Manipulácia v komunikácii

Manipulácia v komunikácii

Slovenské Národné Noviny; 03/2017; 21/01/2017; s.: 7; Annamária GENČIOVÁ ; Zaradenie: EKONOMIKA



Pod manipuláciou rozumieme akékoľvek vopred stanovené cieľavedomé konanie, ktorého zámerom je, aby jedinci, príp. skupiny ľudí prijali isté myšlienky, názory, postoje, ale aj spôsoby konania pre vlastné zámery manipulátora, t. j. osoby, ktorá manipuluje. Odborná literatúra ponúka rôzne klasifikácie manipulačných techník, ktoré sa uplatňujú (nielen) v mediálnej komunikácii.

Napríklad E. Jaššová (2014) uvádza ako techniky manipulácie zamlčovanie informácií, skresľovanie pravdy, zverejňovanie neoverených informácií, insinuácie (úmyselné vzbudzovanie podozrenia o konkrétnej osobe, príp. ohováranie), škandalizácia, marginalizácia, apriorizmus (prijatie vopred stanoveného postoja), manipulácia inteligencie, bagatelizácia (zľahčovanie), manipulácia prostredníctvom prekladov, manipulácia pomocou titulkov a perexov a iné. G. Beck (2007) vo svojej knihe pracuje s tridsiatkou manipulačných techník, a to technikou aktualizácie, asociácií, atraktivity, autority, disonancie, fixácie, hypnózy, charizmy, imunizácie, intríg, jazykovej manipulácie, kazateľskou technikou, kontrastov, lichotenia, obetného barančeka, obrazu nepriateľa, poverčivosti, priateľstva, snov, súcitu a ďalšími manipulačnými technikami. Aj keď ide o rozličné spôsoby manipulovania jedincami, príp. skupinami ľudí; uvedené techniky sa používajú s dosiahnutím rovnakého cieľa, a to presvedčiť a ovplyvniť. Ktorá technika bude uplatnená, závisí od situácie a cieľových osôb (obetí manipulácie). Mediálne stvárňovanie migračnej, resp. utečeneckej problematiky si vyžiadalo pod vplyvom rôznych vonkajších faktorov (napr. zvýšenie dopytu na mediálnom trhu, politická a náboženská ideológia a i.) použitie viacerých manipulačných techník. Pozornosť koncentrujeme na techniku vytvárania obrazu nepriateľa, ktorá podčiarkuje rozdielnosť medzi dvoma skupinami ľudí a ako kritérium výberu odlišných asociácií dominuje negatívnosť. Vysokou mierou používania sa vyznačujú pojmy s negatívnou konotáciou, obrazné pomenovania, prirovnania a metafory na vytváranie (i) falošných predstáv. S technikou obrazu nepriateľa sa spája technika kontrastu. Uvedená technika sa vyznačuje prezentovaním odlišností medzi dvoma, príp. viacerými skupinami, pričom v tomto procese sa takisto vyzdvihujú pozitívne vlastnosti skupiny, ktorá sa porovnáva, s apelom na negatívne stránky druhej skupiny.

Prísun vysokého množstva informácií bráni hlbšiemu zamysleniu sa nad skutočnou výpovednou hodnotou prezentovaných informácií, v dôsledku čoho prijímatelia informácií ľahšie podliehajú použitým manipulačným technikám. Čím viac informácií sa dostane k recipientom, tým sa znižuje pravdepodobnosť, že dôjde k ich overovaniu. A v konečnom dôsledku aký obraz si vytvoríme o svete a do akej miery budeme podliehať manipulácii zo strany médií, závisí od nás.

Annamária GENČIOVÁ, Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici
-END-

Univerzita

Verejnosť a médiá

UMB v médiách

Rok 2017

Január 2017