Komunistická Kórea odpálila zakázané rakety

Komunistická Kórea odpálila zakázané rakety

STV Dvojka, 22:00; Správy a komentáre; 06/03/2017;



Miroslav Frindt, moderátor: "A teraz nás telemost spája s Luciou Husenicovou z Katedry bezpečnostných štúdií Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, dobrý večer.

Severná Kórea dosť často testuje strely a strieľa. Je tá dnešná udalosť, keď rakety niektoré dopadli do japonského územia, hoci do mora, je niečím výnimočná?"

Lucia Husenicová, Katedra bezpečnostných štúdií Fakulty: "V podstate v poslednom období to nie je výnimočná akcia, pretože Severná Kórea od nástupu súčasného vodcu testuje pomerne často rakety, v minulom roku ich bolo 24. Je síce pravda, že väčšinou sa snažia vyhnúť tomu, aby zasiahli ekonomickú výlučnú zónu Japonska, alebo ktoréhokoľvek iného štátu, dnes sa to nepodarilo. Zatiaľ nevieme, o aké rakety išlo, pravdepodobne sa to v nasledujúcich dňoch dozvieme, aké to boli rakety, ale skutočne to potvrdzuje len to, že Severná Kórea ďalej má v pláne rozvíjať svoj jadrový a raketový program tak, ako povedal vodca vo svojom novoročnom prejave a v podstate určite je to reakcia tak, ako bolo uvedené v príspevku, na začaté vojenské cvičenia, ale zároveň do istej miery to súvisí aj so zmenu americkej administratívy, novým prezidentom, ktorého nová politika voči KĽDR sa očakáva v nasledujúcich mesiacoch."

Miroslav Frindt: "Dá sa povedať, na koho Severná Kórea dá? Pretože aj jej taký veľký spojenec ako je Čína, už kritizuje dlhodobo takéto prípady."

Lucia Husenicová: "Súčasťou severokórejskej ideológie a severokórejského režimu je nezávislosť a samostatnosť. Čiže v podstate od svojho vzniku sa Severná Kórea sa snaží byť samostatná a nedať na nikoho. Je pravda, že Čína má najväčší vplyv, pretože je pre Severnú Kóreu veľmi dôležitým obchodným partnerom a ukazuje sa teda, že o rozhodnutie o zastavení dodávok uhlia by mohli mať vplyv, aj keď dnešná akcia a dnešné konanie to nejakým spôsobom nepotvrdzuje. Ale zároveň to, čo je veľmi dôležité pre Severnú Kóreu a zároveň pre Čínu je udržať existujúcu situáciu. A takisto pre všetkých ostatných aktérov v regióne, či už pre Južnú Kóreu, Japonsko, alebo pre samotné Spojené štáty. Pretože to je veľmi úzko prepojené. Ich záujmy, ich politika a existencia Severnej Kórey v regióne."

Miroslav Frindt: "Dá sa povedať, že prečo dlhé roky, desiatky rokov toleruje Severnú Kóreu a pritom sú napríklad na Blízkom východe mnohé krajiny, ktorých vládnu diktátori, Američania tam prišli, urobil tam poriadok ľudovo. Prečo to neurobia v Severnej Kórei?"

Lucia Husenicová: "V podstate jedna z odpovedí je jej poloha. V severovýchodnej Ázii, v regióne, ktorý je veľmi dôležitý ekonomicky, je tam Čína ako najvyspelejšia, alebo najvýznamnejšia ekonomika sveta. Dnes je tam Japonsko, tretia najvýznamnejšia ekonomika, je tam Južná Kórea. A akýkoľvek konflikt by samozrejme ovplyvnil nielen regionálnu situáciu, ale zásadným spôsobom aj globálnu ekonomickú situáciu, keďže sa bavíme o veľmi dôležitom obchodnom regióne. Zároveň druhá otázka je, čo s tými ľuďmi. Prirodzenou odpoveďou by bolo zjednotenie Kórejského polostrova. Dnes sa ukazuje, že Juhokórejci nie sú veľmi ochotní zjednotiť Kórejský polostrov, pretože sa obávajú toho, ako finančné následky to pre nich bude mať. A takisto sú tu záujmy Spojených štátov. Spojené štáty majú svoje jednotky prítomné na polostrove, čo zdôvodňuje práve existenciou Severnej Kórey. Čína nemá záujem na tom, aby boli americké jednotky prítomné pri ich hraniciach po prípadnom zjednotení. Čiže tá situácia je pomerne komplexná."

Miroslav Frindt: "Z čoho a ako tam ľudia žijú, keďže krajina je dosť chudobná a z čoho potom ďalšia otázka, z čoho financuje ten zbrojný program, ktorý stojí nejaké peniaze."

Lucia Husenicová: "Podľa informácií, ktoré máme, od rôznych utečencov, ale zároveň od mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v regióne, dnes vieme v Severnej Kórei definovať viaceré úrovne prebiehajúcej, alebo teda existujúcej ekonomiky. Je tu šedá ekonomika, tzv. farmárske trhy, na ktorých ľudia predávajú rôzne výrobky, či už to, čo vypestujú, alebo to, čo dovezú z Číny. A v podstate to predstavuje základný zdroj obživy pre väčšinu ľudí, pretože štátny prerozdeľovací systém funguje s veľkými obmedzeniami a s veľkými medzerami. No a čo sa týka financovania jadrového programu a financovania raketového programu, je niekoľko zdrojov. Predovšetkým je to vývoz nerastných surovín z krajiny, pretože napriek tomu, že sú uvalené sankcie na Severnú Kóreu, tie sa týkajú materiálov, ktoré súvisia s jadrovým, alebo raketovým programom, nie bežných surovín. A zároveň sa ukazuje, že Severná Kórea vytvorila pomerne rozsiahlu sieť rôznych schránkových firiem, ktoré fungujú na individuálnej báze, alebo na skupinovej báze, cez ktoré sa dostáva k zahraničnej mene. Zároveň cudzinci, ktorí tam žijú, nemajú prístup k severokórejskej mene, ale používajú svoju vlastnú menu. Čiže to je prísun zahraničného kapitálu, alebo teda zahraničných mien a taktiež je to lacná práca, ktorú Severná Kórea vyváža, primárne do Číny. Ale existujú zdroje o tom, že sú Severokórejci pracujúci za veľmi lacno aj v Európe."

Miroslav Frindt: "Čo si myslíte, pred niekoľkými dňami zabili nevlastného brata severokórejského diktátora. Čím mohol byť pre súčasné vedenie taký nebezpečný, keď v podstate v Severnej Kórei nežil, bol v zahraničí."

Lucia Husenicová: "Kim Čong-nam, alebo najstarší syn Kim Čong-ila bol zavraždený v podstate, hovorí sa, že päť rokov po tom, ako bol vydaný rozkaz súčasným vodcom na jeho zavraždenie. To načasovanie je skutočne zvláštne. V poslednom období sa Kim Čong-nam žiadnym spôsobom nevyjadroval k charakteru režimu, alebo k podpore nejakých reformných krokov tak, ako to bolo na začiatku v roku 2011, keď nastúpil súčasný vodca. Takže ťažko povedať, prečo to bolo práve teraz. Severná Kórea samozrejme odmieta, že by akýmkoľvek spôsobom bola zapojená do vraždy Kim Čong-nama. Obviňuje z toho práve malajskú vládu a juhokórejskú vládu. Ale jedna z alternatív, prečo teda bol zavraždený, hovorí sa o tom, že niektorí utečenci plánovali vytvoriť, alebo plánujú vytvoriť exilovú vládu. A údajne ponúkli Kim Čong-namovi pozíciu v tejto vláde, čo je ale nepotvrdená len špekulácia. Objavilo sa to myslím len v dvoch juhokórejských novinách minulý týždeň."

Miroslav Frindt: "Ďakujem za komentár a dovidenia."

-END-

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Marec 2017