Piati odborníci na financie a penzie radia, v akom dôchodkovom fonde by si mali sporiť ľudia podľa toho, koľko majú rokov

V ktorom dôchodkovom fonde (v II., prípadne v III. pilieri) si mám sporiť, keď mám 30 rokov, 42 rokov alebo 55 rokov?

Michal Mešťan prodekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Stále platí všeobecné pravidlo: čím som mladší a čím dlhšie si budem sporiť, tým agresívnejšie mám pristupovať k investícii (tým väčší objem finančných prostriedkov mám mať alokovaných v agresívnych indexových alebo akciových fondoch). V prípade 30-ročného sporiteľa by mal byť jedinou voľbou indexový fond v II. aj III. pilieri. Prípadne, ak nemá príslušná dôchodková správcovská spoločnosť v II. pilieri alebo doplnková dôchodková spoločnosť v III. pilieri indexový fond, tak si má vybrať iný fond s agresívnou stratégiou založenou na investovaní výlučne do akcií (v prípade II. piliera napríklad akciový fond v Allianzi; v prípade III. piliera fondy Comfort life 2060 pre osoby narodené po roku 1991 alebo Comfort life 2050 pre osoby narodené medzi rokmi 1981 až 1990 ponúkané v DDS Tatra banky). V prípade sporiteľov vo veku 42 rokov by mal byť hlavnou voľbou rovnako indexový fond (má približne 22 rokov do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je stále veľmi dlhý čas). Ak sa však pozrieme na sporiteľov vo veku medzi 42 a napríklad 55 rokmi, tak je možné uvažovať o čiastočnom rozložení úspor medzi indexový a dlhopisový fond (napríklad v pomere 90 % – 10 %, 80 % 20 % či 70 % – 30 %: čím vyšší vek, tým viac v dlhopisoch), ak majú naakumulovanú väčšiu sumu na svojom osobnom dôchodkovom účte. Nové príspevky by však stále mali smerovať v plnej výške (100 %) iba do indexového fondu (alebo iného plne agresívneho akciového fondu, ak príslušná spoločnosť indexový fond neponúka). Pri sporiteľoch vo veku 55 rokov sa vo všeobecnosti odporúča mať konzervatívnejšie nastavené rozloženie úspor (50 % dlhopisový fond a 50 % indexový/akciový fond, prípadne mať väčšiu časť existujúcich úspor alokovanú v dlhopisovom fonde, čím sa sporiteľ chráni pred prípadnými poklesmi na finančnom trhu – prípadný výrazný pokles na trhoch by s ohľadom na krátky zostávajúci čas sporenia nemusel už výnosmi kompenzovať). Konzervatívnejší pohľad na investovanie vyplýva nie až tak zo samotného veku, ale skôr z krátkeho zvyšného času sporenia (9, prípadne menej rokov do odchodu na dôchodok). Stále však platí, že všetky nové príspevky by mali smerovať do agresívnejších akciových alebo indexových fondov. V prípade druhého piliera je dôležité ešte spomenúť § 92 zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý hovorí o tom, aká časť úspor musí byť povinne alokovaná v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde po tom, ako sporiteľ dovŕši 52 rokov. Sporiteľ má rovnako právo požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť o zníženie tohto podielu o polovicu.

Maroš Ovčarik riaditeľ Partners Investments

Pokiaľ do dôchodku ostáva 15 a viac rokov, odporúčam indexové fondy, ktoré majú dramaticky vyšší potenciál zhodnotiť úspory oproti garantovaným fondom. Na ilustráciu, indexové fondy majú od svojho vzniku priemerné ročné zhodnotenie 10 percent, garantované 2-3 percentá. U 55-ročného sporiteľa by som úspory nepresúval do indexových fondov, keďže v zmysle zákona by sa v krátkom čase vrátili späť do garantovaných. Verím, že plánované zmeny v dôchodkovom systéme zatraktívnia dôchodkové sporenie pre všetky vekové kategórie.

Miroslav Kotov šéf Allianz DSS a asociácie dôchodkových spoločností

Pre sporiteľov vo veku 30 rokov, resp. 42 rokov je rada jednoznačná – všetky svoje úspory by mali mať v negarantovaných fondoch s vysokým zastúpením akciových investícií (akciové či indexové). Aj v prípade 42-ročného sporiteľa je koniec sporenia vzdialený 20 rokov, čiže dostatočne dlhý čas na rizikovejší profil investovania. Pri sporiteľovi vo veku 55 rokov je už situácia iná: v tomto veku by už sporiteľ mal postupne presúvať úspory do konzervatívnejšieho profilu a zastúpenie konzervatívneho dlhopisového fondu by sa mohlo pohybovať od 30 do 60 %. Tu už vstupuje do rozhodovania viac faktorov, napríklad postoj k riziku, plánovaný vek odchodu do dôchodku či výška a zloženie iných úspor na dôchodok.

Tomáš Virdzek spoluzakladateľ Inštitútu sporenia a investovania, učí na Ekonomickej fakulte UMB

Oba piliere sú založené na procese dlhodobého a pravidelného odkladania malej časti mzdy, ktorá sa investuje na finančných trhoch s cieľom zhodnotenia. Treba si to teda predstaviť tak, že na začiatku sporenia (povedzme ako 30-ročný) tam má sporiteľ určite menej peňazí ako neskôr, keď bude mať napríklad 60. Tá suma úspor narastá jednak tým, že sa postupne vďaka každomesačným malým sumám zbiera (kumuluje), a jednak tým, že sa tieto peniaze vďaka investovaniu na finančných trhoch zhodnocujú. A v dlhodobom horizonte sa úspory najviac zhodnocujú v akciových investíciách. Inak to nie je ani v prípade dôchodkových fondov II. a III. piliera. Preto čím dlhší je časový horizont, ktorý má sporiteľ k dispozícii, tým viac by sa mal orientovať na fondy, ktoré sú zamerané na akciové investície (akciové a indexové dôchodkové fondy). 30-ročný sporiteľ má pred sebou dostatočne dlhý časový horizont (viac ako tri desaťročia) na to, aby sa vyrovnal aj s niekoľkými prípadnými finančnými či hospodárskymi krízami, a teda nakoniec dosiahol oveľa vyššie zhodnotenie, ako keby investoval len v dlhopisových či konzervatívnych fondoch. Takýto dostatočný (aj keď o trošku kratší) časový „vankúš“ má aj 42-ročný sporiteľ. V prípade 55-ročného sporiteľa si však treba uvedomiť, že jeho suma časom nakumulovaných a zhodnotených úspor už nie je malá a zanedbateľná (ako kedysi na začiatku), a rovnako to, že jeho investičný horizont sa každým ďalším rokom skracuje (približuje sa dôchodkový vek). Určite by teda nechcel v tejto fáze svojho sporenia zažiť nejaký výraznejší pád na finančných trhoch. Svoju investičnú stratégiu by tak mal „skonzervatívňovať“ presunom aspoň časti úspor do konzervatívnych alebo dlhopisových fondov. V prípade II. piliera sa mu o to na konci sporenia starajú dôchodkové spoločnosti zo zákona automaticky.

Pavel Škriniar ekonóm Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave

Legislatíva II. piliera upravuje, kde (ne)máte mať peniaze v tom-ktorom veku, ale dáva aj možnosť individuálneho nastavenia. Pri III. pilieri si sporiteľ môže vybrať investičnú stratégiu, ale opäť vzhľadom na dĺžku času do dôchodku mu je nejaká odporučená. Ak sporiteľ rozumie investičnému riziku, môže si vybrať aj výlučne indexový fond. Úskalím takéhoto rozhodnutia je nepríjemný pocit, keď v čase výberu budú finančné trhy v poklese. Pokles konta o 10 až 20 % krátko pred výberom určite nepoteší, aj keď nemusí ísť o stratu (vzhľadom na objem vkladov). Útechou je, že nie je povinnosťou vybrať peniaze v momente dosiahnutia dôchodkového veku (beztak sa každú chvíľu mení). Požiadať o doživotnú anuitu sa dá aj neskôr, keď sa trhy zotavia. Odmenou bude vyšší stav konta. Ak sa sporiteľ vo financiách neorientuje, nech sa spoľahne na legislatívne nastavenie II. piliera. To znamená, že od 52. roku veku sa mu úspory začnú postupne presúvať z negarantovaného fondu do garantovaného. Pri starobnom dôchodkovom sporení je dobré si uvedomiť, že ide o pravidelné investovanie, ktoré je menej rizikové ako jednorazové a okrem toho ponúka možnosť kombinovať garantovaný a negarantovaný fond. Neviem, či si vôbec sporím v druhom alebo treťom pilieri. Ako to mám zistiť?

Michal Mešťan prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici

Ak neviem, či som sporiteľom v druhom alebo treťom pilieri, mal by som si skontrolovať dokumenty, ktoré mi chodia z finančných inštitúcií či už tradičnou poštou, alebo elektronickou (mailom). Každý sporiteľ v II. alebo III. pilieri zároveň dostane vždy na začiatku roka z príslušnej spoločnosti výpis za predchádzajúci rok (opäť tradičnou alebo elektronickou poštou). V prípade druhého piliera má sporiteľ možnosť obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá by mu v takejto (kurióznej) situácii vedela pomôcť. V prípade tretieho piliera by sa sporiteľ mohol obrátiť na svojho zamestnávateľa, či mu posiela príspevky do III. piliera a do akej spoločnosti. Nie vždy však musí zamestnávateľ prispievať zamestnancovi do III. piliera, takže v takom prípade je vhodné prejsť si podrobne poštu (tradičnú alebo elektronickú), ktorá danej osobe chodí, či náhodou v nej nemá výpis od DDS za predchádzajúci rok, prípadne sa obrátiť priamo na jednotlivé spoločnosti v III. pilieri telefonicky (čo platí rovnako aj pre spoločnosti v II. pilieri).

Maroš Ovčarik riaditeľ Partners Investments

Každá dôchodková spoločnosť v II. a III. pilieri je zo zákona povinná posielať svojim klientom každoročne výpis z osobného dôchodkového účtu. Z tohto výpisu by malo byť zrejmé, v ktorej dôchodkovej spoločnosti si sporím. Vo výpise nájdem aj informáciu o tom, v ktorom dôchodkovom fonde si sporím. To, či som alebo nie som v druhom dôchodkovom pilieri, si môžem overiť aj telefonicky v Sociálnej poisťovni. Operátor volajúceho identifikuje podľa rodného čísla, mena a priezviska, trvalého bydliska a zamestnávateľa. Po telefonáte budem vedieť nielen to, či som alebo nie som v druhom pilieri, ale aj to, v ktorej dôchodkovej správcovskej spoločnosti si sporím na dôchodok. Či si sporím aj v treťom dôchodkovom pilieri, si viem overiť u svojho zamestnávateľa, ak prispieva do tretieho piliera.

Miroslav Kotov šéf Allianz DSS a asociácie dôchodkových spoločností

Ak sporiteľ nevie, či si v druhom pilieri sporí, odporúčame sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu, tá mu informáciu poskytne.

Tomáš Virdzek spoluzakladateľ Inštitútu sporenia a investovania, učí na Ekonomickej fakulte UMB

Znie to možno až neuveriteľne, ale existujú sporitelia, ktorí nevedia, či sú v II. alebo III. pilieri. Z prieskumu, ktorý sme k tejto téme robili ešte v roku 2016, vyplynulo, že 10 % opýtaných respondentov nevedelo odpovedať na otázku, či sú alebo nie sú v II. pilieri, až 21 % opýtaných nevedelo s istotou označiť „svoju“ DSS-ku (v ktorej majú uzatvorenú zmluvu), aj keď odpovedali, že v II. pilieri sú. Čísla pre tretí pilier dopadli lepšie. Ak neviete, či ste alebo nie ste v II. pilieri, máte na výber hneď niekoľko možností, ako to zistiť. Každopádne tou najjednoduchšou a najrýchlejšou je návšteva pobočky Sociálnej poisťovne alebo telefonát na niektorú z jej infoliniek. Spýtajte sa na to, či vás evidujú ako sporiteľa v II. pilieri, a pokiaľ áno, v ktorej spoločnosti máte uzatvorenú zmluvu. Ak neviete, či ste alebo nie ste v III. pilieri, máte takisto na výber hneď niekoľko možností, ako to zistiť (nie je to však, žiaľ, také jednoduché ako v prípade II. piliera). Skúste si najskôr pozrieť svoju výplatnú pásku (hľadajte položku „doplnkové dôchodkové sporenie/poistenie“) alebo rovno choďte za svojím zamestnávateľom – na personálne/mzdové oddelenie. Pokiaľ vám súčasný zamestnávateľ na III. pilier neprispieva, ešte to neznamená, že III. pilier nemáte. Stále si môžete v III. pilieri prispievať sami alebo vám tam mohol prispievať niektorý z predchádzajúcich zamestnávateľov. Ďalej sa doma skúste pozrieť po zmluvnej dokumentácii alebo ešte lepšie po ročnom výpise z III. piliera vo fyzickej alebo elektronickej podobe (od roku 2019 posielajú DDS-ky tieto výpisy elektronicky – emailom). Ak ani tu neuspejete, skúste sa obrátiť osobne/telefonicky na samotné DDS-ky s otázkou, či vás evidujú ako svojho klienta. V súčasnosti pôsobia v III. pilieri na našom trhu 4 spoločnosti (Uniqa, DDS Tatra banky, NN Tatry – Sympatia, Stabilita).

Pavel Škriniar ekonóm Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave

Začiatkom roka alebo k výročiu uzavretia zmluvy zvyknú finančné inštitúcie posielať výpisy vo fyzickej alebo elektronickej podobe. Ak teda nemáte doma listy, skúste v maile vyhľadať cez pole odosielateľa dôchodkovú spoločnosť. Keďže spoločností je päť v II. a štyri v III. pilieri, hľadanie v došlej pošte zaberie najviac pár minút. Ďalšou možnosťou sú ich infolinky, čo tiež nezaberie veľa času. Nie vždy sa však dá zistiť informácia cez telefón a treba sa pripraviť aj na osobnú návštevu pobočky. Ak mohla byť zmluva uzavretá cez finančného agenta, stačí mu zavolať alebo sa prihlásiť do klientskeho systému, ak taký jeho spoločnosť má.

MARIANNA ONUFEROVÁ reportérka

Každý sporiteľ v II. alebo III. pilieri dostane vždy na začiatku roka z príslušnej spoločnosti výpis za predchádzajúci rok, a to tradičnou alebo elektronickou poštou. Michal Mešťan prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici

U 55-ročného sporiteľa by som úspory nepresúval do indexových fondov, keďže v zmysle zákona by sa v krátkom čase vrátili späť do garantovaných. Maroš Ovčarik riaditeľ Partners Investments