Pomôcť im môžu nižšie odvody alebo rozdelenie podľa regiónov

Branislav Toma

Najslabšie plateným zamestnancom už zoberie štát zo zarobeného eura 40 centov. Prudké zvyšovanie minimálnej mzdy je rizikom, hovorí pre týždenník TREND analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak.

* Argumentom pre zvyšovanie minimálnej mzdy je, že viac peňazí motivuje ľudí pracovať. Súhlasíte s tým?

Byť motivovaný nestačí, treba mať aj príležitosť zamestnať sa. To je problém v zaostávajúcich častiach krajiny, kde vysoká minimálna mzda doslova okráda ľudí o šancu legálne pracovať. Napríklad pre mnohých majiteľov menších obchodov na východe a juhu Slovenska nie je rentabilné zamestnať človeka. Minimálne mzdové náklady na pracovníka sú asi tisíc eur za mesiac. V chudobnejších regiónoch sú menšie tržby a zamestnanec tak nezarobí na vlastné náklady.

* Minimálna mzda je 623 eur v hrubom. Stúpne na 646 eur, no ani potom nebude cena práce spomínaných tisíc eur.

Prvá tarifná trieda na budúci rok stúpne na 646 eur. Náklady práce v nej dosiahnu 842 eur. Výška druhej bude 775,20 eura a výdavky zamestnávateľa po zaplatení odvodov 1 048 eur. V druhej tarife sú aj ľudia pracujúci s hotovosťou. Teda predavači a predavačky. Pre majiteľa obchodu v hladovej doline bude ťažké splniť mzdové nároky. Na jedno voľné pracovné miesto v Snine dnes pridá 38 uchádzačov. Mnohí by pritom boli ochotní pracovať aj za menej peňazí.

* Ako z toho von?

Pomôcť môže regionálna minimálna mzda. V Bratislave väčšina ľudí zarába viac peňazí, lenže v prešovskom kraji pracuje za minimum desatina zamestnancov. Bez ohľadu na výkon tam desatina zamestnancov zarobí rovnakú sumu. Výsledkom je pokles motivácie a to je pre miestnych podnikateľov problém. Od výkonu zamestnancov závisí úspech celej firmy.

* Predajňa možno nezarobí na minimálnu mzdu, no fabriky zákazky majú. Prečo je problém, ak ich štát tlačí platiť ľuďom viac?

Od novembra 2020 do mája 2021 pribudlo 15-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Skoro polovica pochádza z niektorého z desiatich najmenej rozvinutých okresov. Pritom v nich žije len šestnásť percent slovenskej populácie. Začiatkom minulého roka bola len v štyroch okresoch nezamestnanosť nad 15 percent. V polovici tohto roka ich bolo už desať. Z dát vyplýva, že vysoká minimálna mzda slabo rozvinutým regiónom škodí.

* Prečo podľa vás minister práce hovorí o oživení pracovného trhu?

Vyberá prosperujúce regióny, kde po lockdowne naozaj prichádza k oživeniu. Lenže v mnohých častiach Slovenska je nezamestnanosť obrovský problém. Po skončení len základnej školy je u nás najťažšie nájsť si prácu v rámci celej Európskej únie. Treba podporiť podnikateľov vo vytváraní pracovných miest. Práve preto by zodpovední politici mali zaviesť regionálnu minimálnu mzdu. Zamestnancom s nízkymi platmi sa dá pomôcť aj znížením daní a odvodov. Za posledných šesť rokov miera zaťaženia minimálnej mzdy stúpla z 30 percent na 40 percent.

* So znižovaním odvodov sa spája aj nižšia podpora v nezamestnanosti, PN-ka, či dôchodok.

Ak ľudia ostanú doma, nebudú mať nárok na spomínané dávky. Pri práci na čierno tiež nie. Navyše, v banke nedostanú ani úver a ľahko sa potom stanú obeťou úžerníkov.

----

Róbert Chovanculiak (33)

Od roku 2015 pôsobí v INESS. Predtým pracoval ako analytik v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania. Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium na katedre Verejnej ekonomiky.

 

zdroj foto: Trend; Ekonomika