Rodová nevyváženosť jazyka odráža stav našej spoločnosti.

„Ak je školstvo prefeminizované, nemali by sme hovoriť o premaskulinizovanom bankovníctve?“ pýta sa jazykovedkyňa LUJZA URBANCOVÁ.

Vysvetľuje, že hlavným cieľom rodovo citlivého jazyka nie je, aby sme jeho pravidlá nutne dodržiavali v súkromnej komunikácii. Ale je dôležité, aby ich zohľadnili verejní činitelia a inštitúcie. Prispejú tak k odstráneniu škodlivých stereotypov. V rozhovore objasňuje, ako na to.

Môže byť slovenčina rodovo vyvážená?

Áno. Niektorí členovia odbornej komunity však majú iný názor. Ak sa dokážeme rovnocenne správať ku každému človeku, môže byť taký aj jazyk.

Keďže s tým ešte stále máme v spoločnosti problémy, ani slovenčina nie je vyvážená.

Samozrejme. Mnoho používateľov jazyka má navyše veľmi konzervatívny prístup. Jeden prúd hovorí, že slovenčina je v katastrofálnom stave a treba ju chrániť, máme dokonca zákon na ochranu jazyka. Podľa nich ho mladí ľudia kazia. Lenže oni ho skôr obohacujú.

V jazyku máme veľa dlhodobo zaužívaných pravidiel, ktoré sa ťažko menia. Jedným z nich je generické maskulínum. Väčšina ľudí sa s pojmom pravdepodobne nestretla, no v praxi ho už zažil každý. Čo je jeho podstatou?

Ide o používanie mužského rodu ako neutrálneho. Keď povieme podstatné meno v mužskom rode, môže označiť aj osoby ženského rodu, naopak to neplatí.

Predstavme si pedagóga, ktorý ohlási, že na prednášku majú prísť všetci študenti. Vieme, že tým myslí mužov aj ženy. Ak použije slovo študentky, predpokladá, že muži neprídu. Argumentujeme tým, že v slovenčine je to prirodzené, ale čo je v jazyku normálne?

Predpokladám, že iba to, na čo sme si zvykli. Je tak?

Presne tak. V období štrukturalizmu definoval americký lingvista Roman Jacobson neutrálne a príznakové gramatické kategórie. Vtedy sa u nás stabilizovalo generické maskulínum.

V komunikácii sa to uplatňovalo veľmi jednoducho, až kým sme nepovedali, že nechceme byť zahrnuté v mužskom rode. Nie je to jazyková otázka, ale problém identity, kedy sa ženy často cítia neviditeľné.

Aký dosah to môže mať na spoločnosť?

Už presne neviem, o čom tá reportáž bola, no vo večerných správach zaznelo, že bezplatnú hromadnú dopravu môžu používať všetci – od upratovačky po generálneho riaditeľa.

Takto škatuľkujeme mnoho profesií. Podvedome priraďujeme mužom lepšie ohodnotené pozície s vyšším spoločenským statusom. Generálny riaditeľ, primár, manažér, ale kuchárka, chyžná a upratovačka. O niektorých sférach, napríklad o školstve navyše hovoríme, že sú prefeminizované. Označujeme potom bankovníctvo za premaskulinizované?

Zmes týchto faktorov následne môže mnohých odradiť od istého druhu zamestnania, ktoré sa nezdá byť otvorené pre všetkých. Rod už nie je výlučne binárnou kategóriou a otázkou ostáva, či sa používatelia slovenčiny, chcú skryť pod generické maskulínum.

Podvedome priraďujeme mužom lepšie ohodnotené pozície. Generálny riaditeľ a primár, ale kuchárka a upratovačka.

„LUJZA URBANCOVÁ

Ako sa mu teda vyhnúť?

Pomerne frekventovaným spôsobom je feminizácia. To znamená, že použijeme podstatné mená mužského aj ženského rodu zároveň, napríklad kolegovia a kolegyne, čitatelia a čitateľky. Feminizácii sa vytýka, že mení text na neprehľadný a zbytočne ho predlžuje.

V jazyku sa však vieme vynájsť. Nemusíme hovoriť „študenti a študentky, ktorí a ktoré“. Odporúčam použiť iba jedno zámeno prislúchajúce druhému podstatnému menu v poradí, teda „študenti a študentky, ktoré“, alebo „študentky a študenti, ktorí“. Tiež si všímam, že v prevažnej väčšine textov sa mužský rod uvádza vždy na prvom mieste a ženský za ním len ako nutný doplnok. Vhodné je striedať poradie.

Ako ďalšiu metódu vyváženia jazyka uvádzate aj neutralizáciu. Čo znamená v praxi?

Podstatné mená mužského a ženského rodu dokážeme nahradiť úplne inými výrazmi. Učiteľov a učiteľky môžeme osloviť ako učiteľský kolektív, namiesto spojenia „obrátiť sa na odborníka“ použijeme „požiadať o odbornú radu“. Avšak ja osobne preferujem kolektíva.

Čo je to?

Typickým príkladom je Deň študentstva. Nevyrušuje nás, lebo spojenie v tomto tvare používame dlho. Deň učiteľstva sa nám už nezdá prirodzený, aj keď je v názve použitý správny slovotvorný postup a spisovná slovenčina.

Kolektíva sú teda slová, ktoré v sebe zároveň zahŕňajú členov skupiny mužského i ženského rodu. Nedávno som v Slovenskom rozhlase počula svoju bývalú študentku povedať slovo poslucháčstvo. Bežným ľuďom sa to spočiatku môže zdať zvláštne, no ak by to počuli pravidelne, zvykli by si.

Lujza Urbancová je vysokoškolská pedagogička a vedkyňa, vyštudovala učiteľstvo slovenského a anglického jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB), v roku 2007 ukončila doktorandské štúdium na Masarykovej univerzite v Brne, aktuálne pôsobí na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty UMB, vo výskume sa okrem iného venuje aj rodovo vyváženému jazyku.

Pri príprave rozhovoru ma kolektíva tiež trochu prekvapili, overovala som si, či sú spisovné. Je šanca, že by ich Slováci začali bežne používať?

Hlavným cieľom nie je aplikovať neutrálny jazyk do súkromných rozhovorov, to nerobím ani ja. Ide najmä o verejnú komunikáciu na úrovni inštitúcii či štátu. Európska únia síce legislatívne neprikazuje používať rodovo vyvážený jazyk, ale členským krajinám to výrazne odporúča.

Implicitne o tom hovoria rôzne antidiskriminačné zákony. Ak sú teda nejaké vyhlásenia neutrálne formulované v angličtine či vo francúzštine, mali by sme ich tak preložiť aj do nášho jazyka. Nie je pravda, že by sa to nedalo.

Máme s tým problém?

V niektorých prípadoch áno. Skúmala som inštitúcie, ktoré deklarujú používanie rodovo citlivého jazyka. Bol medzi nimi aj Slovenský rozhlas, no našla sa len jediná redaktorka, ktorá to dodržiavala.

Čítala som tiež viacero materiálov našich štátnych inštitúcií, ktoré uvádzali, že vnímajú potrebu vyváženej slovenčiny. Robili to však tak, že pod čiaru uviedli, že mužský rod v tomto texte zahŕňa aj ženský. Takže vlastne nič nezmenili.

Dodržiavate tieto princípy v komunikácii na fakulte?

Snažím sa o to. Sme zvyknutí, že nám nejaká autorita vždy stanovuje pravidlá. Aj vy ste si overovali, či sú kolektíva spisovné. Čo ak by neboli? V súčasnosti nám predsa nikto nemôže povedať, ktoré slová smieme a nesmieme použiť.

Ani rodovo vyvážený jazyk zatiaľ nemá presne určené medze. Preto sa snažím nachádzať čo najvhodnejšie formy jeho uplatnenia, často experimentujem.

Ako?

Nedávno som napríklad pripravovala jeden fakultný materiál a pod čiaru som sa rozhodla uviesť, že všetky podstatné mená ženského aj mužského rodu používam v generickom význame.

To znamená, že niekde som napísala slovo dekani, inde prodekanky, a v týchto pojmoch som zahŕňala mužov i ženy. Neviem, ako to budú vnímať, no hľadám možnosti.

Väčšinu času žijem v Trnave, hľadala som preto informácie na oficiálnej stránke mesta. Všimla som si, že v hlavnom menu sú kategórie Mesto, Občan, Podnikateľ a Návštevník. Podobne je to aj na štátnom webe Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, kde sa nachádzajú sekcie Občan či Zamestnávateľ. Pre mňa tam teda bolo akurát Mesto.

Toto sa dá vyriešiť pridaním podstatného mena ženského rodu, kolektívom alebo najjednoduchšie neutralizáciou. Namiesto slova podnikateľ môžu napísať podnikanie, a tak zohľadnia potreby všetkých občanov. Stačí, aby nám to nebolo jedno.

Dva rody už nestačia. Aj ľudia, ktorí nechcú byť označovaní ženskými alebo mužskými zámenami, majú miesto v slovenčine.

„LUJZA URBANCOVÁ

V ktorých jazykoch je jednoduchšie uplatniť rodovú vyváženosť v porovnaní so slovenčinou?

Dalo by sa povedať, že v angličtine, ktorá aj mnoho povolaní pomenúva neutrálne. Výrazy ako „policeman“ či „policewoman“ postupne nahrádza spojením „police officer“. U nás je rod dôležitá jazyková kategória aj preto, lebo ovplyvňuje tvar prídavných mien, zámen aj celú stavbu vety.

Stačia dnešnej spoločnosti dva rody v jazyku?

Nestačia. Je to záležitosť blízkej budúcnosti, ktorej sa určite nevyhneme. Nemôžeme povedať, že ľudia, ktorí nechcú byť označovaní ženskými alebo mužskými zámenami, nemajú miesto v slovenčine.

Andrej Kuruc, psychológ, ktorý pracuje s transrodovými aj nebinárnymi osobami, hovorí, že otázka jazyka je pre týchto ľudí veľmi dôležitá. Aj keď okoliu oznámia, aké oslovenie preferujú, neexistuje žiadny zákon, ktorý by nariaďoval škole či pracovisku dodržiavať ich požiadavku. Vzniká tak rozkol medzi rodovou identitou a jazykovým pomenovaním človeka, ktorému to spôsobuje veľké problémy.

V jazyku by sme sa mali cítiť dobre, je to súčasť našej osobnosti, ktorou sa do istej miery odlišujeme od iných ľudí. Na jednej strane ide o zvyk, na druhej o základný rešpekt k prežívaniu ostatných.

Slovenské vydavateľstvo Inaque nedávno prekladalo z angličtiny knihu Žena, dievča, iné. Vyskytuje sa v nej nebinárna osoba. Museli sa vynájsť aj v slovenskom jazyku. Je to podobné ako s anglicizmami. Istá komunita ľudí ich nechce prijať a tvrdí, že ich nepotrebujeme. Ak by mali pravdu, v bežnom jazyku by sa nikdy neobjavili.

V článku Rodovo vyvážený jazyk v sociálno-politickom kontexte ste napísali, že neutrálna slovenčina má okrem iného pomôcť vyhýbať sa stereotypným zobrazeniam žien. Ktoré z nich vás najviac vyrušuje?

Ani jedno, inšpirujú ma. Snažím sa nebyť nahnevaná, aj keď niektoré výroky vo mne zarezonujú. Pred Vianocami sa vo viacerých rádiách opakovalo, že ženy budú vypekať koláče. Stereotyp spoznáme vtedy, keď sa opýtame, či by sme to isté povedali o opačnom pohlaví.

Doteraz si tiež pamätám situáciu, keď Zuzana Čaputová vyhrala voľby. Jeden z našich politikov povedal, že ďakuje slovenským mužom, že zvolili ženu za prezidentku. Môžeme zdvihnúť obočie, pokrútiť hlavou a je dobré, ak to urobíme. Keby sme to vnímali úplne neutrálne, znamená to, že ani sčasti nie sme rodovo citlivá spoločnosť.

V čom vás podobné vyjadrenia inšpirujú?

Nútia ma vychádzať zo svojej pohodlnej akademickej bubliny a hľadať možnosti na zlepšenie.