Nastavenie súborov cookie

    Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

    Spravovať nastavenie súborov cookie

    Nevyhnutne potrebné súbory cookie

    Vždy aktívne

    Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

    Súbory cookie súvisiace s výkonom

    Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

    Skratky – P. F. 2017

    Skratky – P. F. 2017

    Slovenské Národné Noviny; 01/2017; 07/01/2017; s.: 7; Július LOMENČÍK ; Zaradenie: PUBLICISTIKA



    Pri tempe, v akom žijeme, sa človek usiluje komunikáciu v najväčšej možnej miere skracovať. Zvlášť písomný jazykový prejav je oproti hovorenému ťažkopádnejší, zdĺhavejší, preto už od najstarších čias sa hľadali možnosti, ako čo najviac a najvýhodnejšie písané prejavy skracovať. Tak vznikali rozličné skratky. Už na začiatku kalendárneho roka sa stretávame na všetkých novoročných blahoprianiach s iniciálovou skratkou P. F., p. f. (pour féliciter, číta sa pur félisité) – doslovný význam je "na blahoželanie" a do slovenčiny sa prekladá ako "veľa šťastia" alebo "pre šťastie".

    V písomných prejavoch vznikali postupne rozličné skratky. Najstaršie doklady pochádzajú už z 3. storočia pred n. l. Sú to skratky ozdobného písma hlavne v nápisoch. Skracovali sa najmä titulky (AUG = lat. Augustus), časové údaje (A. D. = lat. ante diem = pred dňom), pomenovania božských osôb (XPS = gréc. Christos = Kristus).

    Potreba skratiek a značiek v písomných prejavoch je dôležitá v súčasnom rýchle pribúdajúcom svete množstva informácií. Skratkami sú zaplavené vedecké diela, printové a elektronické médiá, informácie na cestách atď., nehovoriac o komunikácii verejnej a najmä súkromnej prostredníctvom informačno-komunikačných technológií. Skratky vznikajú zložitými spôsobmi u nás alebo sa dostávajú v podobe slov k nám z cudzích jazykov. Pri niektorých už používateľovi ani nenapadne uvažovať o ich pôvode alebo o vzniku. Spôsoby tvorenia majú medzinárodný a dávno osvedčený charakter. Vznikajú podobne ako v staroveku: zo začiatočných písmen (iniciálové), zo začiatkov slov, vynechávaním niektorých častí vo vnútri a sťahovaním začiatkov a koncov slov alebo sťahovaním hociktorých iných častí slov.

    Používané skratky možno členiť napríklad na grafické a slovné. Grafické skratky vznikajú tak, že sa napíše zo slova jeden alebo viacej znakov, pričom ak ide o slovenskú skratku, píše sa obyčajne s bodkou, a ak o medzinárodnú, píše sa bez bodky, napríklad: s. (strana), č. (číslo), ul. (ulica); km (kilometer, N (dusík). Slovné skratky, čiže skratkové slová vznikajú rozličnými kombináciami častí slov, napríklad MS, SNS... Do kontexty sa skratky začleňujú svojím významom, a nie formou. Teda nie USA (normálna je výslovnosť u-es-á) zaujalo stanovisko, ale USA zaujali stanovisko.

    Slová sa dajú skracovať aj pomocou apostrofu, najmä v poézii, napríklad kdes’, preds’, čos’ atď. Aj v ústnych prejavoch sa uplatňuje skracovanie, napríklad skrátené dlhšie názvy osôb: Eleonóra = -Nóra a ďalšie; niektoré slangové slová, napr. učka (= učiteľka). V súčasnosti najviac používanou skratkou je OK (okej).Snaha po rýchlom a ekonomickom vyjadrovaní sa dostáva až do takej fázy, že možno uvažovať, či sa použitím skratiek nenarúša obsah, štýl a tvar textu. Skratka v písme je neraz to isté čo gesto alebo mimika v ústnom prejave: skráti, zhustí, urýchli komunikačný proces. Využívanie skratiek vo verejných prejavoch by však malo rešpektovať ustálené spoločenské normy s cieľom zrozumiteľnosti pre prijímateľa, ktorý by mal porozumieť obsahu aj takého textu, v ktorom sa nachádzajú skratky.

    Július LOMENČÍK, Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici
    -END-