USA: Štát Washington žaluje Donalda Trumpa

USA: Štát Washington žaluje Donalda Trumpa

STV Dvojka, 22:00; Správy a komentáre; 30/01/2017;



Miroslav Frindt, moderátor: "Štát Washington chce žalovať prezidenta Donalda Trumpa, pridávajú sa k nemu aj veľké firmy ako Amazon a Expedia. Nepáči sa im, že prezident vydal dekrét, ktorým zakázal vstup do krajiny občanom siedmich moslimských krajín. Opatrenie vyvolalo vo svete odmietavé reakcie väčšiny významným politikov. Telemost nás teraz spája s Petrom Teremom, vedúcim Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, dobrý večer.

Donald Trump obhajuje plošné opatrenia tým, že sú namierené proti teroristom za Iraku a Iránu, v čom teda vy vidíte problém?"

Peter Terem, vedúci Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie UMB: "Tak nariadenie zakazujúce dočasné udeľovanie víz občanom siedmich krajín, nielen Iránu a Iraku, ale aj Sýrie, Jemenu, Líbye, Somálska, Sudánu, v podstate je parciálnym napĺňaním predvolebnej rétoriky Donalda Trumpa, ktorý sa vyjadroval na predvolebných mítingoch o tom, že vlastne zakáže vstup moslimom do Spojených štátov. Argumenty Trumpa a celej administratívy sa orientujú predovšetkým na skutočnosť, že ide o krajiny, v ktorých majú teroristi najlepšie podmienky pre svoj rozvoj. Pochopiteľne, je dosť prekvapujúce, že na základe čoho vlastne, na základe akých kritérií identifikovali práve týchto sedem krajín. Nie je jasné, prečo sú tam aj iné krajiny, naviac, včera spravodajská televízia CNN zverejnila výsledky štúdie ... inštitútu, v ktorom sa uvádzal, že od roku 1975 do roku 2015 žiadny občan z týchto siedmich krajín nespáchal v podstate útok na americkej pôde. To znamená, že tu je proste určitá otázka, akým spôsobom v podstate Trumpova administratíva chce postupovať, akým spôsobom chce ďalej selektovať určité typy krajín, keď vieme, že napríklad práve občania Egypta, Saudskej Arábie alebo Emirátov, ktorí nie sú na zozname, takéto útoky spáchali."

Miro Frindt: "A ako hodnotíte tie reakcie americkej verejnosti na tieto opatrenia."

Peter Terem: "Reakcie americkej verejnosti sú pomerne ostré, čo bolo možné aj očakávať. Samozrejme, že jednak moslimská komunita má problém samozrejme stotožniť sa s tým, že jednoducho je tu určité také plošné podozrievania na základe aj určitého vierovyznania. Samozrejme, celkovo ten kontext, v ktorom Trump predstavuje v podstate svoje stanoviská, to znamená spájanie masovej migrácie a radikálnej islamu nesie v sebe konfliktný náboj. Americká spoločnosť samozrejme tak, ako toto bolo už vidieť v predvolebnom období je mimoriadne polarizovaná a tie reakcie na seba nenechali dlho čakať. To znamená, vidíme tu určitý vzdor proti politike, ktorá sa trošku otáča chrbtom k americkej tradícii byť určitým majákom v podstate nádeje a príležitosti pre ľudstvo, pre potreby v podstate ľudí, ktorí utekajú z veľmi zlých podmienok."

Miro Frindt: "Ľudia, ktorí prichádza do Spojených štátov z Iraku, Iránu, prípadne Jemenu, oni prechádzajú takým oveľa prísnejším procesom udeľovania víz. Myslíte si, že ten bezpečnostný systém terajší im nestačí Američanom?"

Peter Terem: "Tak ja si myslím, že tu existuje všeobecná dohoda a nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe o tom, že je potrebné ďalej hľadať určité možnosti sprísnenia preverovania cudzincov vstupujúcich na územie jednotlivých štátov. Treba ďalej zlepšovať, zdokonaľovať kontrolné mechanizmy, je treba ďalej identifikovať osoby, ktoré by mohli byť určitým ohrozením, vrátane takých prostriedkov, ako je kontrola sociálnych sietí, samotný program napríklad elektronický systém cestovnej autorizácie, známy pod skratkou ESTA, dnes dokonca obsahuje aj poznámku o tom, že aj keď nie je povinná o tom, že aký profil má daný uchádzač o konkrétnych sieťach. To znamená, toto je niečo, čo možno bude potrebné ďalej zdokonaľovať a v tomto si myslím, že nie je nejaký rozpor a v tom sa zhodujú aj liberáli s konzervatívcami."

Miro Frindt: "Sú ľudia, povedzme si to otvorene, ktorí utečencov nemajú radi, prisťahovalcov nechcú ich, takí ľudia sú v Amerike, sú v Európe, napokon v Európe sú tisíce ľudí a medzi nimi takí ľudia, ktorí môžu byť nebezpeční. Nie je tento Trumpov krok nejakým vyvrcholením nedostatočných previerok či azylového procesu, alebo výsledok len toho ústretového prístupu voči utečencom, voči prisťahovalcom?"

Peter Terem: "Ťažko povedať, či výsledkom ústretového prístupu, v každom prípade Trump je nositeľom tých predstáv, ktoré reprezentujú v podstate skôr také viac pravicové, alebo ultrapravicové názory. Sú to vlastne ľudia, alebo teda nositeľmi týchto ideí sú ľudia, ktorí majú problémy zmieriť sa samozrejme s meniacou sa etnickou a náboženskou štruktúrou v spoločnosti. Myslím si, že tieto opatrenia, ktoré sa realizujú, alebo ktoré počujeme od politikov aj v rámci európskych krajín, aj v rámci Spojených štátov, ťažko budú vedieť, alebo ak, tak budú mať veľmi obmedzený efekt na globálne megatrendy, ktoré zrejme nezastavia."

Miro Frindt: "Irak a Irán chce toto opatrenie Amerike vrátiť, v Iraku sú tisíce Američanov, takých vojenských poradcov, ktorí pomáhajú bojovať proti teroristom z Islamského štátu. Čo môže táto reciprocita priniesť, čo môže spôsobiť?"

Peter Terem: "Ťažko sa je dnes sa vyjadriť dnes o tom, že aké konkrétne detaily, aké parametre bude mať iracká odpoveď. V každom prípade samozrejme, môže to vyvolať obrovské komplikácie, ale dnes by bolo predčasné asi hodnotiť, aký konkrétny dosah by to malo na Američanov pôsobiacich v Iraku?"

Miro Frindt: "Mnohí hovorili, že Donald Trump bude po uvedení do funkcie prezidenta iný, že bude obozretnejší, že bude všetky kroky zvažovať aj vyhlásenia, no ale zatiaľ tomu nenasvedčuje. Čomu to pripisujete?"

Peter Terem: "Tak dnes v podstate nemáme ešte ani dva týždne od inaugurácie Donalda Trumpa, takže je možné vidieť samozrejme určitý taký razantnejší nástup, ale vidíme aj razantnejšie reakcie. Či je to Čína, či je to Mexiko, či sú to niektoré vyhlásenia európskych predstaviteľov a ako vidíme, aj reakcia americkej spoločnosti. Takže v tomto smere si myslím, že je ešte trošku predčasné ako nejak hodnotiť, možno po tých prvých sto dňoch to bude vhodnejšie. V každom prípade tím, ktorý dnes formuje a bude zrejme v najbližších týždňoch formovať zahraničnú politiku je dosť rôznorodý. Keď si zoberieme názory ministra obrany, ministra zahraničných vecí, stratéga v podstate, ktorý má veľký vplyv na Donalda Trumpa Steva Bannona atď., tak toto je niečo, čo ešte stále možno nie je úplne prehľadné a ešte si budeme musieť trošku počkať."

Miro Frindt: "Ono to vyzerá tak, že Donald Trump sa ráno zobudí, vyhodí na sociálne siete nejaký status a potom celý svet je v pozore. Aký obraz takýmto spôsobom vytvárajú Spojené štáty? Pretože on je veľmi vplyvný muž sveta."

Peter Terem: "To, čo dnes Spojené štáty vysielajú, to je vlastne priorita a preferovanie úzkych sebeckých záujmov a izolacionizmus so všetkými konsekvenciami na dianie vo svete. Faktom je, že dnes v podstate vidíme, že naozaj začína taká tá perióda, ktorá prirodzene, ktorú bolo možné očakávať, to znamená po tých extrovertných rokoch zhruba 1987 až 2014 bolo vhodné a možné očakávať, že predsa len Spojené štáty sa viac zahľadia do seba, v každom prípade dnes to vyzerá tak, že dokonca opúšťajú aj tú tradíciu štátu USA, ako proste štátu imigrantov. Minimálne teda sa snažia trošku vyvolávať dojem prostredníctvom Trumpovej administratívy, že v tomto smere chcú urobiť určité zmeny. A ak sa hovorilo o tom, že je potrebné vytvoriť nejaké inteligentné stratégie smerom do Spojených štátov aj smerom von, aby si Spojené štáty zachovali svoje pozície v 21. storočí, ktoré by mohlo byť ďalším americkým storočím, tak dnes to skôr vyzerá, že predsa len, toto, čo sa deje, je presne opačný smer a môže to urýchliť v podstate stratu amerických pozícií vo svete so všetkými dôsledkami aj vo vzťahu k takým témam, ako je systém otvorenej spoločnosti atď., ktorý potom môže zásadným spôsobom ovplyvniť medzinárodné prostredie."

Miro Frindt: "Ešte posledná otázka, môže Donalda Trumpa brzdiť niekto vo vnútri strany?"

Peter Terem: "Ja očakávam, že tu budú vytýčené mantinely, tie mantinely vytýčia viaceré elementy, ktoré formujú americkú zahraničnú politiku. To znamená samotný vývoj medzinárodného prostredia, samozrejme ekonomický vývoj, vývoj verejne mienky, vývoj dialógu medzi vlastne výkonnou mocou a zákonodarnou mocou, takže toto určite, plus ako som naznačil rôznorodé záujmy v Trumpovej administratíve, takže toto budú určité elementy, ktoré vytýčia zrejme nejaké mantinely, takže nakoniec nebudeme môcť alebo nebudeme hovoriť o nejakej nepredvídateľnej strele, ktorá v podstate ako keby prekvapila viacerých, ale bude možno viac predvídateľná americká zahraničná politika."

Miro Frindt: "Ďakujeme pekne za váš pohľad a pekný večer do Banskej Bystrice."

-END-

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Február 2017