Inflácia, energetická kríza, vyššie úrokové sadzby, to všetko má vplyv aj na obchodovanie na burzách. Na aktuálnu situáciu vo svete investícií sa HN pýtali Stanislava Pánisa, analytika J&T Banky.
Tomáš Szmrecsányi
Opísali by ste aktuálnu situáciu na svetových burzách?
Akciové trhy na oboch brehoch Atlantického oceána sa dostávajú v ostatných týždňoch do defenzívy pod predajný tlak. Najskôr išlo paradoxne o reakciu na zlepšujúce sa makromomentum, čo potvrdzoval odraz mnohých predstihových ukazovateľov už viacero mesiacov za sebou. Vskutku hospodárske výhľady boli svetlejšie doslova pri kolapse cien energií na čele s plynom a s tým súvisiacou elektrinou, pri zlepšovaní dodávateľských reťazcov v kombinácii s otváraním čínskej ekonomiky po zrušení politiky nulovej tolerancie koronavírusu. Takéto prostredie však vyvolávalo obavy, že silnejší ekonomický rast pri silnom trhu práce prispievajúcom k dynamickému rastu cien v službách bude brzdiť spomaľovanie inflácie. Začiatkom marca sa však turbulencie na trhoch ešte prehĺbili v dôsledku stresu na bankovom trhu a pádu niekoľkých amerických regionálnych bánk na čele so Silicon Valley Bank a aj gradácie problémov okolo Credit Suisse.
Čo spôsobilo problémy švajčiarskej banke?
Bankový gigant už dlhšie čelil problémom týkajúcim sa interných postupov, mnohých pokút regulátorov, nesprávnych strategických rozhodnutí so stratami pre pád fondov Archegos a Greensill a sérii súdnych sporov, čo podkopávalo dôveru klientov a viedlo k odlevu vkladov.
Do akej miery dokážu negatívne ďalej ovplyvňovať vývoj na burzách aj na finančných trhoch problémy bánk v Spojených štátoch a vo Švajčiarsku?
Predpokladáme, že volatilita súvisiaca so stresom okolo bankového sektora na oboch brehoch Atlantického oceána postupne odznie. A to vzhľadom na to, že americkí tvorcovia politík prijali opatrenia na zastavenie šírenia paniky a „útoku“ na bankové vklady tak, že oznámili, že budú garantovať všetky vklady, a to aj tie, ktoré nespadajú pod systém ochrany v Silicon Valley Bank, ako aj v Signature Bank, a to s veľkou expozíciou voči kryptobiznisu. Ministerka financií Janet Yellenová zároveň naznačila, že je pripravená podať aj pomocnú ruku ostatným bankám, ktoré by ďalej čelili odlevu vkladov. Okrem toho Fed spustil nový, mimoriadne výhodný repo program dodávania likvidity s cieľom zabezpečiť bankám, ktoré budú čeliť tlaku na výber vkladov, dostatok zdrojov. A aj situácia okolo Credit Suisse bola „vyriešená“ tým, že inštitúcia bola prevzatá UBS.
Môžu spomínané problémy vyvolať ekonomickú krízu?
Vyvolanie ekonomickej krízy podobnej tej z roku 2008 nepredpokladáme. Na druhej strane, určitá pachuť na trhoch môže po týchto otrasoch ostať. Môžu pôsobiť ako budíček, že ostatné prudké zvyšovanie úrokových sadzieb môže spôsobiť, že sa v hospodárskom systéme môže „niečo zlomiť“. Najmä keď sa efekt menovopolitickej reštrikcie začne s odstupom času vo väčšej miere prejavovať. To by mohlo viesť k určitej vyššej averzii oproti riziku, k sprísneniu finančných podmienok, k obmedzovaniu poskytovania úverov a spomaleniu ekonomického rastu.
Môže ostatný vývoj na trhoch tlačiť centrálne banky k zmene tempa uťahovania menovopolitických oprát v porovnaní s predchádzajúcimi očakávaniami trhu?
Očakávania trhu vzhľadom na ďalšie kroky centrálnych bánk sa za ostatné dva mesiace dvakrát prudko zmenili. V dôsledku odolnejšieho makroprostredia a spomalenia tempa dezinflácie prichádzalo od konca januára k ráznemu preceneniu očakávaní nastavenia menovej politiky smerom k vyššej terminálnej úrovni základných sadzieb, ktoré budú držané po dlhší čas. Prispieval k tomu aj viac jastrabí slovník centrálnych bánk na oboch brehoch Atlantiku. Začiatkom marca, práve v dôsledku stresu okolo bankového sektora, však nastala otočka a prehodnotenie toho, ako ďaleko by mohli centrálne banky zájsť, čo sa týka zvyšovania sadzieb smerom k nižšej terminálnej úrovni úrokov. A to preto, že pachuť, ktorá medzi trhovými hráčmi ostane aj po upokojení situácie okolo bánk, bude pravdepodobne viesť k prísnejším finančným a financujúcim podmienkam, k pomalšej úverovej aktivite a pomalšiemu ekonomickému rastu, čo by malo výraznejšie pomôcť spomaleniu tempa rastu cien.
Ohrozí isté oslabenie trhov investície ľudí?
Ceny aktív na finančných trhoch sa hýbu, to je ich vlastnosť, nie chyba. Sem-tam sa vyskytne aj vyššia volatilita, to však neznamená, že investícia je ohrozená. Akciové trhy sú podobne ako svetová ekonomika či firemné zisky väčšinu času v rastovom móde. Pri výkyvoch je potrebné nepodľahnúť nervozite, ale jednoducho byť trpezlivý a počkať, kým odznejú. Najmä dodržať minimálny investičný horizont. Z dlhodobého hľadiska sú to práve rizikovejšie akciové investície, ktoré dokážu doručiť najväčšie zhodnotenie zo všetkých hlavných tried finančných aktív, a to napriek zvýšenej volatilite. Tá by však mala byť vnímaná ako vstupenka, ktorú je potrebné zaplatiť za zaujímavé dlhodobé výnosy porážajúce infláciu. Volatilita by mala byť vnímaná ako priateľ racionálneho investora, keď vytvára možnosť kúpiť fundamentálne silné firmy za atraktívne ceny.
Ktoré sektory rástli?
Z hľadiska sektorov v širšom kontexte energie výrazne vyčnievajú nad zvyškom trhových sektorov, keď mu rekordne rastú zisky v dôsledku nedávnych vysokých cien energií. Za ostatný rok akcie väčšiny firiem v rámci tohto sektora rástli, kým iné sektory zaznamenali agregátny pokles či v lepšom prípade stagnáciu v dôsledku sprísňovania menovej politiky a s očakávaním spomaľovania ekonomického rastu a zhoršovania vyhliadok korporátnych ziskov.
Do akej miery ovplyvňuje výhodné investície skutočnosť, že tak pohonné látky, ako aj plyn v Európe zlacnejú?
Nižšie ceny energií znamenajú slabšie negatívne faktory ekonomického rastu a nižšie vstupné náklady pre firmy.
Ktoré firmy zarobili za posledný rok najviac?
Za ostatný rok sa dalo zarobiť, ale aj značne prerobiť takmer na všetkých komoditách, čo však nesúviselo s investovaním, ale viac so špekulovaním a s obchodovaním, keďže ostatný približne rok sa niesol v znamení vysokej volatility. Nominálne za rok najviac vzrástli ceny pomarančového džúsu, ktoré sa posunuli na rekordné úrovne. Stojí za tým nepriaznivé počasie na Floride s veľa hurikánmi, mrazom a rôznymi chorobami, čo spôsobí, že úroda v Spojených štátoch by mohla byť najnižšia od 30. rokov minulého storočia.
Akým spôsobom ochránia investori svoje investované financie najlepšie?
Najlepšie je vôbec sa nevyhýbať kolísaniu trhov a ostať v nich plne zainvestovaný. Viac peňazí bolo stratených v snahe o vyhnutie sa kolísaniam trhov a korekciám na nich ako počas samotných korekcií. Jednoducho, časovanie trhu spravidla stojí väčšie straty, ako keby počas poklesu ostal investor zainvestovaný. História ukazuje, že ak investor v priebehu investičného horizontu 20 rokov vynechá 10 najlepších rastových dní na akciových trhoch, jeho celkové zhodnotenie klesne o polovicu, ak vymešká 20 najlepších dní, pripraví sa až o štyri pätiny celkového zhodnotenia.
Ktoré kovy sú vhodné na investíciu okrem zlata?
Na toto neexistuje jednoznačná odpoveď. Závisí to od toho, aké má investor očakávania zhodnotenia, investičný horizont a akú vysokú toleranciu má voči výkyvom cien, keďže komodity majú spravidla vysokú volatitilu. Zlato nepovažujeme za investíciu, ale defenzívne aktívum, ktoré je schopné z medzigeneračného hľadiska uchovať hodnotu a ochrániť pred infláciou.
Priblížili by ste možnosti slovenských firiem, ktoré by sa chceli pridať na burzu?
Ktorákoľvek slovenská firma, ak jej to bude dávať ekonomický zmysel a ak splní podmienky konkrétnej burzy, môže na ňu vstúpiť a stať sa verejne obchodovateľnou. IPO, čiže verejná ponuka pre primárny úpis akcií, môže byť však pomerne časovo náročný a finančne nákladný proces, ktorý si vyžaduje splnenie najrôznejších predpisov, podmienok a regulácií. Rizikom pri vstupe na burzu je, že sa nepodarí upísať akcie za predpokladanú cenu pre slabý záujem investorov. To môže znížiť trhovú hodnotu firmy, ktorá môže získať menej zdrojov na ďalší rozvoj, respektíve existujúci akcionári dostanú menšiu sumu za exit z biznisu oproti pôvodným očakávaniam.
Aké podmienky musia splniť firmy, aby mohli sprístupniť svoje akcie na svetových burzách?
Každá burza si stanovuje vlastné podmienky. Vo všeobecnosti ide o splnenie rôznych finančných kritérií, čo sa týka príjmov, tokov hotovosti, ziskovosti, základného imania, počtu akcionárov, trhovej hodnoty, likvidity a histórie činnosti samotnej firmy.
Prečo sa vyplatí podnikom mať akcie na burze?
Ide o firmy, ktoré chcú získať kapitál na rozvoj a expanziu, alebo o také firmy, ktorým sa darí a existujúci akcionári chcú prostredníctvom trhu férovo oceniť biznis a/ alebo chcú z neho vystúpiť a myslia si, že burza vygeneruje lepšie podmienky ako súkromný predaj.
V akej miere sa prejavuje vplyv rastúcich úrokových sadzieb na investície?
Vyššie úrokové sadzby ako dôležitý diskontný faktor – pri výpočte súčasnej hodnoty budúcich tokov hotovostí – už tlačia valuácie mnohých rizikových aktív nadol. Okrem toho vyššie úrokové sadzby budú spomaľovať ekonomický rast a zdražovať investície – čo ich bude spomaľovať, a to sa bude negatívne prejavovať aj v ziskovosti firemného sektora. Zvýšenie sadzieb zdražuje úvery, čo následne brzdí investície a rozvoj firiem. Vyššie úroky na hypotékach oslabujú, samozrejme, aj záujem o kúpu nehnuteľností. Vyššie sadzby zároveň motivujú ľudí ukladať peniaze v bankách na vkladové produkty, čo potláča investície.
Spomalili vyššie úroky, ako aj inflácia investície do inovácií?
Zvýšené sadzby majú za následok odklon investorov od rizikových aktív, akými sú aj investície do inovácií. Firmy preto v takomto období neinvestujú do inovácií toľko ako v období nízkych úrokových sadzieb.
v súčasnosti je Stanislav Pánis analytikom J&T Banky. vyštudoval odbor financie, bankovníctvo a investovanie na Fakulte financií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Po skončení vysokej školy pracoval od roku 2006 v oblasti obchodovania a investovania na finančných trhoch. odborník na obchodovanie na finančných trhoch pôsobí v J&T Banke od roku 2011.
Najlepšie je vôbec sa nevyhýbať kolísaniu trhov a ostať v nich plne naďalej zainvestovaný.
Stanislav Pánis, J&T Banka