Príslop a Soroška

Príslop a Soroška

Slovenské Národné Noviny; 07/2017; 18/02/2017; s.: 7; Gabriel ROŽAI ; Zaradenie: EKONOMIKA



JAZYK A DOROZUMIEVANIE SA

Ponúkajú nám jedinečné výhľady na okolitú krajinu. Na jar nás obkolesujú sviežou zeleňou, v zime neraz skúšajú našu trpezlivosť. Reč je o slovenských horských priechodoch. Viaceré z nich okrem povrchových osobitostí zaujmú aj svojím názvom, najmä ak jeho nejasný pôvod umožňuje rôzne interpretácie.

Do tejto kategórie môžeme zaradiť názov Príslop pomenúvajúci horský priechod na Orave, ktorým vedie cesta z Oravského Podzámku do Hruštína. Pri pohľade do máp nachádzame v jeho susedstve rovnomenný vrch. S názvami typu Príslop (nárečovo aj Prieslop) sa môžeme stretnúť aj v iných hornatých regiónoch Slovenska. Utvorili sa zo všeobecného podstatného mena "príslop", ktoré má v slovenčine význam "plytké vysokohorské sedlo". Ide o geografický termín slovanského pôvodu (prevzatý aj do rumunčiny) známy v širšom priestore Karpát, kde sa rozšíril najmä prostredníctvom valaskej kolonizácie. Odvodený je pravdepodobne od slova "slap" ("jama v kamennom riečisku rieky, kam zvysoka dopadá voda"). Na našom území sa zvykne spájať s významovo i zvukovo blízkym nárečovým slovom "slop" ("jama na ceste, po daždi plná vody, priehlbeň"). Identický či blízky význam sa tomuto termínu pripisuje aj v okolitých slovanských jazykoch a nárečiach (napr. "příslop" – "bočné horské sedlo" v nárečiach moravského Valašska, "pryslip/prislip" – "horská dolina" v ukrajinčine, "preslap/preslop" – "horské sedlo" v bulharčine). Podľa jazykovedca V. Uhlára má termín "príslop" na našom území pôvodný význam "vrch nad sedlom (jamou, ‚slopom‘)". Tento predpoklad podopieral jazykovou formou slova, ako aj častým výskytom vrchov s názvom Príslop napríklad v Liptove. Názvom sediel a priehyb sa podľa autora stal až neskôr, a to prenášaním významu. Príklady približujúce jeho význam v iných krajinách karpatského priestoru však zhodne odkazujú na termín označujúci znížené terénne objekty (napr. sedlá). Domnievame sa teda, že v čase jeho rozširovania na našom území išlo už o významovo ustálený termín. Ten sa presunul z pomenovaní sediel aj na názvy blízkych vrchov, a to pričinením kartografov, vedených potrebou označiť konkrétnym názvom výškové body v teréne.

Zaujímavý pôvod má aj názov horského priechodu v Slovenskom krase spájajúceho Rožňavskú a Turniansku kotlinu – Soroška (v súčasnosti ide o neoficiálny názov celého sedla, nazývaného aj ako Jablonovské sedlo). Názov súvisí s maďarským pomenovaním bralnatého hrebienka ležiaceho v blízkosti hlavnej cesty na južnom okraji horského sedla, ktorý spolu s okolitými skalnými útvarmi vytváral priesmyk pri prechode z Gemera do Turnianskej stolice. V historických mapách má podobu "Szoros kő", tvorenú prídavným menom "szoros" – "tesný, úzky" (ako podstatné meno má význam "úžina, priesmyk") a podstatným menom "kő" – "kameň, skala" (teda "Tesná skala"). V maďarčine sa pri pomenúvaní v teréne využíva aj slovo "szoroska" ("úzka ulička"), v našom prípade je vhodnejšie vychádzať z doloženej podoby Szoros kő, ktorá sa adaptovala do slovenčiny ako Soroška.

Gabriel ROŽAI, Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici
-END-

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Február 2017