Myšlienka nie je zlá, len mechanizmus realizácie je absolútne nezvládnutý, hovorí ekonóm Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela.

Mária Dvořáčková

Ako hodnotíte časť dôchodkovej reformy, ktorú predložil minister práce Milan Krajniak?

Dôchodková (ne)reforma sa začala prvým pilierom. Ak by sme očakávali naplnenie programového vyhlásenia vlády z apríla tohto roka, ostali by sme nielen sklamaní, ale doslova zaskočení. Návrh novely zákona o sociálnom poistení akoby vôbec nevychádzal z programového vyhlásenia vlády. V prvom rade sa rezignovalo na kľúčovú úlohu, ktorou je stabilizácia dôchodkového systému cez ústavný zákon definujúci základné parametre prvého aj druhého piliera. Dôvod rezignácie ministra je jednoduchý. Kapituloval pred zodpovednou dôchodkovou politikou z dôvodu, že jeho preferencia je dosiahnutie len jedného bodu z programového vyhlásenia – presadenie rodičovského bonusu vo forme osobitnej dôchodkovej dávky nazvanej „rodičovský dôchodok“. A v tomto duchu sa nesie celá novela.

V čom konkrétne vidíte problém?

Prvý pilier je problémová časť dôchodkového systému. Sľubuje veľa a každý vie, že je to nesplniteľné. Zvyšovanie každoročnej straty Sociálnej poisťovne bude nielen v dôsledku zvyšujúceho sa počtu ľudí odchádzajúcich do dôchodku a menšieho počtu ľudí prichádzajúcich na trh práce. Svoje urobilo aj schválenie 13. dôchodkov. Preto som očakával, že novela o sociálnom poistení bude ambicióznejšia v časti zvýšenia dôvery v prvý pilier. Teraz však môžem povedať, že práve generácia „Husákových detí“, narodená od polovice 70. rokov minulého storočia, sa bude musieť pripraviť na nižšie dôchodky, ako sľubuje súčasný stav dnešným dôchodcom.

Prečo?

Pretože ak prejde táto zmena, deficity sa budú zvyšovať oveľa vyšším tempom minimálne do obdobia, keď začnú „Husákove deti“ vymierať. Až potom nastane obdobie stabilizácie, ak to vôbec mladá generácia finančne zvládne. A to je problém tejto novely. Nie je stabilizujúca, skôr naopak. Prehlbuje a destabilizuje prvý dôchodkový pilier a celkovo dôveru v schopnosť štátu férovo manažovať súčasné aj budúce dôchodkové nároky ľudí. A čerešničku na tortu dáva v posledných ustanoveniach, kde tradične ľúbivé ustanovenia začnú platiť rok pred voľbami a neľúbivé ustanovenia po voľbách. Práve pre tieto riziká a politiku som rád, že existuje portál Oranžová obálka, ktorá dokáže ľuďom ukázať dosahy zmien v dôchodkovej politike na ich očakávané dôchodky. Sami tak môžu vyhodnotiť, ako sa ich pripravované zmeny dotknú.

Súčasťou návrhu je už spomínaný rodičovský bonus. V čom presne je rizikový?

Rodičovský bonus, tak ako je navrhnutý, má štyri veľké riziká. Prvým, na ktorý poukazuje množstvo odborníkov aj z radov vládnych inštitúcií, je obrovská finančná záťaž. Táto nová dávka, ktorá umožňuje pracujúcemu poukázať až päť percent z jeho príjmu dvom žijúcim rodičom, je finančne nekrytá. Jednoducho povedané, ak máte už teraz deficitný systém a ešte chcete zvýšiť výdavky novým typom dávky, niekto to jednoducho bude musieť zaplatiť. A Sociálna poisťovňa bude musieť z daní všetkých pýtať viac peňazí.

Aké to bude mať dôsledky?

Budeme sa musieť uskromniť v iných verejne financovaných službách. Takže preferujeme jednu generáciu na úkor druhej. Mení sa tak medzigeneračná solidarita bez toho, aby existovala akákoľvek zmysluplná analýza preukazujúca potrebnosť odňatia zdrojov jednej časti populácie a poukázanie druhej.

Aké je ďalej?

Druhým rizikom je sociologické. Súvisí najmä s tým, že máme dovoliť štátu, aby sa miešal do rodinných vzťahov. Už teraz na základe výskumov vieme, že medzi rodinami detí a rodičov prebieha množstvo finančných transakcií. Je to niekde na úrovni 40 percent domácností, ak sa porovnáme s Poľskom alebo Českou republikou, kde takéto údaje namerali. Veď rodiny už teraz vedia, ako a koľko si majú pomáhať, pretože najlepšie poznajú svoju situáciu. Ale minister si povedal, že on bude ten, kto rozhodne, ako si budú rodiny pomáhať. A pritom vieme, že pomoc je obojstranná.

Ako táto pomoc vyzerá?

Nielen pracujúci pomáhajú svojim rodičom, ale je to aj naopak. Veď ktoré vnúča nedostalo finančný dar od svojich starých rodičov? Výsledkom nabúrania sa štátu do vzťahov rodín tak budú hádky, pretože ak pracujúci neposkytne dávku, rodičia mu to môžu vyčítať. A pritom ani nebudú vedieť, že im chcel pomôcť, ale pred dvoma rokmi nepracoval, a teda Sociálna poisťovňa dávku neposkytne. Zároveň budú rodičia vedieť kontrolovať, kedy a koľko pracujúce dieťa zarábalo. Je veľmi diskutabilné, či tieto dôsledky chceme ako spoločnosť znášať. A preto by dôchodkovej reforme a tomuto mechanizmu mala predchádzať široká verejná diskusia. Navyše tento návrh roztvorí príjmové nožnice pre dôchodcov.

Ako to myslíte?

Z výskumu vieme, že bohatší a vzdelanejší rodičia majú aj bohatšie, lepšie zarábajúce a vzdelanejšie deti, ktoré logicky môžu poslať vyššie príspevky. Proklamované znižovanie príjmového rozdielu medzi dôchodkami žien a mužov sa však nevyrieši. A vôbec, mali by sme týmto mechanizmom degradovať úlohu ženy v spoločnosti a vystavovať ich proseniu o dávku? To až tak veľmi chceme degradovať dôchodkový systém na „prosenky“?

Aké je tretie riziko?

Tretie riziko je právne. Objavuje sa tu problém dvojakého zaobchádzania pri podobnom prípade. Rodičovský dôchodok je totiž spôsob poukázania časti zaplatených povinných platieb – odvodov– konkrétnej osobe. Za využitie tejto možnosti nesmie byť tento človek trestaný nižším dôchodkom. A teraz si ten istý prípad premietnime na príklad druhého piliera. V tomto prípade tiež časť zaplatených povinných platieb poukazujete konkrétnej osobe. Za túto možnosť ste však potrestaní vo forme krátenia dôchodku z prvého piliera. Posledným rizikom je komplikovaný systém prihlasovania práv a nárokov cez Sociálnu poisťovňu. Tento mechanizmus výrazne zaťaží informačný systém a vidím veľké riziko v zvládaní novej dodatočnej agendy, kde Sociálna poisťovňa bude musieť preskúmavať, či máte pracujúce dieťa, či ste ho vychovali, aký má príjem, komu ho chce poslať, či ste sa správne nahlásili, či ste pred dvoma rokmi pracovali a podobne. Proste je to obrovská nová agenda pre Sociálnu poisťovňu.

Má vôbec rodičovský bonus podľa vás aj nejaké pozitíva?

Musím povedať, že myšlienka rodičovského bonusu nie je zlá. Vychádza z princípu „troch grošov“. Len ten mechanizmus realizácie je absolútne nezvládnutý. Ak by sme ho mali uplatniť, tak potom na novovstupujúcich na trh práce. Tí budú mať dostatok času vyhodnotiť dosahy tohto mechanizmu a zariadiť sa. Ak by sme chceli tento experiment zaviesť hneď a uplatniť ho aj na túto generáciu dôchodcov, ktorá počas pracovného života neplatila odvody na tento mechanizmus ani nemusela vyhodnocovať výhodnosť a riziká takéhoto mechanizmu, tak to urobme na dobrovoľnej báze.

Aké riešenie by bolo najlepšie?

Pracujúci môžu zvýšené nezdanené odvody poukázať svojim rodičom. Veď tak už robia aj dnes, avšak zo zdaneného príjmu. Alebo môžeme uplatniť princíp, že ak si pracujúci dobrovoľne nezvýši odvody a stále chce poukazovať časť odvodov rodičom, tak sa mu skráti dôchodok v budúcnosti. Alternatívou je aj to, že plošne znížime dôchodky všetkým ľuďom, ktorí majú pracujúce deti, a z tohto mechanizmu rodičovského bonusu nech kompenzujú svojich rodičov tí, ktorí to môžu využiť. Ale tento prístup by vyvolal také obrovské sociálne vášne, že sa naň žiaden politik nepodujme. A pritom je to ten istý mechanizmus, len sa najskôr znížia dôchodky na úroveň, ktorá je finančne udržateľná.

Dôchodkový vek sa má opäť meniť podľa automatu. Je to správne riešenie?

Toto je stabilizujúci prvok novely zákona o sociálnom poistení. Po dosiahnutí stropu 64 rokov sa má spustiť automat, ktorý má zabezpečiť, že na dôchodku prežijeme približne toľko rokov, koľko na dôchodku prežili naši rodičia. Preto je správne naviazať dôchodkový vek na strednú dĺžku dožitia populácie odchádzajúcej do dôchodku. Nepriamo to ovplyvní aj výšku dôchodku smerom nahor, keďže sa bude zvyšovať počet odpracovaných rokov. Ale nie je to nový nástroj. Je to nástroj, ktorý pripravila vláda v roku 2011, zaviedla vláda v roku 2012, spustila vláda v roku 2017 a zastavila ho v roku 2019 s efektívnym stropom niekde okolo roku 2030. Preto už dnes žijeme s automatom a teraz sa len vraciame k tomu, čo bolo.

Prinesie novela niečo nové?

Novinkou v novele, o ktorej sa však nehovorí, je postupné znižovanie dôchodkových nárokov pre súčasnú generáciu pracujúcich. Kým dnes sa dvíhajú budúce dôchodky o tempo rastu priemernej mzdy, ktorá ovplyvňuje kľúčový parameter dôchodkovej hodnoty, po novom by sa malo započítavať len 95 percent nárastu mzdy. Inak povedané, ľudia, ktorí budú odchádzať do dôchodku o 30 rokov, budú mať dôchodky nižšie o približne sedem percent, ako by mali podľa dnes platného mechanizmu. Tento faktor je stabilizačný, len sa nekomunikuje s ľuďmi, aby sa mohli pripraviť na znížené dôchodkové nároky. Aj preto ho v prípade schválenia novely chceme veľmi rýchlo zapracovať do platformy Oranžová obálka, aby ľudia videli, ako sa im znížia budúce dôchodky z prvého piliera. Zároveň to spôsobí, že sporenie v druhom pilieri bude výhodnejšie pre väčšiu časť pracujúcej generácie.

Ako hodnotíte návrh zrušiť strop pre platenie sociálnych odvodov?

Je to legitímny krok. Ak si máme platiť odvody z nášho príjmu a väčšina pracujúcich ich platí z celého svojho príjmu, mali by tak robiť aj vysokopríjmoví pracujúci. Toto nie je až taký problém. Je to zároveň odpoveďou na rezignáciu na zavedenie ročného zúčtovania, ktoré poznáme zo zdravotného poistenia.

Čo je na opatrení problematické?

Problémom, a dokonca až ústavným, sa javí proporcionálnosť a neprimeranosť tohto opatrenia v súvislosti so stropovaním dôchodkových nárokov z prvého piliera. Dnes môžete mať maximálny dôchodok na úrovni 2,44-násobku priemerného novopriznaného dôchodku. Ak máme odvody platiť z neobmedzeného vymeriavacieho základu, nesmieme uvaliť strop na maximálny dôchodok. Porušíme tak poistný princíp a princíp primeranosti, ktorý hovorí, že podľa výšky odvodov máte nárok na výšku dávky. O tomto už pred desiatimi rokmi rozhodol český ústavný súd. Tento prípad by bol veľmi podobný. Preto by ruka v ruke so zrušením stropu na vymeriavací základ malo ísť aj zrušenie stropu na výšku dôchodku z prvého piliera. Veď už dnes máme v systéme výpočtu dôchodku prvok solidarity, ktorý znižuje dôchodky vyššie príjmovým a zvyšuje dôchodky nižšie príjmovým.

Kto je Ján Šebo

Má vyštudovanú verejnú ekonomiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Doktorát si následne urobil z ekonómie, pričom sa zameral na odvetvové a prierezové ekonomiky. Ján Šebo bol vo viacerých pracovných skupinách na ministerstve práce, je považovaný za jedného z top slovenských odborníkov na oblasť dôchodkov.

Generácia „Husákových detí“, narodená od polovice 70. rokov minulého storočia, sa bude musieť pripraviť na nižšie dôchodky.

64 rokov je aktuálne dôchodkový strop. Ten má po novom skončiť, nahradí ho penzijný automat, kde bude vek odchodu do dôchodku naviazaný na strednú dĺžku dožitia. Tento mechanizmus bol na Slovensku platný až do minulého roka.

Dôchodkovej reforme a tomuto mechanizmu mala predchádzať široká verejná diskusia, tvrdí Šebo.