Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk momentálne robí intenzívne kurzy pre ľudí, ktorí k nám utiekli pre vojnou z Ukrajiny. Jeho riaditeľka Jana Pekarovičová v rozhovore povedala viac o tom, ako sa im darí v učení sa nášho jazyka.
Často sa hovorí, že slovenčina sa chápe ako ťažký jazyk. Vnímate ho tak aj vy?
Ako lektori slovenčiny ako cudzieho jazyka nemôžeme pripustiť, že slovenčina je ťažký jazyk, dokonca, že patrí medzi najťažšie. To je skôr fáma, ktorej aj mnohí Slováci veria.
My si uvedomujeme, že niektorí študujúci si ju osvojujú ťažšie vzhľadom na ich východiskový jazyk najmä v tom prípade, ak má veľmi odlišnú štruktúru v porovnaní so slovenčinou.
Vychádzame z tézy, že slovenčina má medzi slovanskými jazykmi stredové postavenie, dokonca mnohí Slovania hovoria, že jej rozumejú lepšie, ako napríklad iným slovanským jazykom, i keď sa ju neučia.
Náš jazyk má pomerne pravidelný systém, hoci registrujeme problémové javy či výnimky, s ktorými treba metodicky funkčne narábať. Nemáme väčšie výslovnostné úskalia, okrem často spomínaných slov bez samohlások prst, štvrtý, zmrzlina.
Takže slovenčina je zvládnuteľná, len potrebuje metodicky dobre pripraveného lektora, ktorý krok za krokom predstaví jej špecifiká a vie, ako efektívne učiť cudzincov.
Stretávate sa počas výučby so študentmi, ktorým učenie slovenčiny robí problémy?
Pri tvorbe didaktickej koncepcie treba vymedziť konkrétne skupiny. Študenti zo slovanských krajín v princípe oveľa rýchlejšie pochopia jazykový systém fungovania slovenčiny, pretože majú podobný flektívny typ jazyka.
Je však rozdiel, či študujú slovenčinu ako študijný odbor, alebo sa potrebujú iba dohovoriť. Preto zisťujeme ich záujem a dôvody štúdia a na základe sociolingvistických kritérií pripravujeme program kurzov pre jednotlivé skupiny.
Výučbu diferencujeme podľa toho, či ide o Slovanov alebo Neslovanov, či sú to študenti slovakistiky alebo iných odborov, či potrebujú slovenčinu „na prežitie“, alebo si musia osvojiť celý gramatický systém, pretože slovenčina je ich študijným odborom.
Každý vyučujúci si potom hľadá najprijateľnejšiu formu prezentácie uplatňujúc na začiatku výučby sprostredkovací jazyk, ktorým môže byť angličtina, prípadne aj východiskový či materinský jazyk študentov.
Je to výhoda, ale často aj prekážka, lebo to zvádza vysvetľovať gramatický systém či novú lexiku v tomto jazyku, ktorý by mal plniť len pomocnú funkciu.
Práve preto sa ho snažíme čo najskôr vylúčiť, aby si zvykali na komunikáciu v slovenčine a získali potrebné komunikačné zručnosti.
Gramatické učivo nie je cieľom, ale slúži na správne osvojenie i porozumenie. Hlavným predpokladom úspešnosti štúdia je pozitívna motivácia študentov, záujem o štúdium jazyka, ale aj príležitosť tento jazyk aktívne používať.
Robíte aj vedecký výskum v oblasti slovenčiny ako cudzieho jazyka? Ako sa cudzincom darí v učení sa nášho jazyka? Sledujete, čo im robí problém?
Samozrejme, Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, skrátene SAS, je špecializovaným výskumno-pedagogickým pracoviskom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Okrem vzdelávania zahraničných študentov kontaktnou aj dištančnou formou počas akademického roka i v rámci letnej školy slovenského jazyka a kultúry sa venujeme aplikovanému výskumu, ktorý slúži ako východisko na tvorbu učebných materiálov pre študentov i metodických príručiek pre učiteľov.
Práve na pôde SAS-u boli položené základy vedeckého opisu a didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a zásluhou jeho spolupracovníkov vznikli prvé učebnice a príručky slovenčiny pre cudzincov.
Pedagogická prax potvrdila potrebu zohľadňovať úlohu medzijazykových paralel i odlišností pri osvojovaní a sprístupňovaní jazykového učiva.
V tomto procese dôležitú funkciu majú práve jazykové chyby, ich typológia, diagnostika a predchádzanie. S týmto zámerom náš tím v spolupráci so Slovenským národným korpusom, ktorý funguje pri Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, aktuálne rieši vedecko-výskumný projekt APVV Jazykové chyby v slovenčine ako cudzom jazyku na báze akvizičného korpusu.
Ďalšími partnermi sú slovakistické pracoviská na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Prešovskej univerzite. Na riešení úloh sa podieľajú kolegyne, ktoré majú skúsenosti s výučbou slovenčiny ako cudzieho jazyka nielen na Slovensku, ale ako lektorky pôsobili aj v zahraničí.
Projekt je zameraný na vytváranie korpusu písaných textov študentov učiacich sa slovenčinu ako cudzí jazyk, ktoré slúžia ako východisko pri definovaní, klasifikácii a interpretácii chýb podľa vybraných kritérií.
Do zberu textových dát sú zapojené aj lektoráty slovenského jazyka a kultúry pôsobiace na univerzitách v zahraničí. Získané písané texty sa anotujú a spracúvajú v korpuse, výstupy ktorého poslúžia ako podklad na tvorbu učebných materiálov a didaktickej gramatiky pre špecifické potreby jazykového vzdelávania cudzincov.
Chodí do vášho centra veľa Ukrajincov, ktorí majú záujem učiť sa slovenčinu?
Dlhodobo registrujeme pomerne veľa ukrajinských študentov, ktorí študujú na našej fakulte slovenský jazyk či iné odbory ako riadni študenti denného štúdia, prípadne prichádzajú ako stážisti ukrajinských univerzít na študijný pobyt.
Sú to najmä študenti Užhorodskej národnej univerzity, ale na našich kurzoch sa zúčastňujú aj študenti Univerzity v Ľvove, kde sa darí slovakistike, hoci tam nie je vyslaný slovenský lektor.
Na Ukrajine pôsobí veľa univerzitných slovakistických pracovísk, ale aj niekoľko škôl s vyučovacím jazykom slovenským, najmä v zakarpatskej oblasti.
Učitelia z týchto škôl sa zúčastňujú na našich odborno-metodických webinároch, ktoré organizujeme pre učiteľov slovenčiny pôsobiacich v zahraničí.
Zaznamenali ste zvýšený záujem o učenie sa slovenčiny od začiatku migrácie z Ukrajiny?
Naše centrum iniciatívne ponúklo ukrajinským občanom intenzívne kurzy slovenčiny. Máme za sebou prvý dvojtýždňový turnus s dennou dotáciou 2-hodinového bloku. Tento týždeň sme začali nový cyklus, ale umožnili sme záujemcom aj pokračovať vo výučbe.
Zvolili sme túto formu, aby sa na Slovensku ľahšie orientovali, aby čo najrýchlejšie získali potrebné zručnosti na porozumenie.
Školili sme tri prezenčné a tri online skupiny, čiže prvý turnus doteraz absolvovalo asi 100 študentov a v druhej sérii je približne rovnaký počet. Takto sme chceli vyjsť v ústrety záujemcom o jazykové kurzy, aj keď nie sme klasická jazyková škola.
Kto sa do nich môže prihlásiť?
Nemáme žiadne obmedzenia, hoci pôvodne sme vytvorili platformu na prihlasovanie predovšetkým pre záujemcov ubytovaných vo vysokoškolskom internáte Družba, pretože sú to väčšinou rodičia a príbuzní detí, ktoré študujú na Univerzite Komenského. Avšak dobré správy sa šíria rýchlo a hneď sme mali plný počet uchádzačov vzhľadom na naše možnosti i kapacitu.
Chodia do týchto kurzov aj deti?
Naše centrum je zamerané na vzdelávanie dospelých. Avšak zaznamenali sme otázky učiteľov základných škôl, ktorí prakticky bez špeciálnej prípravy dostávajú do tried ukrajinských žiakov, aby ich integrovali. Potrebujú rady a obracajú sa na metodické centrá, teda aj na nás, ako im môžeme pomôcť.
Dve naše kolegyne spolupracujú so Štátnym pedagogickým ústavom, ktorý ponúka metodické webináre pre učiteľov, ako pracovať s týmito deťmi.
V rámci týchto podujatí 7., 21. a 22. apríla 2022 aj SAS pripravuje inštruktáž pre učiteľov pôsobiacich na slovenských školách. Predstavíme postup, ako možno modifikovať naše učebné materiály série Krížom-krážom na jazykovú prípravu detí cudzincov.
Z vašich doterajších skúsenosti, ako ide Ukrajincom učenie slovenčiny?
Závisí to od toho, aký majú vzdelávací cieľ. Samozrejme, učia sa rýchlejšie ako Neslovania a pomerne lepšie aj ako Rusi. Nemajú totiž taký silný akcent a môžu využiť mnohé podobnosti slovenčiny a ukrajinčiny, čo si mnohí ani neuvedomujú.
Skôr na začiatku registrujú rozdiely či takzvané zradné slová, keď rovnaký výraz má v druhom jazyku opačný význam, napr. vôňa znamená v ukrajinčine zápach a slovenské slovo zápach má ekvivalent vôňa.
Počas tohto intenzívneho kurzu sa snažíme predstaviť, ako funguje slovenčina, sprístupniť základné komunikačné modely na pozadí frekventovaných fráz spolu so štandardnou výslovnosťou.
V slovenčine je prízvuk na prvej slabike, a nie je taký silný ako v ruštine. Skúsenosť nám ukazuje, že Ukrajinci veľmi rýchlo rozumejú, ale potrebujú si zvyknúť na náš prízvuk, intonáciu, tvorbu tvarov, slovosled a samozrejme najmä na latinku.
Na kurzoch preferujeme postupné osvojovanie si jazyka najmä cez pasívne zručnosti, počúvanie a čítanie s porozumením a stálym opakovaním fráz ich učíme hovoriť. Tento servis ponúkame preto, aby cítili našu spoluúčasť a ochotu pomáhať tak, ako najlepšie vieme.
Na kurzoch riešime spoločne situácie, do ktorých sa môžu dostať, ako sa predstaviť či niečo vybaviť na úrade, v obchode pri hľadaní práce.
Naše učebnice sme prispôsobili práve na tieto kurzy. Každý deň účastníci dostanú do rúk farebne tlačené texty na vybranú tému, kde sú obrázkové slovníčky, vizualizované dialógy, frázy a krátke modelové texty.
A ako zatiaľ reagujú? Majú pocit, že sú nejaké výrazné jazykové bariéry medzi nimi a Slovákmi?
To sa tiež nedá zovšeobecniť. Sú takí, ktorí sa v momente chytajú a bez väčších problémov si osvojujú dané frázy. Ale sú aj takí, ktorí potrebujú viacej času a dávajú najavo, že celkom nerozumejú.
Do istej miery to závisí aj od toho, akú majú profesiu, či hovoria viacerými jazykmi, či poznajú latinku. Medzi účastníkmi sú zástupcovia rozličných povolaní, najviac manažéri, ženy v domácnosti, ale aj zdravotní a sociálni pracovníci, lekári či učitelia.
Niektorí z nich v prípade nejasnosti pomáhajú ako tlmočníci, hoci našou ambíciou je priama výučba v slovenčine opretá o jednoduchý výklad na pozadí príkladov.
Keď sme sa bavili o dôležitosti pozitívnej motivácie, máte pocit, že ju konkrétne títo ľudia majú?
Ich motiváciu teraz neskúmame. Keď prišli na kurz, zrejme ju majú, ale dôvodom môže byť aj to, že nemajú čo robiť a potrebujú zmysluplnú činnosť. My sa teraz nepýtame, prečo prišli, čo plánujú robiť, či na Slovensku mienia zostať. Pretože ani oni sami to nevedia.
No vidno im na očiach, že sú smutní, bezradní, ale keď sa začne hodina, tak na to zabudnú a učia sa po slovensky riešiť aktuálne situácie.
Mali napríklad hovoriť na tému Môj ideálny deň, čo ich trochu zaskočilo. Ale s pochopením som im poradila, aby sa nebránili snívať a veriť, že sa ten sen zmení na skutočnosť.
Lektor musí byť aj psychológ, musí dávať nádej, citlivo vnímať náladu účastníkov kurzu. S porozumením ich zapájať do výučby, nenútiť odpovedať za každú cenu, rešpektovať ich potreby i osobné problémy.
Máte nejaké praktické rady pre prichádzajúcich cudzincov, aby sa im čo najviac darilo v osvojení si slovenčiny? Čo by im mohlo pomôcť?
Na podporu praktickej výučby ako kreatívna forma prezentácie slovenského jazyka a kultúrnych reálií môže slúžiť príručka Prvá pomoc po slovensky realizovaná doteraz v 15 jazykových mutáciách.
Ide o dvojjazyčné brožúrky s informáciami o Slovensku, slovenčine a Slovákoch, obsahujúce základnú lexiku a frázy v modelových mikrosituáciách z každodenného života.
Táto príručka je mostom k štúdiu slovenčiny a znamená prvé kroky k poznávaniu slovenských špecifík, uchovaných v reči, zvykoch a národných tradíciách.
Na základe veľkého dopytu sme ukrajinskú verziu - vydali aj ako e-book pre mobily a tablety, ktorú si možno stiahnuť na stránke: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/sas/Publikacie/UA_e-book.pdf.
Okrem toho nezabúdame ani na učiteľov slovenčiny ako cudzieho či druhého jazyka a v rámci ďalšieho vzdelávania pravidelne organizujeme odborno-metodické webináre pod názvom S učiteľmi na káve.
Takto vytvárame platformu na prezentáciu i diskusiu o aktuálnych pedagogických otázkach, ktoré trápia učiteľov a sú predpokladom úspešného pôsobenia. Sme presvedčení, že dobre pripravený lektor dokáže motivovať študentov, pôsobivo a s elánom sprístupniť aj náročnejšie súčasti nášho jazyka.
Kto je Jana Pekarovičová
Doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD je od roku 2004 riaditeľkou Studia Academica Slovaca – centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk.
Pôsobí v oblasti aplikovanej lingvistiky, je autorkou publikácií a vedeckých štúdií zameraných na didaktiku slovenčiny ako cudzieho jazyka, interkultúrnu komunikáciu a interlingválnu konfrontáciu.
Pôsobila ako vyslaná lektorka slovenského jazyka a kultúry na univerzitách v zahraničí (Halle, Viedeň, Regensburg), aktívne sa zúčastňuje na domácich a medzinárodných vedeckých podujatiach.
Je vedeckou garantkou série učebníc a metodických materiálov vydávaných v centre SAS, spolupracuje s lektorátmi slovenského jazyka a kultúry na univerzitách v zahraničí, podieľa sa na riešení domácich a zahraničných projektov.