Nitrianska univerzita pre drahé energie začala semester skôr, Slovenská technická univerzita chce v zime kúriť na 18 stupňov.
Mária Krommel
Bratislava – Študenti sa vrátili do internátov, zaplnili chodby a poslu chárne. Vysoké školy tento týždeň otvorili svoje brány a odštartovali výučbu v zimnom semestri. Kým niektorým sa prednášky ešte len začali, iní už dávno „zarezávajú“. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre otvorila akademický rok už pred týždňom. Dôvodom bolo šetrenie. Na jeseň sa jej totiž vý razne zvýšia náklady na kúrenie a elektrinu.
Žiadajú kompenzácie
Po dvoch rokoch protipandemic kých obmedzení a dištančného vzdelávania sa univerzity pripra vovali na štandardný semester. Za siahla ich však energetická kríza. Náklady na plyn a elektrinu sa im za posledný rok zdvojnásobili a do teraz sa nedočkali finančnej pomo ci od štátu. Preto upozorňujú, že bez kompenzácií sa študenti budú musieť vrátiť do detských izieb za počítačové obrazovky. Univerzita Mateja Bela oproti vlaňajšku zaznamenala nárast pri bližne vo výške milióna eur. „Za platenie energií z rozpočtu v roku 2022 ešte zvládneme, v roku 2023 to však už nebude možné,“ hovo rí pre HN rektor Vladimír Hiad lovský. Vysoké školy varujú, že sú na pokraji kolapsu. Podľa rektora Hiadlovského pre okresaný roz počet fungujú univerzity už dva roky v úsporných režimoch, kto ré sprevádza nulový rozvoj a do slova zabezpečenie prežitia. „Rok 2023 bude ešte kritickejší. Úspor né opatrenia sa týkajú znižova nia osobných nákladov – výraz ným redukovaním zamestnancov a tiež prehodnocovaním výdavkov v oblasti prevádzky,“ povedal. Na budúci rok počíta Slovenská rek torská konferencia s ďalším zní žením rozpočtu pre univerzity v sume 72 miliónov eur. Vláde preto dala ultimátum. Ak nezvráti negatívny vývoj financo vania univerzít, nebude kompen zovať výpadky spôsobené energe tickou krízou a nedofinancuje vý padky v národných projektoch, fakulty prestanú 17. novembra vy učovať. Ministerstvo školstva po žiadalo rezort financií začiatkom augusta rozpočtovým opatrením o zvýšenie rozpočtu o 20 miliónov eur. Tlačový odbor rezortu pod ve dením Igora Matoviča reagoval, že sa žiadosťou „aktívne“ zaobe rá, čo potvrdil neskôr aj minister Igor Matovič.
Premiér sľubuje pomoc
Po demisii ministrov strany Slo boda a Solidarita je vedením re zortu školstva dočasne poverený premiér Eduard Heger. Ten sa vy jadril, že vzdelávacie inštitúcie sa nebudú pre zvyšujúce ceny energií zatvárať, a rektori podľa jeho slov nemajú prepadať panike. Uistil ich, že vláda finančné dosahy ur čite vyrieši. Zatiaľ čo ceny energií rekordne rastú, rozpočet vysokých škôl už druhý rok klesá. Od januá ra štát poslal univerzitám 923 mi liónov eur, čo je o 27,2 milióna eur menej ako vlani. Odborníčka na vysoké školstvo Renáta Hall pripomína, že Sloven sko dávalo vlani na vysoké školy len 71 percent z priemeru OECD a Európskej únie na študenta. „Ťažko očakávať porovnateľný alebo nadpriemerný výkon v po rovnaní so zahraničím, kde máme viac ako 20 percent študentskej populácie,“ konštatovala. Niektoré vysoké školy už pristúpili k úspor ným opatreniam. Zateplili budovy, regulovali vykurovanie a vymenili klasické žiarovky za úsporné. Hall vníma skorší začiatok roka za ro zumný krok. „Naopak, dištančnú výučbu považujem za veľmi zlé riešenie. Pri dištančnej forme trpí kvalita výučby a zhoršuje sa du ševné zdravie študentov a učite ľov,“ vysvetlila.
Pripravujú protest
Univerzite Komenského v Bratisla ve len tento rok na energie chýba 5,5 milióna eur, pričom do konca roka má zazmluvnené dodávky elektriny. Dodávatelia doteraz ne vedia odhadnúť, koľko budú stáť energie v budúcom roku. Šetrením a obmedzením kúrenia vie znížiť spotrebu o desať až 15 percent. „Reálne hrozí, že univerzi ta nebude schopná udržať budo vy v prevádzkyschopnom stave,“ uvádza najväčšia vysoká škola. Študentom škola dokonca ozná mila mailom, že bez kompenzácií bude musieť v novembri zatvoriť svoje brány. Slovenská technická univerzita na zníženie energetic kej náročnosti začala do svojich budov zavádzať moderné zatepľo vacie systémy.
Bude tam chladnejšie
Podľa hovorcu Juraja Rybanského zvažujú ďalšie kroky, ktoré budú závisieť od vývoja cien. „Do úva hy prichádza napríklad zníženie vykurovania budov na hygienické minimum,“ povedal s tým, že pre učebne je stanovená minimálna teplota 18 stupňov a pre ostatné priestory 15 stupňov. Ak by štát nekompenzoval enor mný nárast cien, musela by druhá najväčšia univerzita pristúpiť k od staveniu bazénov, uzatvoreniu in ternátov v čase skúškového obdo bia, k online skúšaniu, k prechodu zamestnancov na prácu z domu a len temperovanie budov. Preto dúfa, že štát pomôže s dofinanco vaním zvýšených nákladov. „Bez podpory štátu hrozí vysokým ško lám finančný kolaps a zatvore nie,“ uzatvára Rybanský. Situácia ovplyvňuje aj rozpočty študentov. „Ide predovšetkým o zvýšenie cien za ubytovanie, stravovanie a ďal ších nákladov,“ vymenoval predse da Študentskej rady vysokých škôl Filip Šuran. Priemerne ich vyjde akademický rok drahšie o 50 eur mesačne.
Dištančnú výučbu považujem za veľmi zlé riešenie. Pri nej trpí kvalita výučby a tiež sa zhoršuje duševné zdravie študentov, ale aj učiteľov.
Renáta Hall, odborníčka na vysoké školstvo