Novela zákona o službách zamestnanosti

Novela zákona o službách zamestnanosti; Demografický vývoj Slovenska

Rádio Slovensko, 12:10; Sobotné dialógy; 14/01/2017; Branislav Dobšinský; Zaradenie: z domova

1. Novela zákona o službách zamestnanosti; Demografický vývoj Slovenska

Rádio Slovensko, 12:10; Sobotné dialógy; 14/01/2017; Branislav Dobšinský; Zaradenie: z domova



Branislav Dobšinský, moderátor: "Obmedzenie práce na dohodu pre nezamestnaných, ako aj cih radikálnejšie vyraďovanie z evidencie, ak prácu odmietnu. To sú zmeny, ktoré schválila vláda v návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Jej cieľom je bojovať proti zneužívaniu sociálneho systému nezamestnanými ako aj zamestnávateľmi a podporiť tých, ktorí majú o prácu skutočný záujem. Nebudeme podporovať a nemôžeme sa zaujímať o ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém. Takýchto prípadov je aj bohužiaľ čím ďalej tým viac. Odkazuje premiér, ktorého strana mala ostatných desať rokov v rukách tak rezort práce, ako aj ministerstvo vnútra. No a v súvislosti so zlou štruktúrou nezamestnaných predseda vlády špeciálne spomenul aj Rómov. Slovensko pritom čelí masívnemu odlevu mozgov. Za ostatných pätnásť rokov Slovensko opustilo zhruba tristotisíc najmä mladých a vzdelaných ľudí. No a naša krajina pritom patrí medzi najrýchlejšie starnúce štáty v EÚ. A tak už v roku 2040 budeme najstaršou krajinou únie. Odborníci varujú, že bez zásadných reforiem to môže vytvoriť masívny tlak na verejné financie, ktoré stúpajúce výdavky na penzie, zdravotnú liečbu pre penzistov a výdavky na dlhodobú starostlivosť nemusia uniesť. Dámy, páni, príjemné sobotné popoludnie. Ako obvykle je tu priestor pre politickú diskusiu. Tentoraz sa budeme venovať zamestnanosti, nezamestnanosti, ale aj demografickému vývoju Slovenska, ktoré starne a bude jednou z najstarších krajín Európy už o nejaký krátky čas. Vítam ministra práce Jána Richtera."

Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Smer-SD, hosť v štúdiu): "Pekný deň prajem."

Branislav Dobšinský: "Práce, sociálnych vecí a rodiny, aby som bol presný Smer sociálna demokracia. A jeho predchodcu v tomto kresle, exministra a dnes poslanca SaS Jozefa Mihála."

Jozef Mihál, exminister práce, poslanec Národnej rady SR (SaS, hosť v štúdiu): "Dobrý deň prajem. Ďakujem za pozvanie a prajem pekné sobotné popoludnie našim poslucháčom."

Branislav Dobšinský: "No a pekný deň od mikrofónu želá aj Braňo Dobšinský. Doplním, reláciu predhrávame kvôli pracovným povinnostiam hostí v piatok popoludní. Páni, témy sú veľké, ťažké. Poďme k nim in medias res. Poďme teda k zákonu o zamestnanosti. Zvykne sa to teraz označovať ako zákon roka, okrem teda rozpočtu, lebo má priniesť zásadné zmeny. V čom teda má byť tak kľúčový, pán minister ten zákon?"

Ján Richter: "Treba povedať, prečo takýto zákon. Odpoveď je myslím si, že v tomto smere relatívne dosť jednoduchá. Dôvod sú zásadné zmeny na trhu práce, ktoré tu nastali v súčasnom období, ktoré dvomi, tromi rokmi..."

Branislav Dobšinský: "Myslíte čo hovorí predseda vlády, že už sme narazili na to dno, že je problém zohnať kvalifikovaných..."

Ján Richter: "Blížime sa k nejakému druhu, takto by som to skôr pomenoval. Nedá sa hovoriť o absolútnom dne, pretože ja si osobne myslím, že stále je tu ešte priestor hovoriť o nejakých dvoch percentách, minimálne hľadať spôsoby, ambíciu. Hovoríme o sociálnej ekonomike a ďalších aspektoch, kde si myslím, že sa ľudia ešte zamestnať dajú. Pokiaľ o tú prácu budú mať záujem."

Branislav Dobšinský: "Ešte ja vám tak skočím do reči, prepáčte."

Ján Richter: "Áno.

Branislav Dobšinský: "Znamená to, vy ste povedali že blížime sa k tomu dnu, tých sedem-osem percent. Je to teda sedem-osem percent tá hranica nezamestnanosti, akú môžme očakávať dlhodobo na Slovensku?"

Ján Richter: "To všetko závisí od vývoja ekonomiky, pretože aj ten stav, na ktorom sme momentálne my, že máme nejakých osem celé sedem percenta, je v prvom rade v dôsledku vývoja ekonomiky, pozitívneho vývoja ekonomiky."

Branislav Dobšinský: "Ak by bola ideálna, tak tých, sedem-osem percent môžeme očakávať?"

Ján Richter: "Ja si myslím, že ak tento pozitívny ekonomický trend bude pokračovať, tak sa ešte stále dá ísť do toho priestoru a vytvárať a hľadať spôsoby a podmienky, i keď možno zložitejšie, niekedy aj finančne náročnejšie, ako tých dlhodobo evidovaných nezamestnaných postupne zamestnávať. To je napríklad aj medzitrh práce prostredníctvom sociálnych podnikov z hľadiska nového usporiadania. Skrátka tých, toho priestoru je tam relatívne ďaleko a ďaleko viac. K tomuto zákonu, ktorý sa týka novely zákona o sociálnych službách treba povedať, že znovu to nie je len nejaký jednorazový akt. Je to súbor..."

Branislav Dobšinský: "Opatrení."

Ján Richter: "...opatrení, vrátane legislatívnych aj vecných. To treba vnímať ako veľkú súčasť toho, treba si pomenovať, ako vyzerá ten súčasný stav tých evidovaných nezamestnaných. Treba vedieť, že medzi nimi je štyridsaťtisíc, ktorí sú pod exekúciami, preto sme veľmi apelovali na to, aby sa prijal zákon, ktorý umožní ľuďom osobný bankrot. Očakávam, že tí, ktorí teraz nemali záujem štandardne pracovať, budú mať ambíciu sa zamestnať..."

Branislav Dobšinský: "Potom sú tu aj dohodári."

Ján Richter: "Potom je to šesťdesiattisíc dohodárov. Treba povedať, že ja nie som proti tým dohodárom, naopak. Len problém je v tom, keď dohodár a budem veľmi konkrétny, tri roky pôsobí na dohodu v jednej a tej istej firme, tá firma sa obráti na úrad práce vzhľadom na to, že má voľné pracovné miesta, o predložení a dodaní nejakej tej konkrétnej pracovnej sily. Úrad práce celkom prirodzene osloví človeka, ktorý tam tri roky robí, pozná štruktúru, obsah a tak ďalej, to znamená, mal by byť pripravený. A oni si ho nevyberú, ale naopak predĺžia s ním dohodu na ďalšie obdobie. Je to trošku nepochopiteľné. Celkom prirodzene vstupuje do popredia otázka, je to všetko legálne?"

Branislav Dobšinský: "Dobre. Vaše hlavné výhrady, pán Mihál k tomu, ako vláda chce riešiť tieto problémy?"

Jozef Mihál: "Tak ľudia, aj firmy, zamestnávatelia si zvyknú doslova a do písmena na všetko, takže si zvyknú zrejme aj na tieto zmeny, ale oni sú tak trošku šokujúce. Ja napríklad mám teraz prednáškové turné, a kde keď vysvetľujem zamestnávateľom, čo ich čaká od mája v tých zamestnávaní evidovaných nezamestnaných, tak sú doslova niektorí šokovaní. Napríklad, bol som v Nových Zámkoch, kde som hovoril s poľnohospodármi, ktorí majú ovocné sady, respektíve potrebujú pomoc pri zbere úrody krátkodobú, kde veľmi využívali práve evidovaných nezamestnaných, ktorí hoci slabo platenú prácu, ale predsa ju zobrali. No a oni sa obávajú, že pri takýchto zmenách budú mať problém, kde nájdu ľudí, ktorí im tú úrodu v tých sadoch v lete pozbierajú. Čiže ja rozumiem tomu, že chceme bojovať proti zneužívaniu dohôd, proti čiernej práci a podobne, len sa obávam, či to nie je príliš príliš silná káva, pretože viete, povedali ste, dohody budú obmedzené. Napríklad nebudú môcť evidovaní nezamestnaní vôbec pracovať na skrátené pracovné úväzky. To sa úplne vylučuje. Takže neviem, či je to dobrý nástroj. Ja napríklad ešte pripomeniem, dobre ste urobili pred troma rokmi, keď ste zaviedli odpočítateľnú položku pre zdravotné odvody. Tá sa vlastne uplatňuje len pri pracovnom pomere. Čiže z toho pohľadu je pre zamestnávateľa výhodnejšie zamestnať človeka v pracovnom pomere napríklad na dobu určitú, lebo sa platia nižšie, respektíve žiadne zdravotné odvody ako pri dohodách. Čiže z hľadiska odvodov sú dnes vlastne takéto kratšie úväzky výhodnejšie ako práca na dohodu. Tak to jednoducho je. Ale tým, že sa skrátka zakážu tieto veci, tak tí ľudia prídu o možnosť zamestnať sa. Takže toto sa mi nepozdáva."

Branislav Dobšinský: "Takže jednoduchá otázka, v tomto znení ten zákon nepodporíte alebo chcete pozmeňováky?"

Jozef Mihál: "V tomto znení ho nepodporíme, no ale tak pozrite, tak ako je každému jasné, sú predsa dve schôdze Národnej rady, ktoré máme pred sebou. Budeme konštruktívne diskutovať. Budeme hovoriť aj príklady z praxe a budeme sa snažiť vylepšiť tento návrh. Aj keď samozrejme ako opozičný poslanec si nemôžem robiť nejaké stopercentné nádeje na vylepšenie toho, čo predloží vláda a čo vládni poslanci zrejme mlčky schvália. Ale chcem hlasno argumentovať v parlamente, hlavne v druhom čítaní, ktoré teda bude v marci, aby sa takýto zákon vylepšil, aby sme nezabili možnosť zamestnať sa tým naozaj nešťastným ľuďom, ktorí iné možnosti nemajú."

Branislav Dobšinský: "Dobre. Dajme teraz priestor Michalovi Páleníkovi z Inštitútu zamestnanosti. Dobrý deň, pán Páleník, počujeme sa?"

Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti (telefonát): "Áno, dobrý deň."

Branislav Dobšinský: "Pán Páleník vy hovoríte, že tento zákon, že účel je dobrý, chvályhodný, prostriedky však nešťastné. Prečo?"

Michal Páleník: "Ďakujem predrečníkom, ktorí to čiastočne zhrnuli. Pán minister tam dal veľmi dobrý príklad, ako sú zneužívané tie dohody, ale z môjho pohľadu ich nezneužívajú nezamestnaní, ale zneužíva to ten podnikateľ, ktorý si účelovo nevybral toho človeka a vybral a tvári sa, že tá dohoda je naďalej tri roky výnimočne používaná."

Branislav Dobšinský: "Mieril na líšku, trafil Marišku, tak to povediac. To znamená, že viac by sa mali zamerať na zamestnávateľov nie na tých ľudí, ktorí to využijú?"

Michal Páleník: "Tak sme tam navrhovali, že ak nastane tento prípad, tak ten dohodár sa automaticky stáva zamestnancom toho zamestnávateľa, ktorý zneužíva sociálny systém. V súčasnosti ten návrh hovorí iba to, že prestane byť nezamestnaný a ten ten človek je hodený vlastne do vody a nemá žiadne sociálne istoty. My sme navrhovali, aby sa stal zamestnancom toho zamestnávateľa, ktorý sa takto snaží zneužiť sociálny systém."

Branislav Dobšinský: "Posuňme sa teraz od tohto zákona k celej tej globálnejšej problematike zamestnanosti-nezamestnanosti. Ako vidíte vy ten vládny boj s nezamestnanosťou a zvyšovanie zamestnanosti? Ide vláda správnym smerom v tom poslednom období, alebo kde by ste videli vy tie priority?"

Michal Páleník: "Tak niektoré veci sú tam samozrejme dobré, prospešné, či už sú to osobné bankroty, lepšie riešenie exekúcií. Niektoré tie technické veci sú dobré. Čo ale stále zostáva, sú tie, je veľmi, veľmi nízky rozpočet na politiku zamestnanosti, veľmi nízke investície do vzdelávania. Napríklad deväťdesiatosem nezamestnaných sa nedostane na žiadnu formu školenia. Sú tam tie obrovské vráta pre korupciu, ktoré sú napríklad keď človek chce dochádzať za prácou, tak podľa nového návrhu mu to úrad práce má ešte odsúhlasovať, aj keď splní všetky podmienky. Ale podstatný problém je tam zúfalý nedostatok financií v podfinancovaní úradov práce, kde úrady práce majú na jedného nezamestnaného rádovo šesť-sedem minút mesačne, čo je naozaj nízke číslo a popri tom ani nezistia, či ten človek má problémy s alkoholom, nieto aby mu ho pomohli vyriešiť a veľa ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní malo objektívne prekážky, objektívne problémy, či už s gamblingom, s alkoholom, s tým, že musia sa starať o starých rodičov, lebo obce a vyššie územné celky ignorujú svoje povinnosti v oblasti dlhodobej starostlivosti. A tieto problémy nie sú riešené."

Branislav Dobšinský: "Vy ste spomenuli dochádzanie za prácou. Slovensko má veľký problém s mobilitou pracovnej sily. Téma napríklad nájomné, sociálne byty. Ja si nepamätám ani jednu vládu, a robím to už dvadsať rokov, ktorá by to seriózne nielen deklarovala, ale aj reálne riešila. Ak nerátam nejakú takú krátku epizódu SNS. Pričom napríklad aj všetky daňové úľavy a tak ďalej, okolité krajiny práve pri dochádzaní za prácou majú. My to veľmi neriešime. Je to tak?"

Michal Páleník: "Tak jedna vec je presťahovanie za prácou, kde teda ľudia sa sťahujú, ale nehlásia trvalé pobyty. Tým pádom nevieme, koľko ľudí býva v Bratislave. Nevieme, koľko ľudí býva v Rimavskej Sobote, lebo veľa z nich, čo má trvalý pobyt stále u rodičov v Rimavskej Sobote, tak už desiatky rokov bývajú v Bratislave. Takže o tom sťahovaní toho veľa nevieme. A o tom dochádzaní, nedá sa od človeka očakávať, že denne strávi nejakých šesť-sedem hodín dochádzaním za prácou. A ak sa pozrieme na tie regióny, ktoré majú teda dlhodobé problémy s trhom práce, tak do nejakých regionálnych centier to majú verejnou dopravou päť-šesť hodín denne, čo je naozaj veľmi, veľmi ďaleko."

Branislav Dobšinský: "Toľko Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Ďakujem za rozhovor."

Michal Páleník: "Ďakujem, dopočutia."

Branislav Dobšinský: "Takže pán minister nejakú reakciu, ak teda máte, zaznelo tam niekoľko návrhov, najprv."

Ján Richter: "Ak dovolíte poprosím možno dve-tri minútky, pretože chcem k tým zareagovať. Po prvé, otázka dostatku alebo nedostatku financií na aktívnu politiku trhu práce. Mimo štátneho rozpočtu totiž potrebujú … vnímať, viacej ako deväťsto miliónov eur, ktorý je na tento účel cez Európsky sociálny fond. Samozrejme oni sú limitované. Nie je možné použiť na všetko. Je presne vymedzené, kde musia ísť štátne peniaze. Ale v tejto chvíli by som ani nevidel ako najzásadnejší problém nedostatok financií. Druhá vec je, ak som preberal pred tými piatimi rokmi ten rezort, na jedného pracovníka úradu práce pripadalo od šesťsto až do deväťsto nezamestnaných. My sme dnes dneska v situácii okolo tristo a sú okresy, kde ich nie je ani sto. To znamená, môže úplne inak s nimi pracovať. Ďaleko viacej analyzovať, kto je, čo je, ako je a podľa toho v úvodzovkách šiť primeraný návrh na tú jeho prácu. No a čo je zásadná zmena, nikdy nebolo toľko voľných pracovných miest ako teraz. Len na úradoch práce štyridsaťtisíc a nehovorím o súkromných agentúrach. Ďalej otázka, ktorú riešime, je treba povedať, že zásadný cieľ nie je prijatie opatrení, ktoré by zamedzovali zneužívaniu. Zásadný cieľ je mobilizovať. Vytvárať ľudí a predpoklad, pre mňa nie je dôležité a najdôležitejšie, aby človek nebol evidovaný na úrade práce. Pre mňa je dôležité, aby sa zamestnal, pretože mi lieri ďaleko širší diapazón. Sociálne veci, ktoré sa automaticky v tom prípade odbremeňujú. To znamená, toto je zásadný cieľ a myslím, že ho trošku zužujeme len na tie, tam je veľmi veľa pozitívnych opatrení. My sme prijali jedno opatrenie súbeh. To znamená, poberá istú dobu dávku v hmotnej núdzi aj mzdu. Teraz to rozširujeme. My nechceme týmto zobrať napríklad tie príspevky, ktoré majú na deti. To je jedno euro na teplú stravu, pokiaľ chodí do školy. To je príspevok na nákup tých školských potrieb, a tak ďalej. To znamená, že my sme vytvorili podmienky, ak mám presne citovať, ak sa jeden zamestná z rodiny, kde nepracuje nikto, tak bude čistý príjem vyšší na tú rodinu a zohľadňujem, keď by mala tá rodina nárok na všetky sociálne príspevky, čo každá, samozrejmá vec, že nemá, plus tristopäťdesiatšesť eur. Ak by dvaja, plus šesťstošesťdesiatdeväť. To znamená, dostávame sa na rovinu čistého príjmu minimálnej mzdy. My potrebujeme čím širší diapazón medzi aj tými najnižšími príjmami a len sociálnymi dávkami. A toto týmto cieľom si myslím, že v značnej miere dosahujeme."

Branislav Dobšinský: "Aby to nebol monológ, teraz dám pánovi Mihálovi..."

Ján Richter: "Ale chcel som ešte potom..."

Branislav Dobšinský: "Môžte."

Ján Richter: "...k pánovi Páleníkovi sa vrátiť."

Branislav Dobšinský: "Dobre."

Ján Richter: "Myslím si, že si to zaslúži, lebo ja ho beriem ako odborníka a vážim si jeho názory."

Branislav Dobšinský: "Áno. Takže pán Mihál, mieria tie výhrady, čo sme teraz počuli správnym smerom a tie odpovede?"

Jozef Mihál: "Pozrite, počuli ste, počuli sme teda niekoľkominútové pomerne komplikované vysvetľovanie pána ministra, ako to presne chce urobiť, ako bude toto, toto, toto. My v SaS máme riešenie, ktoré poznáte pod slovom odvodový bonus. A to je veľmi jednoduchý a účinný spôsob, kedy vo voľbách sme mali teda to mzdové koliesko, kde sme vlastne ukazovali ľuďom, ako sa zvýšia ich čisté príjmy a oni by sa skutočne zvýšili."

Branislav Dobšinský: "Hej, ale to bolo priechodné v pravicovej vláde."

Jozef Mihál: "Ono veď to aj v pravicovej vláde aj priechodné bolo, len bohužiaľ tá pravicová vláda trvala rok a pol."

Branislav Dobšinský: "No, pán Mikloš potom už trošku tak ceril zuby."

Jozef Mihál: "Aj pán Mikloš, pokiaľ nešlo o nejaké medzistranícke súboje, tak uznal, že je to dobré riešenie. A my sme sa k tomu chceli dostať, aj by to zrejme bolo zavedené, ale žiaľ, mali sme malý časový priestor. To je projekt na niekoľko rokov, možno na desať. Čiže odvodový bonus je veľmi jednoduché a efektívne riešenie systému, kde je aj ten medzitrh práce, kde je aj ten subjekt dávky a poskytovanej mzdy, kde je aj ten motivačný prvok, kde aj efektívne vyriešime problém čiernej práce a nejakej odmietania ponúk pracovať, kde vyriešime problém súčasných aktivačných prác, všetko vyriešime. Ja to možno hovorím ako taký chrobák truhlík, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduchý spôsob a hlavne aj veľmi jednoduchý z hľadiska administratívy, či z pohľadu štátu, zamestnávateľa alebo samotného občana. Ale zároveň je to zároveň systém, kde sa budú platiť nižšie dane, nižšie odvody. Čiže skutočne či nezamestnaný, či ten, kto má nízke príjmy, alebo aj príjmy v strednej výške, pocíti pozitívne nárast svojich príjmov v čistom až od stovky eur mesačne."

Branislav Dobšinský: "Máte priestor, pán minister, len chcem to zabaliť do jednej otázky ešte aj mojej. Priznám sa, hovorím, túto prácu hovorím vyše dvadsať rokov, zažil som teda veľa vlád. Téma napríklad nájomné sociálne byty, čo je štandard napríklad v Nemecku, tam väčšina ľudí býva v nájomných sociálnych bytoch a nie vo vlastnom, dobre, to je tradícia dlhodobá slovenská, že mať vlastné, rieši veľa problémov. Je naozaj efektívnejšie podporovať regióny, máte v Amerike napríklad regióny, kde nikto nebýva, lebo nie je šanca tam niečo dostať. Je lepšia stratégia cpať priemysel do naozaj regiónov, kde pomaly sa otáčajú aj vrany a namiesto toho by sa mohli stavať nájomné byty, že človek niekde z toho Poltára si nájde prácu v Bystrici, to bývanie ešte dokáže zaplatiť, lebo napríklad v Bratislave sú tie ceny tak enormne vysoké, že povedzme ona je predavačka z Lidla a on je mladý začínajúci učiteľ, nemajú šancu zaplatiť bývanie a žiť z tých platov. A toto sa vôbec nerieši. Prečo?"

Ján Richter: "No práve na čo som chcel reagovať na pána Páleníka, je práve otázka mobility. Z hľadiska mobility má širší význam ako len podpora. Treba povedať jednu vec. Rok je teraz, čo sme rozšírili tú možnosť, ten diapazón až dvestopäťdesiat eur preplatiť náklady spojené s ubytovaním, pokiaľ dochádza viac ako sedemdesiat kilometrov za prácou. Za ten rok ho využilo tritisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Za rok to nie je málo. Samozrejmá vec, že hlavné požiadavky týchto ľudí sú ani nie preplatené náklady na nájom v mieste pracoviska, ale ja pôjdem pracovať, ale vy mi plaťte náklady tu môjho vlastného bytu, ktorý mám v niektorej úvodzovkách hladovej doline. Samozrejme je otočený ten zmysel toho, ale tých tritisíc ľudí si myslím, že je veľmi povzbudzujúce, že aj táto cesta je možná. A teraz zhodou okolností predvčerom bolo rokovanie vlády so ZMOS-om. Pripravujú sa isté nové podmienky pre nájomné byty. To znamená pre podporu aj prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Zásadná pripomienka, jedna z prvých podmienok a predpokladov, uprednostniť tam byty, kde idú investície, kde je prirodzená požiadavka na byty. Ja sa priznám, že úprimne závidím mojej poľskej kolegyni. Viacej ako päťdesiattisíc bytov má ako jeden z nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To znamená, pokiaľ zoberie, ide pracovať tam, kde má štát záujem."

Branislav Dobšinský: "Ja sa pýtam, že desať rokov ste u moci, myslím Smer, a kde sú tie byty?"

Ján Richter: "Ale oni sa byty budujú, ale zďaleka nie v takomto množstve, ako by v tomto prípade z hľadiska zmenených podmienok trhu práce bolo možné. A je si treba uvedomiť ďalšiu vec. Slovensko patrí v rámci Európskej únie na úplný vrchol počtu vlastníctva či už bytov, alebo rodinných domov. Vieme, že v istom období sa to..."

Branislav Dobšinský: "Áno, je tu taký trend. Dobre."

Ján Richter: "To znamená, že ten trend aj historicky je daný. Jednoducho ten človek je prikovaný k tomu svojmu rodisku. Nehovoriac o tom, že tam má nejaký majetok v podobe bytu. Tu treba.."

Branislav Dobšinský: "Dobre. Ešte jednu vec sa chcem dotknúť. Vrátim sa k snemu strany Smer. Taký krátky citát - nebudeme podporovať a nemôžeme sa zaujímať o ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém a takýchto prípadov je čím ďalej, tým viac. Hovoril predseda vlády a špeciálne napríklad hovoril, aj sa dotkol témy Rómov. No my sme si robili pred myslím dvoma rokmi také overenie vlastné, koľko je mnohopočetných rodín, aké vysoké výdavky sú na tieto rodiny. Aktuálne čísla hovoria, skúsim krátky citát. Počet mnohopočetných rodín, ktoré poberajú sociálne dávky je podľa ústredia práce, to sú vaši ľudia, o polovicu nižší ako pred tromi rokmi. Čiže oficiálne čísla vyvracajú to, čo hovorí Robert Fico, že rozsah zneužívania sociálneho systému je väčší ako v minulosti. Ďalej hovoríte, že ľudia vo vylúčených komunitách radšej žijú z dávok ako pracujú. Ale podľa terénnych pracovníkov, ktorí tam priamo pracujú, hovoria, že to nie je ich dobrovoľné rozhodnutie, pretože iba z dávok by jednoducho nevyžili a v skutočnosti celé tie výdavky napríklad na tie mnohopočetné rodiny, to je také, taký zlomok, tak doslova promile z výdavkov štátneho rozpočtu, že je to možno menej ako na jeden Kmotríkov štadión. Tak potom prečo šírite túto tému? To by ma zaujímalo špeciálne v súvislosti s Rómami."

Ján Richter: "Nebudem hodnotiť prostriedky na Kmotríkov štadión."

Branislav Dobšinský: "Dobre, ale či sa nekĺžete na tej vlne..."

Ján Richter: "Ja si myslím, že národný futbalový štadión je potrebný, ale to je iná téma."

Branislav Dobšinský: "Dobre, ale či sa nekĺžete na tej protirómskej vlne?"

Ján Richter: "Odpoveď je veľmi jednoduchá. My sme zadefinovali zákon a navštívili dvanásť okresov, kde sa prijali akčné plány takzvaných znevýhodnených okresov. Stačí veľmi jednoduchá analýza, čo to je za okresy. Sú to všetko okresy v rámci Slovenska, kde žije najväčší počet rómskej komunity. To znamená, to je v značnej miere odpoveď o tom, že prečo. Tá rómska komunita, po prvé chýba im vzdelanie, chýbajú im pracovné návyky, s ňou treba ďaleko viacej pracovať."

Branislav Dobšinský: "Dobre. Tie čísla ale hovoria, že to nie je pravda, čo hovorí predseda vlády, že sa rozsah zneužívania sociálneho systému zväčšuje. Tak sa pýtam, že či to nie je kĺzanie na protirómskej vlne, či nechcete vzbudiť súboj s Kotlebom?"

Ján Richter: "Z hľadiska potrieb trhu práce. Štyridsaťtisíc voľných pracovných miest ponuka..."

Branislav Dobšinský: "Čiže nie je to súboj o Kotlebovho voliča, nie?"

Ján Richter: "To absolútne nie."

Branislav Dobšinský: "Dobre. Pán Mihál."

Ján Richter: "To je otázka urobiť všetko pre to, aby aj z tej rómskej komunity ľudia, ktorí záujem pracovať majú, tú možnosť dostali, aby sme ich na to pripravili. Veď to musí byť úplne všeobecný záujem štátu."

Branislav Dobšinský: "To je záujem všetkých, presne tak. Pán Mihál, ako to vnímate vy?"

Jozef Mihál: "No vnímam to tak, že pán predseda vlády naozaj dosť často sa skĺza k takej rétorike, ktorú by seriózny premiér používať nemal, ale to je jednoducho jeho problém a ak to niekto vníma pozitívne, tak bohužiaľ."

Branislav Dobšinský: "... presnejšie? Skúste upresniť akú rétoriku?"

Jozef Mihál: "No to, čo ste práve citovali. Tak ten výrok je jednoducho zavádzaním a je populistický, pretože ak tie štatistiky hovoria, to sú štatistiky z Ústredia práce, že počet týchto v úvodzovkách zneužívateľov systému jednoducho je polovičný, tak potom o akom náraste pán premiér hovorí."

Branislav Dobšinský: "Dobre. Páni ... jednu vetu."

Ján Richter: "Môžem ešte predsa len stanovisko, pretože, páni, ak dovolíte, chcem vás požiadať, držme sa vecnej stránky. Je to veľmi dobrá téma, od ktorej asi očakávajú ľudia, možno im dáme nejaké informácie, aby aj tí, čo hovoríte..."

Branislav Dobšinský: "Ale to je legitímna otázka."

Ján Richter: "Nie, hľadáme ideologický problém, ktorý je..."

Branislav Dobšinský: "Nie."

Ján Richter: "Ja som jasne povedal, dvanásť okresov, ktoré majú najväčšiu nezamestnanosť, má aj najväčší počet rómskej komunity. Druhá poznámka, ak môžem..."

Branislav Dobšinský: "V poriadku ... na tých číslach z ústredia práce..."

Ján Richter: "Pred tromi sme prijali úlohu povinnej aktivácie pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Bolo ich stoosemdesiatsedemtisíc. Dnes je ich deväťdesiatpäťtisíc. Tak sa nám podarilo znížiť ten počet, podarilo tým, že viac ako deväťdesiat percet sa z nich zamestnalo. A tam bola nie malá, malé percento komunity práve rómskej. Ale znova, dostávame sa do pozície, že ponúkame prácu a sú ľudia evidovaní na úradoch práce, ktorí hľadajú spôsob, ako tú prácu odmietnuť."

Branislav Dobšinský: "Ešte."

Ján Richter: "A medzi nimi je aj veľmi veľké percento rómskej komunity."

Branislav Dobšinský: "Ešte jednu krátku..."

Ján Richter: "Hoci ja nedelím teraz nezamestnaných podľa Rómov a Nerómov."

Branislav Dobšinský: "No, len premiér to spomínal. Ešte jednu krátku otázku. Máme teda chápať aj tie slová premiéra, že teda rastú tí ľudia, ako priznanie, že ste vy a prípadne minister vnútra zlyhali? Lebo desať rokov ste to mali v rukách vy a pán Kaliňák."

Ján Richter: "Pán redaktor to sú zbytočné konštrukcie. V tomto prípade..."

Branislav Dobšinský: "Otázka. To je otázka."

Ján Richter: "Naopak, ja hovorím o tom, koľko sa v tejto komunite podarilo ľudí zamestnať a vytvoriť im úplne iný sociálno-ekonomický status. A na v tomto prípade v kontexte politiky zamestnanosti ide najmä o toto."

Branislav Dobšinský: "Dobre. Premostím to do ďalšej témy, to je demografia a uvediem ju opäť jedným krátkym číslom. V období od roku 2010 až 2013 odišiel do zahraničia viac ako každý desiaty končiaci vysokoškolák denného štúdia. A to znamená, že za ostatné roky, za pätnásť rokov prišlo Slovensko o tristotisíc obyvateľov. Buď odišli do zahraničia, alebo je to negatívny demografický vývoj. Na linke už máme teraz pána Jána Šeba, ekonóma Univerzity Mateja Bela, dobrý deň."

Ján Šebo, ekonóm Univerzity Mateja Bela (telefonát): "Dobrý deň."

Branislav Dobšinský: "Pán Šebo, ako povedzme tieto čísla, ktoré som spomínal, hodnotíte v kontexte tých dlhodobých prognóz o tom, že Slovensko bude už v roku 2040 najstaršou krajinou Európskej únie, že jednoducho tá demografia hovorí o tom, že nám klesá počet detí, bude teda oveľa viac penzistov, a oveľa menej tých, ktorí budú na nich pracovať."

Ján Šebo: "No tak sama o sebe tá demografia alebo zmena tej vekovej štruktúry obyvateľstva nie je až taký problém. No tak bude nás tu viacej starších. Problém nastáva až vtedy, keď vaše existujúce politiky, na základe ktorých vyplácate rôzne dávky alebo sľubujete rôzne typy dávok, nereagujú na túto situáciu a vytvárajú vám preto nejaké tie fiškálne riziká alebo riziká vo verejných financiách."

Branislav Dobšinský: "Narážate povedzme aj na to, čo pred nejakým časom, pár rokov myslím dozadu, vypočítala samotná Rozpočtová rada, kde urobila takú analýzu, že ak sa nezmenia tie politiky, čo sa týka dlhodobej starostlivosti o ľudí v staršom veku, penzijného systému, ale aj zdravotnej starostlivosti, lebo väčšinu nákladov na zdravotnú starostlivosť ľudia vyčerpajú v posledných rokoch svojho života, tak hrozí kolaps a rozvrátenie verejných financií?"

Ján Šebo: "No v podstate ak niekto, kto pravidelne sleduje Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a jej tie pravidelné ročné vlastne analýzy udržateľnosti verejných financií, tak môžem povedať, že oni už dlhodobo na tento laxný prístup k riešeniu tej problematiky verejných financií, ktoré sú citlivé na zmenu vekovej štruktúry obyvateľstva, na to upozorňujú a hovoria, že práve tie výdavky v dôchodkovom systéme a v zdravotníctve utvárajú jedno z najväčších rizík vlastne v dôchodkovom systéme a preto aj pre verejné financie."

Branislav Dobšinský: "Ak sa nezmenia tie politiky, môže hroziť naozaj kolaps verejných financií?"

Ján Šebo: "No to musia zrejme vaši poslucháči posúdiť sami, ale možno im dám nejaký ten návod. Skúste posúdiť štyri tieto hlavné faktory, ktorými ideme proti tej najväčšej demografickej vlne, ktorá sa na nás valí. Prvý, súčasnú úroveň verejného dlhu máme niekde okolo päťdesiatdva-päťdesiattri percent. Toľkoto dlžíme a budú to musieť splácať naše deti, ktorých bude menej oproti dôchodcom. Máme daňovo-odvodové zaťaženie na maxime, kde už je ten minimálny priestor pre jeho zvyšovanie. Konštantne máme tie štrukturálne deficity. Teda každý rok prejeme o zhruba tých jeden a pol až dve percentá viac. A zároveň už dneska, keď sme v jednej z najlepších tých fáz ekonomického cyklu, tak máme deficitne nastavený prvý pilier. Teda každý rok ako keby Sociálna poisťovňa vytvorila dvadsaťpäťpercentnú stratu. Toto máme dnes a sme v tej najlepšej fáze v tej demografii. A ideme iba do horšieho. Tak odpoveď snáď si nájde každý."

Branislav Dobšinský: "Dobre. Takže z vášho pohľadu. Vláda, už sa začalo to automatické posúvanie veku odchodu do dôchodku, ďalej trošku sa ide zvyšovať postupne percentá do druhého piliera. Bude to stačiť a ak nie, čo by teda vlády, vláda a vlády ďalej by mali zásadné urobiť?"

Ján Šebo: "No musím uznať, že pozitívom bolo vlastne zavedenie toho automatického mechanizmu pre zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Prečo je to dôležité, je to aj z toho dôvodu, že naša ekonomika má tu jednoducho vytvorené kapacity pre určitý počet ľudí, ktorí dokážu pracovať. Títo ľudia budú klesať. Ich počet tých mladých ľudí, ktorí prídu na trh práce, bude klesať a preto logicky nastane aj potreba zamestnávania starších. Tí budú zároveň nútení, že nemôžu ísť do dôchodku. Takže toto bol ten dobrý krok, aj keď trošku bolestivý. Zaviedli sme aj ten minimálny dôchodok, takže už motivujeme ľudí, že je fajn, ak ste tridsať rokov odpracovali, tak minimálne ten minimálny dôchodok budete mať. Ale no neurobili sme dosť. Toto je veľmi málo."

Branislav Dobšinský: "Povedzte dve veci, čo by sme mali urobiť."

Ján Šebo: "Zaviesť automatický vyrovnávací mechanizmus, ktorý upravuje tak výdavkovú stranu, teda objem vyplácaných dôchodkov alebo priznávaných alebo valorizáciu dôchodkov, na základe meniacej sa vekovej štruktúry obyvateľstva a zároveň rozšíriť pokrytie obyvateľstva tak, aby si platili nehovorím viac, ale za širší počet aktivít. Napríklad prečo by rodičia nemohli svojim deťom do dôchodku sporiť už teraz a odpočítavať si to z daňového základu. Mohla by to byť zaujímavá, zaujímavý koncept, lebo jednako by ste mali človeka pokrytého dlhšie v tom systéme."

Branislav Dobšinský: "Dobre. Toľko ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela. Ďakujem."

Ján Šebo: "Za málo, dovidenia."

Branislav Dobšinský: "Takže pán minister, začnime od toho konca, v roku 2040 najstaršia krajina Európskej únie. No ja už sa pomaly blížim, už som v tej druhej polovičke. Síce dve deti mám, ale keď sa pozriem, koľko mladých ľudí z tejto krajiny odchádza, tak ak moje deti tiež z nej zmiznú, tak moja logická otázka, kto ma teda bude živiť? A aj teraz ste počuli nejaké slová ekonóma o tom, že tie opatrenia, ako automatický posun odchodu do dôchodku, to postupné zvyšovanie percenta do druhého piliera, sú fajn, ale nestačí to."

Ján Richter: "Pán redaktor, poprosil by som, keby sme mohli túto istú tému, ale možno v troch, štyroch vetách aj kontexte politiky zamestnanosti, lebo to má veľký vplyv."

Branislav Dobšinský: "V poriadku."

Ján Richter: "Myslím, že to bude také rozumné, plynulé, plynulý prechod k tej demografii ako takej."

Branislav Dobšinský: "Je to na vás, ako odpoviete, samozrejme."

Ján Richter: "Lebo je to vážna téma, je to vážny problém, ktorý tu je. On je vážny hlavne preto, že tu celkom logicky prichádza nazývame to únik mozgov. To znamená, že odchádzajú absolventi a to hlavne by som povedal nedostatkových absolventov vysokých škôl, lekári a technickí inžinieri."

Branislav Dobšinský: "Doplním, my to ako daňovníci im to zaplatíme a oni potom liečia v Holandsku."

Ján Richter: "Práve preto je potrebné sa aj týmto zaoberať a zamýšľať a myslím si, že tá otázka je namieste. Tristotisíc. Áno, je to tristotisíc, ale treba povedať, že v rokoch 2004 a 2005, to znamená akonáhle sme vstúpili do únie, to bolo dvestotisíc. A odvtedy cirka tých stotisíc pribudlo. Čo je však horšie, je veková štruktúra. Pätnásťtisíc odchádza priemerne ročne. Z nich je päťdesiat percent do tridsať rokov."

Branislav Dobšinský: "Tí najperspektívnejší. Najviac generujú odvodov, daní."

Ján Richter: "Áno. Práve preto je potrebné sa nad tým zamýšľať a prečo. Ja by som chcel použiť možno odpoveď na otázku, prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska. Myslím si, že nikto nemôže spochybniť, že to je blízke ministerstvu, táto aliancia, sú to predstavitelia podnikateľov. Urobili si prieskum v dvoch veciach. Po prvé, čo by vás presvedčilo pre návrat na Slovensko. Odpoveď je absolútne jednoduchá a jednoznačná - mzdové ohodnotenie. To znamená nehľadajme niečo prevratné. Mladý človek, keď skončí školu, má predstavu o inom nástupnom plate ako je na Slovensku."

Branislav Dobšinský: "Ja vám dám ale kontra príklad. Napríklad aktuálna kauza, vedci, ktorým bol vypnutý prístup do databáz, tak oni hovoria, lebo boli rozhovory s viacerými, že niektorí sa ani nechcú vrátiť alebo chcú zase odísť, kvôli tomu, že oni sa boria s takými banalitami, že nemajú čas na vedu. A to nie je o peniazoch, myslím platoch."

Ján Richter: "Možno je to istá špecifická skupina. Nie každý sa pohybuje a má záujem sa..."

Branislav Dobšinský: "Áno, ale to sú tie mozgy."

Ján Richter: "Ja v tomto prípade pokladám za veľmi dôležité mozgy aj také špecifické procesy ako je napríklad ten lekár alebo ako sú absolventi technických univerzít. Aj ten systém u nás má dnes požiadavky na desaťtisíce odborne pripravených mladých ľudí a vie ich relatívne aj veľmi slušne zaplatiť. Možno nástupné platy až niekde okolo tisíc eur. No ale takto dobre pripravení mladí ľudia, keď idú do zahraničia, tak dostávajú násobne viac."

Branislav Dobšinský: "Dobre, páni."

Ján Richter: "To znamená, že toto je cesta a samozrejme, a druhá vec, o ktorej hovoria je rodina a rodinná politika. To znamená vytvoriť podmienky, predpoklady, byty a tak ďalej."

Branislav Dobšinský: "Dobre."

Ján Richter: "To znamená nie sú to nijaké finančné motivácie štátu, sú to úplne logické a z toho je potrebné vnímať a a pochopiť aj prečo my napríklad máme záujem zvyšovať tú minimálnu mzdu. Prečo som teraz na tripartite otvoril aj otázku odvetvovej minimálnej mzdy, aby sme zvažovali aj niektoré tie rozdiely."

Branislav Dobšinský: "Dobre, aby to nebol monológ."

Ján Richter: "To znamená, toto všetko s tým veľmi úzko súvisí.

Branislav Dobšinský: "Pán Mihál ako vy vnímate a vy čítate ten odliv mozgov? Hovorím, treba povedať pre úplnosť, že to nie je len odchody, ale to je aj zlá demografia, že sa narodilo proste menej detí a tak ďalej. Ale aj tie odchody ľudí do tridsať rokov tých najelitnejších škôl a podobne."

Jozef Mihál: "Máme v jednom ročníku päťdesiat až päťdesiatpäťtisíc detí, pritom tá stredná generácia číta okolo osemdesiat až deväťdesiattisíc ľudí v jednom ročníku a to je ten..."

Branislav Dobšinský: "..."

Jozef Mihál: "...ten demografický problém, ktorý očakávame o tie desiatky rokov. A problém teda je to, že tí najšikovnejší najtalentovanejší mladí ľudia odchádzajú alebo zostávajú po štúdiu v zahraničí."

Branislav Dobšinský: "A prečo podľa vás? Či len kvôli peniazom, alebo kvalite života?"

Jozef Mihál: "Ten prieskum, ako ste ho prezentovali pán minister, ja by som asi takto laicky s ním súhlasil, pretože byť mladým človekom, tak samozrejme ma zaujíma, že kde mám dobrú perspektívu a v prvom rade je to o peniazoch. Je to o plate..."

Branislav Dobšinský: "A nie je to aj o kvalite života, že je tu proste..."

Jozef Mihál: "Ak viem, že v Nemecku, v Holandsku, viem dostať nástupný plat absolvent vysokej školy okolo tritisíc eur a na Slovensku no dobre, možno v lepšom prípade tisíc eur, keď som vyštudovaný programátor, no tak čo si vyberiem. Viem po anglicky, viem reči, mám toto remeslo v rukách..."

Branislav Dobšinský: "Chcem mať deti."

Jozef Mihál: "...chcem mať deti, tak vyberiem si dnes v podmienkach Európskej únie, kedy nie sú také bariéry, aké boli v minulosti, vyberiem si samozrejme život v Nemecku, v Holandsku, aj keď to samozrejme nie je jednoduché. Ale študoval som tam, chodil som tam na stáž, už tam mám nejakých známych, mám tam nejaké konexie. Jednoducho takto to je. Čiže kľúčové je, aby u nás mohli byť lepšie platení títo ľudia. No a prečo nie sú? No napríklad preto, lebo podnikatelia, ktorí by im aj radi ponúkli pracovné miesta a ponúkli lepšie podmienky, sú napríklad dusení zbytočnou byrokraciou. Máme tu, máme tu zlé podnikateľské prostredie. To, že sa zákonom nariadi zvýšenie minimálnej mzdy, môže mať niekoľko desaťtisícom ľudí, ktorí nemajú kvalifikáciu, pomôže. Ale na druhej strane si zoberme, koľko je tu nešťastných opatrení, ktoré komplikujú úplne nezmyselne život. Napríklad..."

Branislav Dobšinský: "Páni, ale kvôli času, lebo chcem sa ešte dostať k tej demografii."

Jozef Mihál: "Lepšia konkurencia, lepšie podmienky na podnikanie, na živnosti..."

Branislav Dobšinský: "Dôležitá otázka, spomínal to aj pán Šebo, možno z daňových úľav povedzme pri sporení rodičov deťom na dôchodok, ale spomeniem aj druhé opatrenie. Už sa začal zvyšovať trošku ten, tá výška odvodov do druhého piliera. Ale nie je načase pri takejto demografii zvážiť, že by to bolo masívnejšie zvyšovanie toho druhého piliera, posilniť aj tretí pilier, pretože naozaj Sociálna poisťovňa je dnes deficitná a bude brutálne deficitná pri takomto demografickom vývoji."

Ján Richter: "Treba povedať, že Sociálna poisťovňa je deficitná veľmi, veľmi dávno. U nás sa hovorí o istom, o istom vývoji a ja môžem použiť aj niektoré konkrétne čísla."

Branislav Dobšinský: "Čiže neposilniť druhý tretí pilier?"

Ján Richter: "Ak dovolíte, áno, prejdeme k tým opatreniam z toho dvanásteho roku, lebo je to aktuálne, pretože viaceré nadobúdajú teraz účinnosť a tie prechodné obdobia buď končia, alebo v niektorých prípadoch začínajú. Ale ak dovolíte, jedno konštatovanie a to je správa Európskej komisie AVG o starnutí z pätnásteho roku. V prípade Slovenska konštatujeme zníženie výdavkov o dve celé deväť percenta vzhľadom k HDP v najbližších dvadsiatich rokoch. To je pokles. To je pokles z trinásť celé jedna percenta na desať celé dva."

Branislav Dobšinský: "Áno, ale sme na tridsiatom šiestom, to je..."

Ján Richter: "Na desať celé dva vzhľadom k HDP. To znamená celkovému objemu prostriedkov, ktoré sa prerozdeľujú. Pre finálny rok projekcie to znamená, oni tvrdia až 2060. My tvrdíme, v 2040 sa môžu isté veci začať negatívne prejavovať, akonáhle by sme neprijali istý komplex opatrení. My sme ho prijali, my sme ho prijali ten komplex opatrení. A veľmi nepopulárny, treba povedať. Zdvíhanie veku odchodu do dôchodku..."

Branislav Dobšinský: "Ja len pripomeniem, že to bol návrh pána Mihála ešte v šuplíku ho nechal, ak si dobre pamätám, nie?"

Ján Richter: "Viete, len..."

Jozef Mihál: "Dá sa to tak povedať."

Ján Richter: "No dobre, ale pán Mihál o tom hovoril, my sme to realizovali."

Branislav Dobšinský: "Dobre, ale vráťme sa, dobre, čas, pán minister..."

Ján Richter: "Veľa vecí je nie pravo-ľavicových."

Branislav Dobšinský: "Nie."

Ján Richter: "Je pragmatických, ktoré potrebujeme urobiť."

Branislav Dobšinský: "Tak pragmaticky mi skúste odpovedať, vzhľadom na čas, máme fakt už len pár minút. Či teda nie je načase pri takomto vývoji upustiť od tých ideologických okuliarov, ktoré boli svojho času ešte pri bývalej vláde Roberta Fica v tom pohľade na druhý pilier a predsa len masívnejšie posilňovať druhý pilier a viac uvoľniť ruky tretiemu pilieru daňovými úľavami a tak ďalej?"

Ján Richter: "Pán redaktor, absolútne odmietam akýkoľvek ideologický pohľad."

Branislav Dobšinský: "To chcete povedať, že Robert Fico nemá ideologický pohľad?"

Ján Richter: "Pretože v Maďarsku je pravicová vláda, v Poľsku je pravicová vláda a oni vlastne zlikvidovali druhý pilier."

Branislav Dobšinský: "Ale sme na Slovensku, bavme sa o Slovensku."

Ján Richter: "No ale potom toto je ako odpoveď na to, či je to. Nie, my sme urobili isté úpravy. Urobili sme úpravy v prvom pilieri, v druhom pilieri, v treťom pilieri."

Branislav Dobšinský: "Dobre, a moja otázka znela, že či nie je načase povedzme vrátiť sa k tomu deväť-deväť napríklad prvý-druhý pilier."

Ján Richter: "Ale my máme úplne, rok 2017 je prvým rokom, kedy sa o štvrť percenta ide opätovne vracať za osem rokov do tých šiestich percent. Je to v súlade so zákonom."

Branislav Dobšinský: "Či to stačí."

Ján Richter: "Vidíte, prišla opätovne tretia vláda Roberta Fica, ona to neruší, ako to všetci predpokladali, že príde to obdobie a že to..."

Branislav Dobšinský: "Dobre, ale či to stačí, či to netreba postaviť masívnejšie druhý-tretí pilier."

Ján Richter: "Treba sa, treba si postaviť otázku, či v kontexte v tejto chvíli je toto to najdôležitejšie. Ja si myslím, že nie. Je treba vytvoriť všetky predpoklady pre to, aby naďalej bol úplne jasne garantovaný prvý pilier z hľadiska udržateľnosti, on je. A teraz prejdem k tej otázke, ktorá sa týka..."

Branislav Dobšinský: "Krátko, čas."

Ján Richter: "...Sociálnej poisťovne ak dovolíte, transfer zo štátneho rozpočtu 2006 šesťstotridsaťsedem miliónov, desať, jedenásť, dvanásť, miliarda päťsto, miliarda štyristo, miliarda štyristo. Zhodou okolností šestnásť tristošesťdesiatpäť. Áno, poviete išla tam časť prostriedkov aj z druhého piliera, ktoré sa predtým platili. Ale stoosemdesiattritisíc ľudí navyše získalo prácu."

Branislav Dobšinský: "Dobre."

Ján Richter: "Ktorí prirodzene odvádzajú. Polovica je menej vo výdavkoch na HDP."

Branislav Dobšinský: "Takže spoliehate sa na trh práce, chápem. Dobre, pán Mihál, záverečné slovo je pre vás."

Jozef Mihál: "Práve preto, keď teraz sú relatívne ekonomicky dobré časy v našej, ale aj európskej, svetovej ekonomike, práve teraz treba šetriť na horšie časy. To znamená, razantnejšie zmeniť ten zákon. To znamená, razantnejšie zdvihnúť časť, ktorá ide na dôchodkové účty na druhý pilier. A treba urobiť aj legislatívne zmeny, pokiaľ ide o možnosti investovania v druhom pilieri. Treba učiť mladých ľudí, že druhý pilier je pre nich výhodný, pretože tak, ako povedal pán Šebo, čím skôr čím skôr do druhého piliera vstúpia, nečakajú na tridsať-tridsaťpäť rokov. Dokonca už možno, keby rodičia mohli prispievať, tak by sa tou dobou sporenia a úrokmi, ktoré tam alebo tým profitom, ktorý tam môže byť..."

Branislav Dobšinský: "Čiže vy by ste boli aj za to, že keby dávali deťom akože kvázi sporenie..."

Jozef Mihál: "Áno, to je, to je veľmi zaujímavý nápad a bolo by dobré s ním konkrétnejšie pracovať. Ja by som ho zrejme podporil. A treba si uvedomiť, napríklad čísla v druhom pilieri v indexových fondoch za minulý rok plus desaťpercentné zhodnotenie. Celkovo za päť rokov, odkedy indexové fondy sú, pán minister, vyše v priemere desaťpercentné zhodnotenie."

Branislav Dobšinský: "A viete koľko ľudí, percent je tam?"

Jozef Mihál: "No veď práve smola je v tom, že ľudia o tom vlastne nevedia, nemá im to kto povedať. To, že je napíšem raz do roka nejaký blog, ľudia choďte do indexových fondov, to asi nestačí. To by som očakával nejakú kampaň, ale nie v zmysle, aké sme my sociálne opatrenia urobili, ale takú kampaň, ktorá ľuďom vysvetlí, prečo je druhý pilier dobrý. Lenže dobre, vy ste ho síce nezrušili, ale je to proti vášmu gustu. Vy druhý pilier podporovať nebudete nikdy."

Branislav Dobšinský: "Tak je je tam pán Švejna, ktorý bol jeho zástancom, teraz už je štátny."

Jozef Mihál: "Pán Švejna je možno osamelý majáčik v tom, v tej vládnej koalícii, ktorému na tom záleží. Ale jeho slovo zrejme až takú váhu nemá. Aj keď teda musím povedať, pán minister, vy viete lepšie ako ja, že sa chystajú určité vylepšenia v druhom pilieri, ale mne osobne to nestačí. Ja si viem tie zmeny predstaviť omnoho razantnejšie. Jednak posilniť sporenie v druhom pilieri, jednak motivovať ľudí, ale aj tie dôchodkové spoločnosti, aby to zhodnocovanie bolo cez lepšie vybraté fondy, lepším spôsobom. A tretí pilier. Pozrite najväčší problém v treťom pilieri je to, že tam práve tie indexové fondy nie sú. Čiže tam to zhodnotenie, ktoré v treťom pilieri je, je naozaj mikroskopické a musíte mať veľkú lupu, aby ste si nejaké plus na účte všimli oproti druhému pilieru. Čiže tu by som normálne zobral to, že by som to zlúčil dokopy, znížili by sa administratívne náklady a bolo by vybavené. Ale dôležitý odkaz je hlavne pre mladých ľudí. Pokiaľ zákon hovorí, že vy sa musíte rozhodnúť pre vstup do druhého piliera, nedeje sa to automaticky, mladí ľudia okamžite ako začnú pracovať alebo podnikať, okamžite ako začnú platiť odvody do Sociálnej poisťovne, mali by sa zaujímať o vstup do druhého piliera a zvoliť si samozrejme vstup do indexového fondu, ktorý im netvrdím, že bude garantovať, ale tá dlhoročná skúsenosť hovorí a to sú niekoľké desiatky rokov vo svete, to zhodnotenie v indexových fondoch je naozaj zaujímavé. A za tých tridsať, štyridsať rokov možno päťdesiat sporenia, ktoré mladého človeka ešte čakajú, tak už len tou indexáciou jeho majetok za tie roky nadobudne zaujímavú hodnotu a z toho už môže byť zaujímavý dôchodok."

Branislav Dobšinský: "Dobre, čas sa nám napĺňa. Pán minister, jedna, dve vety teda. Aspoň tieto posledné návrhy. To znamená, že nejaký automatický vstup do druhého piliera, prípadne, že ľudia by už neboli automaticky v garantovaných, ale ako je to dnes?"

Ján Richter: "Budem natoľko galantný, že začnem chcem poblahoželať môjmu predchodcovi. Myslím si, že tento fond, ktorý zaviedol, je dobrý počin a v konečnej miere tie výsledky tu sú. Teraz, my spolu s Inštitútom finančnej politiky sa realizuje takzvaný projekt Hodnota za peniaze, kde ideme v maximálnej miere mať ambíciu pomenovať ako efektívne sú a to sa týka napríklad aj poplatkov jednotlivých teraz v druhom aj v treťom pilieri, pretože aj tam sú isté polemiky a ja si priznám, že veľmi rád si vypočujem ich odporúčania. A na základe toho urobíme isté opatrenia a opravy. To, čo mám maximálny záujem urobiť, je sa venovať v maximálnej miere tretiemu pilieru. Tretí pilier je veľmi dôležitý."

Branislav Dobšinský: "Dobre, čiže pripúšťate zmeny v tom druhom pilieri, aj v takom duchu, ako tu teraz hovoril..."

Ján Richter: "Akonáhle príde..."

Branislav Dobšinský: "Keď príde tá komisia od vás..."

Ján Richter: "Áno a istá efektívnosť. Ale to hovoríme o poplatkoch pre správcovskú spoločnosť..."

Branislav Dobšinský: "Dobre, ale myslím ten automatický vstup a garancie, garantované fondy a podobne."

Ján Richter: "V tomto prípade nepredpokladám, že ich … ja si myslím, že to je dobre nastavené. Ľudia sa majú možnosť rozhodnúť a je to ich slobodná vôľa. Skôr si myslím, že jednu vec, že musíme ďaleko viacej robiť pre to, aby si ľudia uvedomovali svoju zodpovednosť osobnú. Toto je mimo. Viacerí ľudia, ktorí sú v druhom pilieri, bohužiaľ ani nevedia..."

Branislav Dobšinský: "Veľká je naša viera, by som ukončil tieto vaše slová, citátom z biblie."

Ján Richter: "Inak by som nemohol robiť ministra práce, sociálnych vecí a rodiny."

Branislav Dobšinský: "Lebo ste v strane Smer, preto to robíte. Ale to je iná káva. Ďakujem ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi a exministrovi a dnes poslancovi SaS Jozefovi Mihálovi. Páni, pekný víkend vám želám. Takisto aj poslucháčom želám pekný víkend a pokoj v duši."

Ján Richter: "Ďakujeme pekne za pozvanie, pekný deň."

Jozef Mihál: "Ďakujeme, pekný deň, pekný víkend."

-END-

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Január 2017