Nastavenie súborov cookie

    Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

    Spravovať nastavenie súborov cookie

    Nevyhnutne potrebné súbory cookie

    Vždy aktívne

    Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

    Súbory cookie súvisiace s výkonom

    Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

    Téma Ukrajina

    Prodekan Jaroslav Ušiak :

    Prorektor Terem v RTVS Rádio Regina

    Prodekan Jaroslav Ušiak:

    Útokov na civilné ciele pribúda

    02.03.2022; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jakub Prok / Ľubomír Bajaník

    Ľubomír Bajaník, moderátor: „V obkľúčení, no stále odoláva. Rusku sa napriek snahám už siedmy deň nepodarilo dobyť Kyjev, z hľadiska úspechu pre Vladimira Putina kľúčovú métu. Ruská taktika sa podľa odborníka na obranné plánovanie začína meniť. Trend častejších civilných cieľov bude zrejme pokračovať.“

    Jakub Prok, redaktor: „Šesťdesiatštyrikilometrový konvoj armádnych vozidiel blížiaci sa zo severozápadu k hlavnému mestu. Obrázky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú hrozivo, môžu byť skutočnosti príznakom, že útočníkom pri Kyjeve dochádza dych.“

    Vladimír Bednár, bezpečnostný analytik: „Neočakávam, že v prípade Kyjeva teda dôjde k nejakému dramatickému zhoršeniu situácie povedzme že v nasledujúcich hodinách.“

    Jaroslav Naď, minister obrany SR (OĽaNO): „Faktom je, že sme očakávali väčšiu ofenzívu v priebehu noci, ako nastala. Buď zámerne nebola realizovaná v rozsahu, ako sme očakávali, lebo sa chystajú dnes ďalšie mierové rokovania, alebo mali problémy s logistikou.“

    Vladimír Bednár: „Veľmi jednoducho si to vieme predstaviť. Každý obyvateľ, ktorý v piatok opúšťa Bratislavu, stačí jedna dopravná nehoda a následne všetky vozidlá v kolóne za tým stoja. Ukrajinské sily napriek tomu, že sa nám to nezdá, tak ten konvoj napádajú napríklad prostredníctvom dronov, poprípade prostredníctvom delostrelectva. Tým pádom nejaký čas trvá, kým odstránia tú prekážku, ktorá takýmto spôsobom vznikne.“

    Jakub Prok: „Čím dlhšie Kyjev odoláva, tým viac sa vidina rýchleho ruského víťazstva vzďaľuje. Ani dosadenie Moskve lokálnej vlády by už dnes podľa nami oslovených analytikov nemuselo zlomiť morálku obyvateľstva.“

    Jaroslav Ušiak, odborník na medzinárodné vzťahy, Univerzita Mateja Bela: „Vidíme, že ten odpor je v súčasnosti väčší, ako Rusko pôvodne čakalo, a dá sa predpokladať, že aj v prípade dosadenia takejto vlády ovládanej Kremľom by ten odpor pokračoval.“

    Vladimír Bednár: „Rusko sa na začiatku vojnového konfliktu snažilo viesť na jeho vojensko-technické možnosti naozaj že modernú vojnu. S tým, ako sa logisticky vyčerpávajú ruské zdroje, v podstate budeme vidieť proste stále väčšiu brutalitu bojových operácií, a to samozrejme nie je dobrá správa pre civilné obyvateľstvo.“

     

    Prorektor Terem v RTVS  Jednotka

    • Pod oblakmi Ukrajina

    14.03.2022; RTVS Jednotka; Reportéri; 21:40; Juraj Mravec

     

    Juraj Mravec, redaktor: „420 kilometrov nad Zemou, v kabíne medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, siedmi astronauti sledujú z okienka rodnú planétu. A zaznamenajú čosi zvláštne. Z frekvencie rádií Austrálie, Ameriky, Japonska, Afriky a Európy sa k nim valí hymnická pieseň Johna Lennona Dajte šancu mieru. Na orbitálnej stanici sú dvaja Rusi, štyria Američania a Nemec. Ktovie, ako znie ich dialóg na tému vojna na Ukrajine?“

    Robert Krause, neuropsychológ: „Keď máme nadhľad, tak situáciu vidíme z vtáčej perspektívy. Ak môžeme, tak pomôžme. A ak nemôžeme, tak aspoň prestaňme ubližovať.“

    Jozef Hrabina, hlavný analytik Rady slovenských exportérov: „Vzdať sa násilia v prospech ľudského pokroku by bolo niečo, čo by dokazovalo vyspelosť našej civilizácie.“

    Alexander Duleba, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku: „Jednoducho reálne to nie je žiadna trestná výprava, ako taká, že si to prejdú, rozbijú ukrajinskú armádu a bez problémov akože dosiahnu čo chcú. Už cez milión ľudí podpísalo jednu petíciu proti vojne v Rusku, ktorú iniciovali vedci, dvaja poslanci štátnej dumy za komunistickú stranu. Tí už verejne povedali, že oni podporili vtedy tú výzvu Putinovi, že nech vyhlási tie separatistické republiky, ale nie, aby bombardoval Kyjev.“

    Juraj Kredátus, historik: „Musíme prejsť do roku 1939. V tomto období územie súčasnej Ukrajiny bolo súčasťou štyroch štátov. Ukrajina je etnicky veľmi zmiešané územie. Čím ste ďalej na západ, tým tam je viac Ukrajincov a ukrajinčiny, čím ste ďalej na východ, je viacej vlastne ruštiny, respektíve takzvaný suržik. Ale jazyk, ktorý má prevažne ruskú slovnú zásobu, ale na druhej strane, gramatika je ukrajinská.“

    Juraj Mravec: „Tu v Reykjavíku, v tom domčeku za mnou, ktorý sa kúpe v zapadajúcom slnku, sa písala história. V októbri roku 1986 tu práve Ronald Reagan a Michail Sergejevič Gorbačov na summite začali rúcať železnú oponu.“

    Juraj Kredátus: „Perestrojka a glasnosť priniesla totálny ekonomický rozvrat Sovietskeho zväzu, výsledok bol, že po puči, ktorý bol v auguste 1991 proti Gorbačovovi, došlo k takému spontánnemu rozpadu Sovietskeho zväzu a 24. augusta 1991 Ukrajina vyhlásila nezávislosť ako samostatná krajina a Gorbačov jednoducho ostal prezidentom niečoho, čo prestalo existovať.“

    Peter Terem, prorektor pre vedu a výskum Univerzity Mateja Bela: „Rozpad Sovietskeho zväzu oslabil ruské imperiálne tradície a bolo potrebné nahradiť ideológiu marxizmu-leninizmu niečím iným. Ruskí stratégovia ju našli v geopolitike a práve geopolitika je o moci, o tom, že základom sily štátu je vojenská sila, vojenské zdroje moci a samozrejme, budovanie ruských ozbrojených síl nasvedčovalo tomu, že majú naozaj veľmi vážne ambície opäť sa uchádzať o veľmocenskú pozíciu.“

    Juraj Mravec: „Aké boli vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou od rozpadu Sovietskeho zväzu?“

    Alexander Duleba: „Vedenie komunistickej strany Ukrajiny patrilo medzi najväčších odporcov Gorbačova, ako sovietskeho centra. Lebo Ukrajina bola najrozvinutejšia sovietska republika, ale keď sa to rozpadlo a takým nekoordinovaným spôsobom, oni zistili, že vlastne tým najviac trpia.“

    Juraj Mravec: „Problém vznikol už pri zrode samostatnej Ukrajiny. V časoch vtedajšieho prezidenta Jeľcina nastalo v Rusku liberálne ovzdušie s ochotou ísť do rýchlych reforiem, no tie sa nepáčili ukrajinským komunistom.“

    Alexander Duleba: „Strašne to postihlo tú Ukrajinu. Oni mali jeden z najväčších prepadov ekonomiky vôbec v porovnaní so všetkým inými sovietskymi republikami. Tam bola inflácia v roku 1992 cez tisíc percent.“

    Juraj Kredátus: „Mena hrivna začala vlastne existovať až v deväťdesiatom šiestom. Päť rokov tam existovala mena, ktorú nazývali karbovanec, hej, ktorá nebola ničím krytá.“

    Juraj Mravec: „A pritom východ Ukrajiny bol vždy pupkom Sovietskeho zväzu. Tamojší metalurgický a chemický priemysel ešte v roku 2013 produkoval sedemdesiat percent HDP Ukrajiny.“

    Alexander Duleba: „Tam boli najlepšie joby, najlepšie pracovné príležitosti, najvyššie platy, možnosť vlastne sa vzdelať, kozmický priemysel, strojárenstvo. Kučma vyhral v roku 94 bola s programom Poďme reintegrovať Sovietsky zväz. Päť rokov sa snažil ten Kučma dohodnúť sa s Rusmi, no ale zlyhali všetky jeho pokusy.“

    Juraj Mravec: „Faktom zostáva, že to bol Kučma, ktorý po neúspechu s Jeľcinom zavelil – Ukrajina sa začne orientovať na Západ. Za Kučmovho prezidentovania sa vystriedalo desať premiérov, z toho siedmi boli z Dnepropetrovska. Ten vládol Ukrajine spolu s Kyjevom. Išlo o dve hlavné oligarchické skupiny, ktoré manažovali formovanie jednotlivých vlád. Na jednej strane dnepropetrovský klan, na druhej klan kyjevský. Potom sa objavil tretí hráč, oligarcha z Donecka Achmetov. Bol to aj jeho vplyv, ktorý dostal Juščenka do prezidentského kresla.“

    Alexander Duleba: „Nástup Donečanov, sa správali ako slon v porceláne, že my chceme všetko.“

    Juraj Kredátus: „V roku 2004 boli vlastne voľby a zvíťazil Viktor Juščenko. To obdobie je práve tej oranžovej revolúcie. Ukrajina teda deklarovala, že sa obracia na Západ, premiérka bola Júlia Tymošenko, žiaľ, v priebehu niekoľkých rokov táto koalícia sa rozpadla, ukrajinská ekonomika sa dostala do tvrdej krízy.“

    Alexander Duleba: „Čiže ľudia, dobre, mali sme revolúciu, nič sa nezlepšilo, akože videli sme tu korupciu za tých oligarchov, za toho Kučmu a proste neviem, už boli všetci naštvatí. Ale znovu sa tu nič nezmenilo a ten konflikt medzi Tymošenkovou a Juščenkom využil Janukovyč, ktorý reálne sa až vtedy stal politikom. On bol šéfom ochranky Achmetova kedysi.“

    Nasťa, utečenka z Ukrajiny: „Osobne som žila sedem rokov vo Ľvove, ale moja rodina pochádza z Mariupolu. Zostali tam, kde je situácia teraz veľmi ťažká, pretože mesto je obkľúčené a neustále ho bombardujú. Už rozbili dom otca mojej tety, ale prežil to. Celú jednu veľkú štvrť v Mariupole zrovnali so zemou. Je tam humanitárna katastrofa.“

    Juraj Kredátus: „Keď v roku 2013 mala Ukrajina podpísať asociačnú dohodu o vstupe do Európskej únie, Janukovyč povedal, že nie. Bolo to spôsobené aj zrejme politikou, ktorú viedlo Rusko voči Ukrajine. Bolo Ukrajine prisľúbené pätnásť miliárd dolárov, lacnejšie ceny plynu. A práve to, že tá ukrajinská verejnosť očakávala teda, že začnú tie prístupové rozhovory do Európskej únie, spôsobilo, že začali sa schádzať na Majdane v Kyjeve stále väčšie skupiny ľudí. Vo februári 2014 došlo k tým krvavým nepokojom, na Majdane v priebehu jedného dňa zastrelili špeciálne jednotky ukrajinskej polície vyše sto demonštrantov a to bol taký naozaj impulz, ktorý demonštrantov a celú tú Ukrajinu nejakým spôsobom spojil proti tomu Janukovyčovi. Keďže Janukovyč musel odstúpiť a ušiel do Ruska a na Ukrajine prišla nová vláda, samozrejme, Rusko nemalo záujem podporovať túto vládu, ktorú Putin obvinil, že je to nacistická vláda. Samozrejme, že na tom Majdane, ale vôbec na Ukrajine sa aktivizovali aj národne, silne národne, nacionalisticky orientované ukrajinské skupiny a tie mali práve v tom období toho euromajdanu, to majú pomerne silné postavenie, hej. Nie v reálnej politike, hej, ale povedzme v národe, obracali sa na ukrajinský národ, hej, bojujeme za slobodnú Ukrajinu, dosť bolo Rusov a podobne.“

    Juraj Mravec: „Podľa Dulebu sa reálna revolúcia odohrala najmä v západnej a centrálnej časti Ukrajiny, vrátane Kyjeva, ale na juhovýchode, v Donecku či na Donbase nie.“

    Alexander Duleba: „Nálada ľudí, ktorí tam neboli za Majdan, bola nostalgia po Sovietskom zväze, lebo oni sa mali vtedy dobre. Tam je ten fenomén, ktorý vidno teraz. Vtedy tam nebola etnická ruská symbolika. A toto je veľký omyl Putina a príklad poviem teraz. Rusi na juhu už obsadili ten Melitopoľ, každý večer tisíce ľudí týchto chodí na námestie s ukrajinskými vlajkami, spievajú ukrajinskú hymnu a hovoria im, že choďte domov. Choďte preč. To su tí, ktorých oni chcú teraz ochraňovať.“

    Oľa, utečenka z Charkova: „Strašné. Nedokážeme uveriť, že je to tak. Sme z Charkova, naše mesto sa nachádza tridsaťpäť kilometrov od ruskej hranice. Mnoho Rusov žije u nás, na celej Ukrajine. My máme zase príbuzných tam. Vždy sme žili ako jedna rodina.“

    Juraj Kredátus: „Na druhej strane treba povedať, že keď Putin začal s okupáciou Krymu a zrazu sa v Lunahsku a Donecku objavili tendencie o nezávislosti a prípone k Rusku, začali tí separatisti na východe Ukrajiny naozaj útočiť a snažiť sa teda vytvoriť tie nezávislé republiky.“

    Juraj Mravec: „Anexia Krymu a aktivity separatistov, podporovaných približne dvadsaťtisícmi vycvičenými vojakmi v neoznačených uniformách, snažiacich sa zabrať východné časti Ukrajiny, postavili na nohy oligarchov, ktorí začali vyzbrojovať dobrovoľníkov v boji s Ruskom. Osemročný konflikt na Donbase si vyžiadal štrnásťtisíc obetí, zväčša z radov ruskojazyčných Ukrajincov, brániacich Ukrajinu.“

    Alexander Duleba: „Putin ich zjednotil. Ja som vtedy povedal, že Putin je otec ukrajinského politického národa. Teraz podpora Zelenského je 93 percent. Ešte pred vojnou tie preferencie mal na úrovni 23 percent, mu to kleslo. Tí Ukrajinci sa musia smiať, keď počúvajú teraz, čo seriózne Putin hovorí to, čo hovorí, že treba denacifikovať krajinu, ktorej prezidentom je žid. To proste nemá akože žiadnu hlavu, ani pätu.“

    Juraj Kredátus: „Putin povedal, že on ide chrániť ako Rusov, hej, tak to nie je úplne pravda. Pretože väčšina Rusov, ktorí žijú na Ukrajine a to sú rádovo poviem milióny, bojujú a sú za Ukrajinu, nie za to, aby boli pripojení k Rusku.“

    Juraj Mravec: „Urovnať spor v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny mali mierové dohody, podpísané v rokoch 2014 a 2015 v Minsku. Lenže tie sa vzápätí porušili.“

    Juraj Kredátus: „Separatisti zaútočili na mesto Debaľceve, ktoré malo veľmi dôležitú a veľmi strategickú úlohu. Ukrajinská armáda musela z tohto územia ustúpiť a bolo to striktné porušenie vlastne tých dohôd. Chybou bolo, že síce minské dohody sa prerokovali na najvyššej úrovni – Hollande, Merkel, Porošenko, Putin a OBSE, ale samotné dohody sú podpísané, poviem delegovanými a toto si myslím, je veľmi vážna vec, pretože keby tie dohody boli podpísané na najvyššej úrovni, tak určite by to aj na týchto významných štátnikov a medzinárodné spoločenstvo vytváralo väčší tlak.“

    Juraj Mravec: „Akceptovaním Luhanskej a Doneckej republiky, ako aj vstupom ruských vojsk na Ukrajinu minské dohody padli. Jednou z Putinových kategorických požiadaviek je neutralita Ukrajiny. Pri hľadaní logiky tejto požiadavky musíme zájsť do obdobia, keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov Ukrajinci vzdali svojich vyše desaťtisíc kusov jadrových hlavíc.“

    Alexander Duleba: „Ukrajinci si vypýtali, dobre, že odovzdáme tie hlavice Rusom, ale vy Američania, vy Briti, lebo tí na nás tlačili a vy Rusi nám dáte garancie, že budete garantovať našu národnú bezpečnosť, našu územnú integritu. Viete, čo je je paradoxné na Putinovej politike? Ukrajina vlastne bola neutrálna, Ukrajina sa chcela integrovať akože proste do Sovietskeho zväzu v tých deväťdesiatych rokoch, nestalo sa a teraz sú tie hlavné podmienky Putina, buďte neutrálni a buďte integrovaní, respektíve časť toho územia im proste chce zobrať, lebo si myslí, že to je súčasť akože kvázi ruského sveta.“

    Juraj Kredátus: „Ukrajina je nezávislý samostatný štát už vyše tridsať rokov. Takže naozaj, má právo slobodne sa rozhodnúť, do akých zväzkov chce vstupovať.“

    Neuvedený: „Nech by bol Západ urobil čokoľvek, tak si myslím, že by k tomuto skôr či neskôr došlo.“

    Juraj Mravec: „Zatiaľ, čo Volodymyr Zelenskyj zúfalo žiada o uzatvorenie neba nad Ukrajinou, počty utečencov sa pomaly šplhajú k dvom miliónom. Natrieskané vlaky a konvoje áut prúdia k západným hraniciam s túžbou opustiť svet plný nezmyselnej agresie. Príbeh úteku Oli a jej dvoch dcér z Charkova zastavuje dych.“

    Oľa: „Keď sa začali šíriť reči o vojne, nechceli sme veriť, že sa to môže stať. Zobudila som sa o piatej ráno a odišla do práce. Keď som videla, že z mesta prúdi rieka áut, všetci niekam odchádzali.“

    Juraj Mravec: „Veľa áut?“

    Oľa: „Veľmi veľa. Vytvárali zápchu. Všetci s batožinou a s vecami, nechápala som, prečo a kam sa všetci valia. Postavila som sa do fronty na benzín a spýtala som sa, čo sa stalo? Hovoria mi, že je málo benzínu, že je vojna. Neverila som. Je mi ťažko hovoriť, došlo mi, že musím zachrániť svoju rodinu. Prišla som domov, zobudila deti, ani sme si nič poriadne nevzali, iba doklady.“

    Valentína, utečenka z Charkova: „Bolo to veľmi nebezpečné. Ľudia bežali do pivníc, do metra, zhromažďovali sa na stanici. Vlaky sa zastavili a ľudia ležali na staniciach aj s deťmi. Všetci boli spolu.“

    Oľa: „Zostať v meste bolo nebezpečné. Museli sme utekať. Nie po ceste, ale cez polia, lesy, cez Ukrajinu.“

    Juraj Mravec: „Kde ste spali počas cesty?“

    Oľa: „V aute. Veľa bolo takých, ako my, na úteku. Čo ma v tejto situácii milo prekvapilo, bolo, že ľudia si navzájom pomáhali a delili sa aj s tým posledným. Cestovali sme cez Moldavsko, Rumunsko a odtiaľ na Slovensko. Šesť dní sme cestovali.“

    Valentína: „Spali sme v aute, zima bola, mama, aby ušetrila benzín, vypínala kúrenie.“

    Juraj Mravec: „Nik netuší, kde sídli ľudská duša, ale všetci vedia, ako dokáže bolieť. Aj ukrajinská, aj tá ruská.“

    Ekaterina, ruska žijúca na Slovensku: „Tá situácia, ktorá sa teraz deje, zaskočila aj mňa. Podľa mňa každý obyčajný človek, ktorý vidí to, čo sa deje, chce povedať, že treba to stopnúť hneď, že vojna sa nemá diať.“

    Nasťa: „Sme na pokraji tretej svetovej vojny, pretože sú tu dve strany. Rusko, ktoré bojuje proti celému svetu a Ukrajina, ktorá bojuje za celý svet. Podľa môjho názoru musíme túto katastrofu odstrániť.“

    Anna Hronská, ruska žijúca na Slovensku: „U nás na klinike robia ľudia rôznych národností. Aj Ukrajinci, aj Rusi a áno, samozrejme, situácia s vojnou na Ukrajine je vnímaná veľmi ťažko a každého sa to dotklo, ale my sa snažíme skôr pomáhať tým ľuďom hlavne, ktorí sem prichádzajú. Bez ohľadu na to, kto je akej národnosti. Lebo tá nenávisť a hnev nikomu nepomôže.“

    Ivan, Ukrajinec žijúci na Slovensku: „Je tam teraz práve moja rodina, ktorá teraz nemá žiadnu možnosť vycestovať, rozprávam sa s nimi o tom, že či bolo všetko dobré, ako ich zdravie, či nepadali im do hlavy tie bomby.“

    Ekaterina: „Ja by som želala práve to, aby si ľudia nemysleli, že to, čo robí vedenie krajiny, to si tak nemyslia obyčajní ľudia a obyčajní Rusi. To nie je to isté.“

    Zuzana Juráneková, Občianske združenie IPčko: „Čo ma trošku znepokojuje je, že napriek tej obrovskej vlne solidarity, ktorú Slováci ukázali, ktorú poskytujú ľuďom z Ukrajiny, ten svoj hnev otáčajú proti bežným ľuďom, ktorí žijú aj v Rusku.“

    Alona Kurotová, správkyňa Nadácie AK: „Je taká zvláštna situácia, že z dňa na deň ten prístup ako keby k tým ľuďom sa zmenil. Rusi, ktorí bývajú tu, sú v takej neistote, rozmýšľajú, že čo bude s nimi ďalej.“

    Robert Krause: „Akým spôsobom sa budú na mňa Slováci pozerať, často sa cítia aj oni ohrození a to je napriek tomu, že odsudzujú jednotlivé kroky ruského prezidenta.“

    Ekaterina: „Osobne voči sebe som tu nezažila. Ja mám známych, kamarátov z Ukrajiny a necítim niečo zlé voči sebe, ale vidím, čo píšu ľudia na sociálnych sieťach a napätie je.“

    Anna Hronská: „Osobne zatiaľ som sa nestretla, ale počula som veľmi veľa prípadov mojich známych a kamarátov, ktorí sú tu, na Slovensku, ktorí to zažili.“

    Ivan: „Ja vám môžem určite povedať, že pre mojich kamarátov v Ukrajine, že ak napríklad by ja som im povedal, že Rusi a Ukrajinci sú bratské národy, tak neviem, že akú reakciu by som od nich dostal. Aj napríklad pre mňa, ja už nevnímam, že Rusov a Ukrajincov ako bratské národy.“

    Alona Kurotová: „Je potrebné komunikovať na verejnosti, že keď je to Rus, neznamená to automaticky agresor.“

    Zuzana Juráneková: „Túto vojnu nevyvolali bežní ľudia. Je to politická záležitosť a túžime možno po tom niečo urobiť, dať najavo ten náš hnev, ten náš postoj, ale naozaj, v Rusku sú takisto ľudia, ktorí nesúhlasia s tou vojnou. Aj oni sa cítia veľmi v ohrození. Pretože tá spoločnosť ten svoj hnev otáča proti nim.“

    Robert Krause: „Máme možnosť zaregistrovať názory druhých ľudí, ktorí jasne odsudzujú formy agresie a na strane druhej sú sami agresívni, napríklad na sociálnych sieťach. Preto je kľúčové, aby sme začali od seba, aby sme si uvedomili, či náhodou aj my nie sme strojcami mentálnej agresie, lebo treba si uvedomiť, že vojnový konflikt sa odohráva na Ukrajine, ale v iných štátoch môže nastať mentálny konflikt, mentálna vojna, ktorá vo finále z hľadiska psychického zdravia môže napáchať ešte väčšie škody, ako fyzická vojna na Ukrajine.“

    Alona Kurotová: „Rusi, ktorí volajú mne a chcú prísť, pretože utekajú pred vojnou, pretože teraz je mobilizácia v Rusku a naozaj, nechcú tú zbraň brať do ruky. Nesúhlasia s tým, čo robí ich prezident. A tak prvá otázka je taká, že naozaj ma pustia, či ma vyhostia, čo mi urobia.“

    Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu medzinárodnej organizácie pre migráciu: „Pokiaľ ja mám informácie, tak dočasné útočisko sa zatiaľ týka občanov Ukrajiny, takže ak by sem prišli občania Ruska, tak museli by si vybaviť riadne pobyt a ak by tu chceli pracovať, tak pracovné povolenie alebo požiadať o azyl. Pokiaľ ja mám informácie, tak dočasné útočisko sa na iných občanov, než Ukrajiny, nevzťahuje.“

    Juraj Mravec: „Lidiia a Denis, rusko-ukrajinské manželstvo. Obaja dobre zarábajúci vo sfére informačných technológií. Z Moskvy sa rozhodli odísť zo dňa na deň.“

    Alona Kurotová: „Prišli sem, nemôžu sa vrátiť do svojej krajiny, nemôžeme im podať žiadosť o pobyt, nemajú poistenie, nemajú prístup k peniazom a okrem toho, stretla som sa s tým, že Slováci, bohužiaľ, odmietajú ich ubytovať, pretože sa boja.“

    „Denis, utečenec z Ruska.“

    „Keď sa toto všetko 24. 2. začalo, pochopili sme, že to bol útok a bol to šok.“

    Lidiia, utečenka z Ruska: „Dovtedy bol mier a jedného dňa sa všetko zmenilo. Som tu, nechala som tam rodičov a všetko, pretože som už nemohla žiť v tom režime.“

    Denis: „Narodil som sa na Ukrajine a nemôžem zobrať do ruky zbraň, lebo sú to moji rodáci.“

    Alona Kurotová: „My tu, na Slovensku nemáme pripravený mechanizmus východu týchto ruských občanov, ktorí utekajú. Cudzinecká polícia je otvorená len pre občanov Ukrajiny a nie sú stanovené procesy azylu, pretože nie je to dočasné útočisko, ako v prípade Ukrajincov, že sa vrátia, ale keď odmietnu teda ísť na vojnu, oni už nemôžu vrátiť sa. Možno ten stav je ešte oveľa komplikovanejší. Myslíte si, že sa ešte budete môcť vrátiť do Ruska?“

    Denis: „Nie. Predali sme všetko, čo sme mali, so všetkými sme sa rozlúčili. Neviem, či tu zostaneme alebo nie, ale domov sa už nevrátime, to je na sto percent.“

    Lidiia: „Je to ťažké, veľmi.“

    Denis: „Chceme sa tu adaptovať, vieme, že to nebude jednoduché, ale neľutujeme, že sme to urobili. Tu budeme žiť a ak je to potrebné, tak pomáhať, vieme, že mnohí Ukrajinci utekajú.“

    Lidiia: „Je to veľmi bolestivé, my to tiež prežívame so všetkými Ukrajincami. Keď počujem, ako matka, že deti nemajú čo jesť, pýtajú si niečo sladké, ľudia sedia v pivniciach a hovoria svojich deťom, nemáme.“

    Juraj Mravec: „Lidiia iba ťažko hľadala slová. Pred rozhovorom nás zaskočila otázkou, je niečo, o čom je u vás zakázané hovoriť?“

    Lidiia: „Keď sa deje nejaká nespravodlivosť, nemôžem na to pokojne reagovať a niečo zatajovať, preto som chodila na mítingy a chcem povedať, že s tým nesúhlasím.“

    Denis: „Dúfam, že nás ľudia prijmú, tých, ktorí prichádzame z Ruska. Pretože prichádzame preto, že sme proti tomu všetkému.“

    Anna Hronská: „Pravidelne komunikujem s mojimi rodičmi, pár dní dozadu som pochopila, že oni sú celkom dezinformovaní. Oni v skutočnosti nevedeli, aká je tá reálna situácia na Ukrajine.“

    Nasťa: „Putinov režim teraz šíri intenzívnu propagandu.“

    Neuvedený: „Za Rusko. Za prezidenta. Za Rusko.“

    Nasťa: „Okolo sedemdesiat percent ruského obyvateľstva nevie, čo sa odohráva na Ukrajine a aký to bude mať na nich dopad.“

    Neuvedená: „Myslím si, že Putin je múdry človek a vie, čo robí. Podporujem Putina.“

    Neuvedená: „Chcela by som vám ukázať nejaké fotografie.“

    Neuvedená: „Podporujem Putina. Nebudem sa pozerať na tie fotografie.“

    Ekaterina: „To, čo sa tam hovorí z televízie, to je tak, ako chcú, aby ľudia tú situáciu vnímali. A ten, kto nepoužíva iné zdroje informácií, tak tomu verí.“

    Robert Krause: „Mnohí jednotlivci riešia aj otázku, kto vlastne dokáže zastaviť kroky prezidenta Ruskej federácie. To je presne otázka, na ktorú možno neexistuje aktuálne jednoznačná odpoveď vzhľadom na to, že nepoznáme úplné formy myslenia a tie ciele, ktoré možno aj Ruská federácia jednotlivými krokmi plní.“

    Miriam Lexmann, poslankyňa Európskeho parlamentu: „Veľmi dôležité je to, že Európska únia a celý transatlantický svet zareagovali jednotne. Tie sankcie, ktoré Európska únia prijala, sa týkali hlavne finančných inštitúcií. A samozrejme, veľmi dôležitým krokom je, že sme sa konečne pohli aj v sankciách voči oligarchom. Toto sú tí ľudia, ktorí financujú Kremeľ.“

    Martin Lindák, ekonóm: „Už vidíme teraz, že vlastne Rusko je veľmi zasiahnuté tými sankciami a tie trhy už v Rusku začali padať. Zároveň vidíme to, že kopec zahraničných firiem začína odchádzať z Ruska, čiže toto bude ešte tvrdší dopad na Rusov, čo bude znamenať de facto, že prídu aj o pracovné miesta.“

    Anna Hronská: „Čo sa týka tých sankcií, poviem vám tak. Platy zostali na rovnakej úrovni. Úroveň rubľa k euru bolo 90, teraz je to 130. To znamená, že napríklad moji rodičia budú môcť kúpiť menej potravín, otec je cukrovkár, takže kúpi si menej liekov. Bude to veľmi ťažká situácia pre obyčajných ľudí.“

    Robert Krause: „Ľudia sa často zmenia vtedy, keď ich to veľmi bolí. A práve sankcie môžu spôsobiť spomínanú bolesť, keď človek si uvedomí, že o niečo prichádza.“

    Martin Lindák: „Ja mám v zásade taký pocit, že čaká sa skôr na to, že či oligarchovia niečo nespravia voči Putinovi a zároveň, že či ľudia nevyjdú do ulíc. Čaká sa na to, že tí Rusi sa skrátka vzbúria proti tomu režimu.“

    Miriam Lexmann: „Tie sankcie sú jednoducho morálny krok, ktorý musíme spraviť, ale nie je namierený primárne voči ľuďom v Ruskej federácii a ruskému národu.“

    Anna Hronská: „Na jednej strane sa dá povedať, že bežní ľudia nemôžu za to, čo robí vláda. Ale ja si myslím, že len veľké množstvo ľudí toto môže zmeniť. Ja verím tomu, keby ľudia vedeli v skutočnosti, čo sa deje na Ukrajine, mali by sa tomu postaviť.“

    Juraj Mravec: „Z vesmíru vyzerá všetko na pohľad také pokojné. V absolútnom tichu nepočuť výstrely delostreleckých batérií do obytných blokov Charkova, Mariupoľu, Irpinu. Nepočuť lomoz tankov okolo Kyjeva, ani explózie balistických rakiet Iskander. Je iba ticho. A spomienka na slová ruského kozmonauta Viktora Afanasiho. Ak ste tri mesiace sám na orbitálnej stanici, stane sa z vás filantrop. Milujete celú Zem, lebo to je váš domov. Som presvedčený, že keby v tridsiatych rokoch vystrelili na orbit Hitlera, nikdy by nezačal vojnu.“