Je ich málo a sú opatrní. Pripravujú sa o tisíce eur na penziu.

Trend; 05/2017; 02/02/2017; s.: 32,33,34; Martina Kláseková;Ján Záborský ; Zaradenie: Financie, Penzijné fondy



Ľudia v druhom pilieri nevyužívajú naplno možnosti, ako si zabezpečiť lepší dôchodok

Martina Kláseková, Ján Záborský

Môže to priniesť stovky eur a nemusí to stáť viac než hodinku času, možno len pár minút. Čo je to? Aj keď by takáto hádanka mohla priniesť nemálo odpovedí a mohli by byť i vcelku zábavné, najmä v tomto čase by medzi nimi nemala chýbať jedna. Zarobiť ich môžu peniaze uložené v druhom dôchodkovom pilieri. Len im to treba dovoliť.

Väčšina Slovákov, ktorí sú zapojení v druhom pilieri, nedáva úsporám priestor výraznejšie zarábať. Či už z opatrnosti, nevedomosti alebo jednoducho pre chýbajúci záujem o tieto prostriedky nechávajú peniaze uložené vo fondoch, ktoré dlhodobo nevynášajú. Príležitosti na zisk im unikajú. Prestúpiť do iného fondu alebo dokonca i do inej dôchodkovej spoločnosti pritom nestojí veľa času ani námahy. Rozdiel na konci môže byť taký drastický, že sa nad výberom investičnej stratégie oplatí zamyslieť.

,,Reálne môžu ľudia prísť o pár tisíc eur na zhodnotení, a to len pre vlastnú lenivosť či pasivitu," názorne komentuje štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Pravda je podľa neho taká, že dlhopisové fondy sú síce bezpečné, ale zároveň aj veľmi slabo úročené. ,,Slovenský druhý pilier má extrémne nízke poplatky a je plne zásluhový, čím viac doň človek vloží, tým vyšší dôchodok bude mať," dodáva. Preto má podľa neho význam sa o peniaze zaujímať. Akurát úspory v DSS ľudia podľa neho zatiaľ nevnímajú veľmi ako skutočne vlastné peniaze.

Veľký rozdiel

Začiatkom roka dostávajú ľudia od dôchodkových správcovských spoločností výpisy zo svojich účtov a väčšina zostane rozčarovaná. Zhruba 83 percent sporiteľov má peniaze uložené v dlhopisových fondoch, no tie sa aj vlani podobne ako roky predchádzajúce zhodnotili slabo. V priemere len o necelé dve percentá. Podiel sporiteľov v garantovaných fondoch postupne klesá, no znižujú ho hlavne noví klienti. Tí, ktorí sú v systéme dlhšie a mohli by svoje objemnejšie úspory nechať efektívnejšie pracovať, to zatiaľ vo veľkom nerobia.

Upokojenie, že nízke úročenie je v poriadku, veď mizivé úročenie je v súčasnosti všade a ani banky sporiteľom neponúkajú skoro nič, nie je v tomto prípade úplne na mieste. Najmä pre tých, ktorí majú do dôchodku ešte ďaleko. Peniaze sú v druhom pilieri zamknuté dlho a majú čas - síce s rizikom - zarobiť oveľa viac.

Pred štyrmi rokmi sa pre zmenu zákona za druhej Ficovej vlády úspory ľudí povinne ocitli v dlhopisových fondoch. O tom, že sú zaparkované v garantovanom dlhopisovom fonde, dostali ľudia list od Sociálnej poisťovne. Kto ich chcel previesť do rizikovejšieho negarantovaného fondu, ktorý má väčší potenciál zarobiť, mohol tak urobiť, ak do poisťovne poslal návratku. Rozdelenie majetku svedčí o tom, že ľudia peniazom v druhom pilieri nevenovali pozornosť.

Napríklad tí, ktorí majú svoje úspory v indexových fondoch, sa po vlaňajšku nebudú nad výpismi z účtu mračiť. Ich prostriedky mohli na dôchodkovom účte len za posledný rok stučnieť o viac než osemnásť percent. Nemilé je akurát to, že štedrému vlaňajšku sa nebude tešiť veľa budúcich penzistov. V indexových fondoch je uložených ani nie šesť percent majetku. Majú ho tam iba tí, ktorí sa o svoje peniaze v druhom pilieri zaujímali. A trúfli si znášať určitú dávku rizika, ktorú negarantované, aj indexové fondy prinášajú.

Podľa portfólio manažéra Allianz DSS Miroslava Kotova súčasné rozdelenie medzi fondmi vernejšie zodpovedá rizikovému apetítu klientov než na začiatku reformy. ,,Vidíme, že ľudia v akciových fondoch naozaj lepšie znášajú výkyvy, z tých dlhopisových sa ozývajú pri oveľa menších prepadoch hodnoty," zhodnocuje viacročné skúsenosti. Dodáva, že investori stále robia základnú chybu: rozhodujú sa presúvať úspory v časoch, keď zhodnotenia v iných fondoch rýchlo rastú.

Druhý pilier má už viac ako desať rokov, čo znamená, že nasporené objemy môžu dosahovať aj viac ako desaťtisíce eur. Neopatrný presun z garantovaného fondu do rizikovejšieho môže znamenať, že si klient môže ľahko vymazať aj všetko zhodnotenie z minulých rokov. M. Kotov preto radí presúvať prostriedky postupne.

,,Od vlaňajška na to máme dokonca špeciálnu zmluvu, ktorá vyslovene ošetruje presuny veľkých súm medzi fondmi. Aby klient neriskoval pre náhly prepad trhov," dodáva. Zákon umožňuje mať peniaze naraz v dvoch fondoch, pričom jeden musí byť garantovaný. Klient na postupný presun ani nepotrebuje špeciálnu zmluvu, môže si peniaze postupne, napríklad v priebehu jedného-dvoch rokov, presúvať sám. Internetové rozhranie jednotlivých DSS to umožňuje pár klikmi.

Práve dlhodobí sporitelia sa musia mať na pozore, ak chcú využiť lepšie zhodnotenia indexových fondov. Tie sú na rozdiel od akciových či zmiešaných zložené na sto percent z akciových investícií. Náhle výkyvy ich teda zasahujú najsilnejšie. Naviazanie na široké akciové indexy im však zas umožňuje lepšie rozkladať riziko.

Vstúpiť, kým sa dá

Jedným z vedľajších dôsledkov neustálych zmien v druhom pilieri je aj to, že sa stal dobrovoľným. A keďže štát jeho výhody komunikuje málo - prevládajú listy o jeho nevýhodnosti, často s nepravdivými argumentmi -, aj účasť je nízka. To je z dlhodobého hľadiska pre sporiteľov nevýhodné. Čím dlhšie má človek do dôchodku, tým menej sa bude môcť spoliehať na dávku od štátu. Ak si navyše v druhom pilieri nesporí, nemôže počítať veľmi s dôchodkom, ktorý odzrkadlí výšku jeho príspevkov.

Podľa súčasných pravidiel môžu do druhého piliera vstúpiť mladí až do veku 35 rokov, potom túto možnosť strácajú. Údaje Inštitútu finančnej politiky (IFP) ukazujú, že zo všetkých mladých vstupuje v prvom roku zamestnania do DSS menej ako desať percent. Než dovŕšia 35 rokov, stále ich je menej ako tretina. Viac než dve tretiny ľudí nad 35 rokov tak bude čerpať penziu len z prvého piliera. Aj samotné vyčkávanie na poslednú chvíľu so vstupom do DSS znamená, že mladí prídu až o desaťročie možného sporenia a zhodnocovania úspor. Samotný vstup je pritom veľmi jednoduchý: stačí podpísať zmluvu s DSS. Všetko ostatné už vyrieši DSS v spolupráci so Sociálnou poisťovňou. Dokonca nie je potrebné ani nič nahlasovať zamestnávateľovi. Rozdelenie príspevkov medzi fondmi možno dohodnúť pri podpise zmluvy, ale aj kedykoľvek neskôr. ,,Pre dlhodobú výnosovosť je najpodstatnejšia stabilita systému, len tak vedia DSS investovať peniaze sporiteľov optimálne," komentuje najzásadnejší aspekt uvažovania o druhom pilieri šéfka IFP Lucia Šrámková.

1 : 2

Podľa ekonóma Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jána Šeba môžu byť dlhodobé rozdiely medzi výnosmi pri rôznych investičných stratégiách extrémne veľké. Rozdiel medzi tým, keď si niekto sporí celý čas v dlhopisovom alebo akciovom či indexovom fonde, sa môže podľa prepočtov jeho tímu vyšplhať až na dvojnásobok v prospech rizikovejších fondov. To sú tie tisíce eur, o ktorých hovorí aj I. Švejna.

Výpočet pritom už zohľadňuje predpoklad, že podiel akciovej zložky sa bude postupne znižovať. Pretože podľa zákona sa posledných desať rokov pred penziou musia klientove úspory postupne po desatinách presúvať z negarantovaného fondu do garantovaného, teda dlhopisového.

,,Rozdiel je zhruba v tom, či budete mať z druhého piliera na dôchodku stovku alebo dve stovky," hovorí pre Denník N J. Šebo. Výška príjmu z druhého piliera je dôležitá aj z iného hľadiska. Slovensko je jednou z mála krajín, kde penzisti nemajú vôbec žiadne finančné aktíva, z ktorých by na penzii žili. Z porovnania OECD vyplýva, že zdrojom príjmov Slovákov na penzii sú len štátne dávky alebo príjem z práce. Než si finančné aktíva vybudujú, potrvá to jednu až dve generácie. Spoliehanie sa na nehnuteľnosti, ktoré tvoria hlavný majetok Slovákov, sa nemusí vyplatiť. Hovorí sa síce na Slovensku o možnosti reverzných hypoték, teda akejsi pôžičke na dôchodok, tie však budú zaujímavé len pre penzistov z veľkých miest, kde majú reality výraznú trhovú hodnotu.

Gratulácia naprieč spektrom

Indexové fondy neboli v ponuke dôchodkových spoločností hneď od vzniku druhého piliera. Presadil ich minister Jozef Mihál až za Radičovej vlády. Fungujú od apríla 2012 a ich výsledky sú naozaj zaujímavé. Niektoré od svojej existencie zhodnotili dôchodkovú jednotku o viac než desatinu (na porovnanie, dlhopisové fondy o dve percentá). Prednosťou týchto fondov je, že neinvestujú priamo do vybraných akcií, ale ich výkon je zavesený na zvolené akciové indexy. Spravovanie takýchto fondov je poplatkovo menej náročné, v konečnom dôsledku by mali zarobiť klientovi viacej než fondy akciové.

J. Mihál si myslí, že pre toho, kto má pred sebou ešte tridsať či viac rokov sporenia, by majetok na dôchodkovom účte mohol narásť na zaujímavú sumu, ak si zvolí indexový fond. Zavedenie týchto fondov pre klientov netradične tento rok ocenil aj minister práce Ján Richter. ,,Chcem poblahoželať môjmu predchodcovi, myslím si, že tento fond, ktorý zaviedol, je dobrý počin a v konečnej miere tie výsledky tu sú," povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

---

Dobré vedieť

* garantované dlhopisové fondy od svojho vzniku v roku 2005 zarobili zhruba dve percentá

* indexové fondy nesú riziko, no od vzniku v roku 2012 zarobili väčšinou viac ako desatinu

* riziko sa znižuje pri dlhom a pravidelnom investovaní, obmedzuje ho aj postupný návrat do garantovaného fondu

* prestup medzi fondmi urobí dôchodková spoločnosť na žiadosť klienta bez poplatku

* o prestup medzi DSS stačí požiadať novú spoločnosť, treba doložiť akceptačný list od Sociálnej poisťovne

---

Presun

Ak sa niekto rozhodne akceptovať vyššie riziko a chce si zmeniť zvolený dôchodkový fond, nečaká ho zložité vybavovanie.

Pokiaľ má online prístup k majetkovému účtu, vie to urobiť aj sám. Alebo o to môže DSS-ku požiadať osobne, prípadne písomne s notársky overeným podpisom. V prípade, že je sporiteľ nespokojný s výberom DSS a chce úplne zmeniť dôchodkovú spoločnosť, nevyhne sa jednej návšteve Sociálnej poisťovne. Potrebuje od nej akceptačný list. Dostane ho na požiadanie a bez poplatku. V novozvolenom správcovi už stačí iba požiadať o prestup. So starou DSS už klient do kontaktu prísť nemusí, nepotrebuje ani staré zmluvy. Čakať treba akurát na to, kým to celé sprocesuje Sociálna poisťovňa, počítať treba s niekoľkými týždňami. S týmto procesom sa neviažu žiadne poplatky, ľudia môžu prestupovať nielen medzi fondmi, ale aj spoločnosťami bez obmedzení. Podobne ako v prípade podpisu zmluvy s DSS netreba nič hlásiť zamestnávateľovi.

---

Rozloženie majetku medzi fondmi (%, ku koncu roka 2016)

|

dlhopisové

82,74

indexové

5,44

akciové

10,9

zmiešané

0,92


---

83 % sporiteľov má peniaze uložené v dlhopisových fondoch, no tie sa za posledné roky zhodnotili slabo

---

Foto:

Pre mladých je rozmýšľanie o sporení na dôchodok vzdialené. Ak sa však do 35 rokov nestihnú zaregistrovať v DSS, o možnosť investovania povinných úspor prídu.

,,Reálne môžu ľudia prísť o pár tisíc eur na zhodnotení, a to len pre vlastnú pasivitu," komentuje štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna.
-END-

1. Prvý dôchodkový pilier ohrozuje starnutie obyvateľstva

Rádio Slovensko, 18:00; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 05/02/2017; Jaroslav Barborák; Zaradenie: z domova



Juraj Jedinák, moderátor: "Dôchodkoví experti vedia, ako na to, ich predstavám však chýba potrebná podpora politikov. Reč je o prvom dôchodkovom pilieri, ktorý ohrozuje starnúce obyvateľstvo a postupný nárast počtu dôchodcov. Rozpočtová rada pred časom dokonca hovorila o hrozbe kolapsu verejných financií, ak sa nepristúpi k reforme."

Jozef Mihál, exminister práce (SaS): "Prvý pilier, tak ako funguje dnes, je dlhodobo neudržateľný."

Jaroslav Barborák, redaktor: "Exminister práce Jozef Mihál z SaS to konštatoval ešte v roku 2012. Už pred piatimi rokmi totiž dôchodkovému systému blikala červená. Starnúce obyvateľstvo a výhľadovo stále viac dôchodcov. Ročne pritom prvý pilier vytvára v štátnej kase dieru na úrovni percenta HDP. Štát ju láta z iných zdrojov. Dôchodkový expert Ján Šebo."

Ján Šebo, dôchodkový expert: "Kebyže chceme napríklad teraz zastabilizovať Sociálnu poisťovňu a nechceli by sme zvyšovať mieru odvodov, tak v podstate by sme museli dôchodky súčasným ľuďom škrtnúť zhruba o štvrtinu."

Jaroslav Barborák: "Pri nezmenenom nastavení hrozí, že o tridsať rokov budú štátne penzie vytvárať osem až deväť percentné deficity. Čo je fakticky štátny krach. Podľa ministra práce Jána Richtera táto vláda už k reforme štátnych dôchodkov urobila prvý krok."

Ján Richter, minister práce (Smer-SD): "A veľmi nepopulárny treba povedať. Zdvíhanie veku odchodu do dôchodku."

Jaroslav Barborák: "Chýbajú však ďalšie, tvrdí Ján Šebo z univerzity Mateja Bela. S výskumným tímom ponúka riešenie, takzvanú dynamickú zmenu pomeru odvodov medzi piliermi. Podstata má byť fakt, že mladí ľudia by v začiatkoch pracovnej kariéry odvádzali na súkromné dôchodkové účty plných osemnásť percent a s pribúdajúcimi rokmi a rastúcou mzdou by sa tento pomer postupne presúval v prospech piliera prvého. Výsledkom majú byť zdravé financie štátnej sociálnej poisťovne a rovnako väčšie úspory na súkromných účtoch. Podmienkou je však zreálnenie prvého piliera, a teda zníženie štátnych penzií. Do čoho sa politikom podľa analytika nechce."

Ján Šebo: "Siahnutie na parametre prvého piliera tak, aby bol finančne stabilný znamená viac-menej ako politickú smrť."

Jaroslav Barborák: "V čom mu dáva za pravdu aj exminister Jozef Mihál."

Jozef Mihál: "Úprimne povedané, na takejto téme ťažko niekto získa politické body."

Jaroslav Barborák: "Ján Šebo preto prognózuje, že politikov k reforme štátnych dôchodkov pritlačí až realita.

-END-

Denník N; 28/2017; 09/02/2017; s.: 6; MARIANNA ONUFEROVÁ ; Zaradenie: ekonomika



MARIANNA ONUFEROVÁ

Pripravili sme stručný návod pre ľudí po tridsiatke, ktorí by mali vedieť, ako si správne sporiť, aby neskôr na dôchodku nezažili šok

Kým nemáte okolo 40 rokov, dôchodkové úspory sú asi ťažko pre vás témou. Až toto je vek, keď vám pravdepodobne dôjde, že aj vy raz budete starí a môžete byť na dôchodku chudobní. Potom si položíte otázku, koľko chcete mať mesačne na dôchodku a či si stíhate dosť nasporiť, lebo dôchodok od štátu vám stačiť nebude. Ak si poviete, že chcete mať penziu aspoň vo výške 70 % čistého príjmu, môžete rátať, čo urobiť, aby ste mali šancu, že to tak bude.

AKÚ SUMU CHCEM MAŤ

Ak už dospejete k tomu, že si idete sporiť na dôchodok, treba začať otázkou, akú náhradu príjmu chcete na dôchodku. Ak zarábate v čistom 800, 1000 či 2000 eur, chcete aj na dôchodku toľko, alebo stačí menej? "Kedysi bolo pravidlo, že príjem v starobe by mal nahradiť 60 až 80 % čistej mzdy," hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Väčšina ľudí na dôchodku vlastní byt alebo dom, ktorý už majú splatený. Uvažujú tak, že už nebudú splácať hypotéku, budú si kupovať lacnejšie šatstvo a štát im uhradí zdravotnú starostlivosť v plnej miere. No to o pár rokov nemusí platiť. A keď si majú na penzii platiť výmenu kolenného kĺbu, zistia, že 60 % náhrady príjmu je málo. "Ceny v zdravotníctve mimo základnej starostlivosti rastú najrýchlejšie, rýchlejšie ako elektrina, šatstvo, lebo je po tom dopyt," vraví Baláž. Takže ani 80 % čistého príjmu nestačí a lepšie je mať náhradu vo výške čistého príjmu a aj rezervu. Časť náhrady príjmu vám zabezpečí štát vo forme dôchodku. Dnes to vychádza tak, že kto zarába priemernú mzdu a bude platiť 40 rokov dôchodkové odvody, dosiahne mieru náhrady čistého príjmu 66% (alebo zhruba 45 % hrubej mzdy). V prepočte sú zahrnuté aj úspory z druhého piliera. "Zároveň platí, že miera náhrady bude vyššia v prípade osôb, ktoré počas kariéry zarábali menej než priemernú mzdu," hovorí Michal Stuška z ministerstva práce. No demografia vraví, že túto mieru náhrady nie je možné udržať. "Takúto mieru náhrady príjmu pri plnej kariére odhadujeme počas pár rokov, potom musia prísť zmeny. Už to neutiahneme," hovorí ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB). Štát začne zvyšovať mieru solidarity. Pre tých, ktorí zarábajú viac ako priemernú mzdu, to znamená, že budú mať takmer isto menšiu mieru náhrady od štátu. Je rozdiel aj medzi zamestnancom a živnostníkom, ktorý si platil minimálne odvody. Ekonómovia UMB vyrátali, že živnostníkom vyjde nízka miera náhrady, možno aj menej ako 30 % príjmov, na ktoré sú zvyknutí. Ten, kto si platí dôchodkové odvody aspoň 30 rokov, bude mať nárok na minimálny dôchodok. Kto odpracoval 30 rokov, by mal teraz minimálny dôchodok 269,50 eura, kto 40 rokov, 311,10 eura. Pri minimálnom dôchodku nezáleží na výške príjmu ani objeme zaplatených odvodov. Pri klasickom starobnom dôchodku záleží na každom roku, za ktorý sa ráta osobný mzdový bod.

KOĽKO SI TREBA SPORIŤ

Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska z roku 2014 v priemere domácnosť usporí asi 10 % disponibilného príjmu. Na dôchodkové úspory sa zamerali aj ekonómovia UMB, oslovili asi tri tisícky ľudí. "Vyšlo nám, že sa začínajú vytvárať dve veľké skupiny – ľudia budú na dôchodku buď veľmi chudobní, alebo veľmi bohatí v porovnaní s tým, koľko zarábajú teraz," hovorí ekonóm Ján Šebo. Otázka je, koľko by ste si mali mesačne sporiť, ak chcete mať slušnú náhradu príjmu, a s akým zhodnotením treba rátať. "Keby ste sa ma na to pýtali pred 10 rokmi, povedal by som: rátajte so zhodnotením v banke 4 %. Keď ste chceli mať 70-percentnú mieru náhrady z čistej mzdy, stačilo odkladať 15 % príjmu po tridsiatke," hovorí Baláž. Dnes vám banka toľko nedá. Podľa prepočtov UMB, ak chcete mať 100-percentnú náhradu čistej mzdy (či 70 % hrubej mzdy), musíte si odkladať okolo 20 % čistého príjmu počas celej kariéry, teda približne 40 až 45 rokov. A to vám vykryje váš posledný príjem počas 20 rokov. Taká je zhruba miera dožitia na dôchodku. Prepočet platí pre ľudí okolo 25 rokov, my však hovoríme o ľuďoch po tridsiatke či okolo štyridsiatky. "Môžu použiť vzorec, že vydelia požadovanú mieru náhrady stanoveným koeficientom. Napríklad ak si chcú na dôchodku kryť 20 % čistej mzdy a majú na to 30 rokov, musia si odkladať 20/2=10 % svojej čistej mzdy," hovorí Šebo. Ak teda máte čistú mzdu 1000 eur a chcete mať na dôchodku z tohto sporenia počas 20 rokov aspoň 200 eur mesačne, musíte si odkladať 30 rokov sumu vo výške 10 % mzdy. Podľa ekonómov UMB ak máte k dispozícii 30 rokov sporenia, môžete očakávať dvojnásobok toho, čo si odkladáte, keď máte k dispozícii 20 rokov, môžete očakávať iba 1,5-násobok.

KDE SI SPORIŤ

Ekonómovia UMB rátali s priemerným ročným výnosom 3,5 %. Je zrejmé, že sa nedá dosiahnuť tak, že budete mať úspory v banke. Podľa ich prepočtov je málo pravdepodobné, že taký výnos bude v doplnkovom dôchodkovom sporení. Odporúčajú zvoliť si podielový fond s poplatkom nie vyšším ako 1 %. Vyrátali, že poplatok za správu 1 % zníži objem výnosov z vložených príspevkov o 20 % pri 40 rokoch sporenia. Ak máte produkt, ktorý stojí 5% ročne na poplatkoch, nemôžete očakávať žiaden výnos. Môžete si zvoliť aj pasívny indexový fond s nízkym poplatkom. Ak si budete sporiť každý mesiac 20 rokov, väčšinu by ste mali mať v akciách. Poradcovia vám dajú vyplniť investičný dotazník, v ktorom môže vyjsť, že nemáte radi investičné riziko. Je menšia pravdepodobnosť, že v dlhopisoch dosiahnete také zhodnotenie, ale sú menej rizikové ako akcie. Ak vám finančný poradca robí prepočet, koľko si máte sporiť na dôchodok, na priemerný ročný výnos 7 %, treba byť už opatrnejší. "Dovolím si tvrdiť, že v dlhodobom výhľade bude miera výnosov klesať, lebo bude obrovský prebytok úspor. Spoliehať sa na časové rady výnosy indexov z minulosti sa nedá," hovorí Baláž. Dobrovoľne sporiť si môžete aj v druhom pilieri, od tohto roku však už neplatí daňové zvýhodnenie dobrovoľných príspevkov. Aj tam je však podstatné, aký dôchodkový fond si zvolíte. Šebo spolu so svojím tímom vyrátali, že rozdiel medzi tým, keď ste celý čas v dlhopisovom fonde, a tým, keď ste v akciovom či indexovom fonde a postupne si znižujete podiel akciovej zložky, môže byť až 1:2. "Rozdiel je teda zhruba v tom, či budete mať na dôchodku stovku, alebo dve stovky," hovorí Šebo.

Začínajú sa vytvárať dve veľké skupiny ľudia budú na dôchodku buď veľmi chudobní, alebo veľmi bohatí v porovnaní s tým, koľko zarábajú teraz. Ján Šebo, ekonóm Univerzity Mateja Bela

FOTO:

Podľa prieskumu, ktorý urobila pred tromi rokmi agentúra Focus pre Prognostický ústav SAV, necelá pätina domácností plánuje budúcnosť v horizonte dlhšom ako dva roky a len dve percentá sa zaujímajú aj o to, čo bude o 10 rokov.
-END-

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Február 2017