Čo vytvára etiku a morálku médií

Čo vytvára etiku a morálku médií

 [Slovenské Národné Noviny; 06/2017; 11/02/2017; s.: 7; Annamária GENČIOVÁ ; Zaradenie: PUBLICISTIKA]

 

JAZYK A DOROZUMIEVANIE SA

 

"Etika médií sa kreuje individuálnym prístupom mediálnych pracovníkov k svojej práci, etickými kódexmi, vnútornými zásadami mediálnych organizácií, pričom je limitovaná zákonmi. Jej dodržiavanie či porušovanie prispieva k verejnej diskusii o spoločenskej zodpovednosti, o morálke reportérov, o profesijnej etike médií, dá sa ňou charakterizovať aj vzťah médií a percipientov v danom kultúrnom kontexte." (Poláková-Masaryková, 2011).

 

Etické konanie (nielen) médií súvisí s pravdou, profesionálnymi cnosťami konkrétneho média/ mediátora a s dobrým úmyslom ako predpokladom konania dobra. Dôležitým atribútom konania médií je spôsob stvárňovania faktu, príp. udalostí a zámer, či napomáhajú dobro, ktoré si verejnosť/ spoločnosť skutočne želá. Preto nevytvárajú kompetentný diskurz v rovnocennom zastúpení, vzory a modely bez verejnej korelácie, hodnoty podporujúce spoločenské blaho, o ktoré sa usiluje verejnosť. Devalvácia hodnôt, hodnotová "vykorenenosť", účelové programy a infantilná zábava minimalizujú aktivity a skutočné potreby. Vzniká otázka, komu slúžia médiá? Ako sa využívajú informácie a programové skladby? Do akej miery manipulujú? Je pluralita médií aj pluralitou názorov a zastupiteľným demokratickým inštitútom? Aké sú záruky proti manipulovaniu, ktoré určuje pohľad na svet? Pri spracúvaní informácií vždy bola a je prítomná aj tretia strana. Odvolávajúc sa na prieskum IPRA (International Public Relations Association) neetické konanie a rôzne postupy pri spracúvaní informácií sú realitou nielen na Slovensku, ale aj v celom svete. Pracovať a získavať informácie eticky znamená mnohokrát dopátrať sa ničoho a prinášať nezaujímavé mediálne produkty. Také, ktoré nikoho neoslovia. Médiá a ich pracovníci vo väčšine prípadov veľmi dobre poznajú svoje práva a povinnosti, ako aj to, kde sa končia určité hranice, ale prax potvrdzuje, že pravidlá sú na to, aby sa porušovali.

 

Za jeden zo závažných neetických činov v procese mediálneho stvárňovania migračnej a utečeneckej problematiky môžeme považovať aj vytváranie stereotypov. Odsúdiť "inú" spoločnosť na základe informácií, ktoré nám poskytujú médiá, bez poznania skutočných faktov nekorešponduje s morálnymi normami či s hodnotami akejkoľvek spoločnosti. Dôležitá je etická citlivosť, hodnotová otvorenosť a tolerancia, ale len v tej miere, pokiaľ nie sú ohrozené naše esenciálne hodnoty. Informácie teda musíme vnímať a prijímať eticky citlivo, so schopnosťou prijímať rozdiely (morálna oprávnenosť aj ohrozenie, pokiaľ to zástupcovia médií nepoznajú a nedokážu, môžu byť tendenčné). Summa summarum, každé médium by si malo uvedomiť povahu svojich tvrdení a konštelácií, ako aj mravné potreby spoločnosti. Mravnosť je súhrn zmýšľaní človeka, ktoré zodpovedajú etickým a spoločenským normám. Tu treba poukázať na fakt, že nie všetky spoločenské normy sú aj etické.

 

Annamária GENČIOVÁ, Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Február 2017