sa povedať tradíciu. Hovorí sa dokonca o tom, že niektorí členovia britskej šľachty mali dokonca záujem na tomto zväzku, možno že málo sa hovorí o tom, že v podstate sú obidvaja potomkovia v istej línii kráľovnej Viktórie. Princ Philip v podstate je princom, pôvodne bol princom gréckym a dánskym, neskôr samozrejme potom ako sa zmenila situáciu v Grécku musel dokonca z Grécka spolu so svojou rodinou odísť, dá sa povedať emigrovať. Žil v rôznych častiach Európy, neskôr slúžil dokonca počas 2. svetovej vojny v britskom námorníctve a zoznámil sa s kráľovnou údajne vo veku keď mala 13 rokov a v 21 rokov uzavreli manželský zväzok. Napríklad paradoxné je, že predtým, než ten manželský zväzok uzavreli, princ Philip sa musel vzdať všetkých nárokov, ktoré mu vyplývali z toho, čo som spomenul predtým a dokonca musel zmeniť vierovyznanie a až potom mu bol udelený titul vojvodu. Ale napríklad paradoxné je to, že kráľovná sa síce stala kráľovnou aj nositeľkou titulu kráľovná, ale proste princ Philip zostal vždycky len v pozícii vojvodu."

Miroslav Frindt: "Pán Kováčik, napriek svojej vraj dobrej povahe, snahe o kompromisy, zjednocovania, sa kráľovná dostala do konfliktu v 80-tych rokoch s vtedajšou premiérkou Margaret Thatcherovou, keď Thatcherová prijímala rôzne ťažké reformy pre Britániu. Dá sa povedať, aký bol vzťah týchto dvoch žien, ktoré sa pravidelne stretávali."

Branislav Kováčik: "Tu samozrejme treba vnímať ako Margaret Thatcherovú ako aj Alžbetu II. ako veľmi výrazné osobnosti. Je síce pravdou, že dnes už menej ako tomu bolo v minulosti, ale predsa len v istej obmedzenej miere britský monarcha zasahuje do toho politického života. V období, kedy Margaret Thatcherová sa stala po prvýkrát premiérkou v roku 1979 prebrala krajinu v dosť ťažkej ekonomickej situácii, prijímala rôzne veľmi ťažké radikálne opatrenia a práve dopad týchto opatrení ako napríklad vysoká miera nezamestnanosti, veľké sociálne napätie práve spôsobovali to, že prichádza do konfliktu s kráľovnou, avšak treba povedať, že ku koncu sa ich vzťahy dá sa povedať, že zlepšili, netreba zabúdať na to, že Margaret Thatcherová získala titul barónky, bola povýšená do šľachtického stavu, stala sa členkou hornej komory britského parlamentu a ako Margaret Thatcherová rešpektovala Alžbetu II., tak aj Alžbeta II. ju vnímala ako veľmi silnú političku a dokonca sa zúčastňuje so svojim manželom aj na jej pohrebe."

Miroslav Frindt: "Ten vzťah kráľovnej k politike je taký špecifický, osobitý. Má šancu niečo výrazne ovplyvniť, niečo presadiť? Môže niečo vetovať?"

Branislav Kováčik: "Samozrejme, tu by sme museli o tom veľmi dlho hovoriť, to postavenie britského monarchu je absolútne unikátne a špecifické. Na prvý pohľad vo Veľkej Británii monarcha je na čele všetkého, to znamená spomeniem napríklad vládu, je to vláda jej veličenstva. Ale monarcha, aj keď má právo, zásadne sa rokovania vlády nezúčastňuje, ale britský premiér si považuje za česť informovať monarchu, o čom vláda jej veličenstva rokovala. Mimochodom, Alžbeta II. bola v podstate len druhým monarchom, ktorý v histórii sa zúčastnil rokovania vlády. Rovnako je to napríklad ako v prípade parlamentu, keď sa pýtate. Britský monarcha nehovoríme o tom, že má právo vetovať zákony, ale je pravdou, že udeľuje zákonov tzv. kráľovský súhlas a má právo takýto kráľovský súhlas odmietnuť udeliť, ale to sa samozrejme v súčasnosti nestáva. Vzťah napríklad k súdnej moci je úplne špecifický, kde v podstate rozsudky sú vyhlasované v mene kráľovnej, nie v mene napríklad štátu, napríklad v mene Veľkej Británie. Napríklad kráľovná menuje sudcov na návrh vlády, alebo napríklad má právo udeliť milosť, ale to len na návrh príslušného ministra. To znamená, má síce formálne veľké množstvo právomoci, ale v praxi ich nevykonáva, respektíve ak niektoré z nich vykonáva, tak len na základe odporúčania príslušného člena vlády."

Miroslav Frindt: "Je nejaká udalosť, ktorú v minulosti kráľovná ovplyvnila, respektíve kedy nejakým spôsobom zasiahla a dosiahla, respektíve urobila niečo pozitívne v zmysle, že zmenila nejaký zákon alebo niečo podobné?"

Branislav Kováčik: "Toto nie sú kompetencie, ktorými disponuje britský monarcha. Treba si uvedomiť, že sa jedná o konštitučnú monarchiu. Ako som povedal, má britský monarcha špecifické postavenie, je predovšetkým symbolom krajiny zjednocujúcim prvkom. Disponuje tzv. prerogatívami, čo sú špecifické právomoci, ktoré môže učiniť z vlastného rozhodnutia a takýmito môže byť napríklad situácia, kedy dopadnú parlamentné voľby tak povediac nerozhodne a má britský monarcha napríklad právo poveriť osobu zostavením vlády, poprípade keď dôjde napríklad k výmene na čele dá sa povedať vládnucej politickej strany a nevedia sa v rámci strany dohodnúť, kto by mal byť tým lídrom, tak monarcha môže využiť svoj vplyv a on sám rozhodne o tom, koho poverí napríklad zostavením vlády."

Miroslav Frindt: "Ako vnímajú anglickú kráľovnú na politickej scéne vo svete?"

Branislav Kováčik: "Treba si uvedomiť, že britská monarchia aj súčasná britská kráľovná je už vo svete symbolom a pojmom. To znamená, je vnímaná minimálne vo Veľkej Británii veľmi pozitívne, ale pochopiteľne, aj v tom historickom období, relatívne dlhom, kedy zastávala a zastáva tú svoju pozíciu, sa nevyhla ani obdobiam, kedy bola relatívne kritizovaná za svoje niektoré postoje a kroky, ktoré napríklad súviseli s fungovaním kráľovskej rodiny, niektorými škandálmi, ktorým sa kráľovská rodina počas tej svojej histórie nevyhla. Na druhej strane vo všeobecnosti možno konštatovať, že Briti sú na svoju kráľovnú hrdí, napriek tomu, že vidíme, že postupne ten vplyv monarchie aj ten význam monarchie, aj tých prvkov, ktoré boli s monarchiou spojené postupne aj v tej britskej spoločnosti odchádza do úzadia."

Miroslav Frindt: "Ďakujem za rozhovor, dovidenia."

-END-

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Február 2017