Scholars at Risk
https://dennikn.sk/1475540/vysoke-skoly-otvoria-pre-zahranicnych-akademikov-ktori-utekaju-pred-vojnou-ci-vazenim/
Vysoké školy otvoria pre zahraničných akademikov, ktorí utekajú pred vojnou či väzením
Foto N – Tomáš Benedikovič
Možno nemôžeme byť svetoví vo vede a výskume, ale môžeme otvárať témy, ktoré sú potrebné pre zdravú akademickú komunitu, hovorí šéfka slovenskej odnože organizácie Scholars at Risk Viera Žúborová.
Kliknite na Odoberať a aktivujte si tak výber najlepších článkov z Denníka N. Zasielame každý večer na e-mail.
Predstavte si, že ste archeológ a podarí sa vám získať doktorát na zahraničnej univerzite. Doma vás však nikto nezamestná, a ak sa vo voľnom čase začnete venovať ochrane pamiatok, stretnete sa s vyhrážkami, že s tým máte prestať. Zažil to jeden zo sýrskych akademikov, ktorý požiadal o pomoc medzinárodnú organizáciu Scholars at Risk (SAR, angl. Akademici v ohrození).
Tá mu pomohla nájsť si nové miesto na univerzite v Nemecku, kde mohol pokračovať v štúdiu sýrskej architektúry.
Práve takýmto ľuďom chcú pomáhať aj slovenské vysoké školy. Medzi nimi Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Paneurópska univerzita v Bratislave, BISLA, Fakulta masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Bratislava Policy Institute. K medzinárodnej organizácii sa oficiálne pripoja vo štvrtok.
Jediní z V4
„Možno nemôžeme byť svetoví vo vede a výskume, ale môžeme otvárať témy, ktoré je potrebné otvoriť a sú nevyhnutné pre zdravú akademickú komunitu,“ hovorí hlavná koordinátorka SAR na Slovensku Viera Žúborová z Bratislava Policy Institute. „Jedným z našich cieľov je zmeniť obraz slovenskej spoločnosti smerom k ľuďom, ktorí sú nútení odísť zo svojej krajiny a hľadať útočisko v otvorených a slobodných krajinách.“ Práve Žúborová slovenské univerzity presviedčala, aby sa k ich iniciatíve pridali.
Slovensko je spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky prvou krajinou zapojenou do tohto projektu, pričom v okolitých krajinách akademická sloboda skôr upadá. „Z Poľska a hlavne z Maďarska už organizácia eviduje prvé žiadosti o podporu a pomoc,“ hovorí Žúborová.
„V krajinách západnej Európy je dnes bežné, že všetky relevantné univerzity sú zapojené do iniciatívy Scholars at Risk, je to priam značka dôveryhodnosti. Veríme, že k iniciatíve SAR Slovakia sa postupne pripoja všetky univerzity na Slovensku,“ píše hovorkyňa Paneurópskej vysokej školy Jana Žjak.
Pomoc žiadajú najmä tureckí akademici
Univerzity ešte nevedia, koľko zahraničných akademikov si u nich nájde miesto. Minulý rok celá medzinárodná organizácia pomáhala takmer 400 akademikom, pre ktorých našla 124 nových miest, kde mohli pokračovať vo svojej práci. Počet tých, ktorí žiadajú o pomoc, sa za posledné roky niekoľkonásobne zvýšil.
Väčšina žiadostí o pomoc prišla podľa štatistík z Turecka, kde boli po nepodarenom pokuse o prevrat prepustené tisíce učiteľov a akademikov, niektorých z nich dokonca uväznili. Na BISLA už dnes pôsobí Slovenka Sylvia Tyriaki, ktorá 15 rokov pracovala v Istanbule ako akademička a tiež sa ocitla na zozname pučistov. Na BISLA tento rok začali ponúkať jej kurzy o medzinárodných konfliktoch, organizáciách a ľudských právach.
Ďalšie žiadosti SAR prišli z krajín Blízkeho východu, severnej Afriky a južnej Ázie. O pomoc najčastejšie žiadajú tí, ktorým hrozí zadržanie políciou, boli nezákonne prepustení alebo žijú v krajine, kde prebieha vojna.
„S akademikmi zvyčajne pracujeme od troch do piatich rokov,“ hovorí Joyce Pisarello z medzinárodnej organizácie SAR sídliacej v New Yorku. Počas tohto obdobia priebežne vyhodnocujú, či akademici majú možnosť vrátiť sa do svojej krajiny, alebo im doma stále hrozí nebezpečenstvo. V takom prípade sa im pokúšajú zohnať nové miesto.
Chcú sa hlásiť k vznešeným myšlienkam
Slovenské vysoké školy, ktoré sa do projektu zapojili, hovoria, že sa k projektu pridali pre myšlienky humanizmu, solidarity, slobody a demokracie. „Odborníci a experti zo zahraničia, ktorí na vlastnej koži zažili nedemokratické systémy, vedia študentom sprostredkovať iný pohľad na svet, ako ho možno poznali doteraz,“ tvrdí dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda Ľudmila Čábyová. „Aj toto je jeden zo spôsobov, ako budovať kritické myslenie a rozvíjať slobodné presvedčenie.“
Rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský zasa hovorí, že chcú budovať „modernú univerzitu, ktorá reaguje na súčasné výzvy slovenskej i globálnej spoločnosti“.
„Veríme, že diskusia o globálnej a regionálnej akademickej slobode posilní nielen náš univerzitný priestor,“ povedal Hriadlovský.
Komenského ani STU sa do slovenskej siete nepridali
Dve slovenské univerzity, ktoré sa v celosvetových rebríčkoch vysokých škôl umiestňujú najvyššie, sa k projektu nepripojili.
Slovenská technická univerzita tvrdí, že ich organizácia SAR neoslovila. Žúborová oponuje, že sa o stretnutie s rektorom snažili. STU však nevylučuje, že by sa v budúcnosti tiež stala súčasťou tejto siete slovenských univerzít.
Univerzita Komenského v Bratislave zasa odpovedá, že sa v pomoci zahraničným akademikom angažuje už niekoľko rokov, pretože je súčasťou siete univerzít pôsobiacich v hlavných európskych mestách, ktoré so SAR spolupracujú.
Tento text ste mohli čítať vďaka vášmu predplatnému Denníka N.
Ak máte pripomienku alebo