Zuzana Kováčová Švecová hovorí, že na Slovensku sme v mnohých veciach konzervatívni a špeciálne pri zavádzaní noviniek, ktoré inde fungujú, vieme nájsť tisíc dôvodov, prečo to nebude fungovať.
O tom, ako pôsobia klasické domáce úlohy na deti, hovorí Zuzana Kováčová Švecová, vysokoškolská učiteľka, odborná asistentka na Katedre elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB v Banskej Bystrici, spoluautorka novej reformy vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia, predmet slovenský jazyk a literatúra. Zuzana je mama druháčky Rebeky.
Aký dlhý čas sa dokáže prváčik sústrediť na domáce úlohy? Kedy to už nemá zmysel, lebo sa dieťa nesústredí?
Každé dieťa je individuálne a veľa záleží aj od jeho osobných vlastností a záujmov. Deti v tomto veku sa dokážu veľmi rýchlo nadchnúť, ak ich niečo zaujíma, dokážu pri tom vydržať oveľa dlhšie. Dôležitá je preto správna motivácia, ak chceme udržať ich pozornosť. A to je v dnešnej dobe preplnenej vizuálnymi a rýchlo sa meniacimi podnetmi oveľa náročnejšie.
Dieťa sa viac a rýchlejšie unaví, menej vydrží pri sústredenej činnosti. Veľa záleží aj na type úlohy, ak je stereotypná, nudná a dieťa stále robí to isté, bude to sústredene robiť len niekoľko minút, zvyšok času pôjde už iba o mechanické opakovanie bez uvedomovania si, čo robím.
Ak napríklad deti v 1. triede majú doma päťkrát prečítať nezmyselnú, ťažko vysloviteľnú a ešte aj nezrozumiteľnú vetu, ktorá je úplne mimo ich bežnej komunikácie, tak potom sa určite nenadchne pre čítanie a bude oveľa náročnejšie pracovať na porozumení textu.
Moja dcéra takto vlani bojovala proti vetám typu: Malá Mila je milá. Oveľa väčšiu radosť mala, keď si namiesto toho mohla listovať a čítať v obrázkových knihách, kde bolo minimum textu, ale ten dával zmysel.
Koho domáce úlohy stresujú viac? Deti alebo rodičov?
Myslím si, že oboch. Rodičia si musia vyhradiť osobitný čas po príchode domov, pritom riešiť domácnosť, ďalšie deti, ak ich majú, a bojovať aj s únavou detí, ktorá osobitne u prváčikov je citeľná najmä v prvom polroku po prechode z materskej školy.
Z osobných skúseností a z rozhovorov s rodičmi prváčikov viem, že najmä v prvých mesiacoch si ešte deti po príchode domov zvyknú aspoň zdriemnuť a príprava domácich úloh je potom oveľa náročnejšia.
Na niektoré deti pôsobí stresujúco už len povedomie o tom, že majú domáce úlohy.
Moja dcéra v prvej triede nemávala domáce úlohy, nosila si domov takzvané dobrovoľníky, kde boli na mieru pripravené zadania tak, aby si precvičila to, čo najviac potrebuje a v čase, ktorý nám v rámci týždňa vyhovoval. Čo sa nestihlo cez týždeň, dokončila cez víkend.
Odporcovia škôl bez domácich úloh hovoria, že domáce úlohy učia deti zodpovednosti, zmyslu pre povinnosť. Je to tak?
Nemyslím si, že iba domáce úlohy deti naučia zodpovednosti a zmyslu pre povinnosť. V škole, do ktorej chodila moja dcéra, domáce úlohy neboli. Teda nie v tom zmysle, ako ich všetci berieme. Zmyslu pre povinnosť sa deti naučia aj tak, že si pravidelne každý deň samy skontrolujú a pripravia tašku, zošity, učebnice, perá a zastrúhajú ceruzky. Navyše sa k tomu môže pridať plánovanie, teda čo budem ešte zajtra robiť a čo k tomu budem potrebovať. Samy si plánujú program, svoj čas, činnosti. A ak niečo nemá, nepripraví si, ona za to nesie zodpovednosť, predebatujeme to, navrhneme si riešenia pre „ďalší prípad“ a postupne tvoríme aj plány B pre prípad potreby. A to dá deťom oveľa viac.
V zahraničí, napríklad v severských krajinách, tento model funguje úspešne. Čo myslíte, prečo sa na Slovensku presadzuje tak pomaly?
Na Slovensku sme v mnohých veciach veľmi konzervatívni a špeciálne pri zavádzaní noviniek, ktoré inde fungujú, vieme nájsť tisíc dôvodov, prečo to u nás nebude fungovať, nemáme odvahu vyjsť z vyšliapanej cestičky a skúšať niečo nové. Bojíme sa. Aj toho, že sme na niečo takéto neboli zvyknutí.
Veľkú úlohu v tom zohráva fakt, že my sami sme vyrastali v tom, že bez domácich úloh to proste nejde. Ďalej je to aj fakt, že toho, čo bolo doteraz obsahom vzdelávania, bolo v niektorých predmetoch príliš veľa a v škole jednoducho nebolo toľko času a priestoru, aby učitelia so žiakmi stihli všetko.
Často sa súčasťou domácich úloh stávalo aj to, čo sa v škole nestihlo prebrať. Som presvedčená, že vďaka zmenám, ktoré prinesie nová reforma, v ktorej sa naozaj podarilo množstvo vecí vynechať a zjednodušiť, sa aj tento prvok podarí eliminovať.
Ruku na srdce, kto z nás si ešte nosí domov z práce toľko úloh, ako si dnes nosia domov zo školy naše deti?
Pevne verím, že vďaka tomu, že už mnoho učiteľov na Slovensku vyskúšalo rôzne modely práce s tým, čo tradične voláme domáce úlohy, situácia sa postupne zmení. A že stále viac a viac učiteľov naberie odvahu robiť veci inak, pretože sa to dá, a aj preto, že príklady dobrej praxe aj zo zahraničia ukazujú cesty a spôsoby, ako to robiť.
Je pre dieťa lepšie, ak domáce úlohy už nemusí robiť? Aký je váš názor na školy bez domácich úloh?
Môj osobný názor je, že sa dá zaobísť aj bez nich. Teda bez tých tradičných, ako ich poznáme dnes. Deti sa naučia a precvičia to, čo potrebujú, napríklad čítanie aj listovaním v obrázkových knihách s textom alebo bez neho, v ktorých nájdu zaujímavé príbehy, spracované pre ne, alebo písané napríklad iba veľkými tlačenými písmenami s množstvom ilustrácií.
Takýchto kníh je však na slovenskom trhu ešte málo. Bolo by fajn, keby sme si mohli vyberať aspoň z takej ponuky, aká je napríklad v susednej Českej republike. Jednoduché počítanie sa dá doma takisto trénovať rôznymi spôsobmi. Netreba zabúdať na to, že tu v prvom rade vždy ide hlavne o dieťa. Aby sme si nemuseli v ďalších testovaniach a štatistikách čítať, aké sú naše deti v škole a z učenia nešťastné, sklamané a preťažené.
------
Zuzana Kováčová Švecová Foto: archív (ZKŠ) a Liptovské noviny