Nastavenie súborov cookie

    Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

    Spravovať nastavenie súborov cookie

    Nevyhnutne potrebné súbory cookie

    Vždy aktívne

    Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

    Súbory cookie súvisiace s výkonom

    Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

    Pomoc Ukrajine

    Namiesto štúdia pomáha krajanom

    11.03.2022; TV Markíza; Reflex;

    Patrik Herman, moderátor:

    „Sú stovky kilometrov ďaleko, no mysľou sú na Ukrajine. Chcú pomáhať, no nevedia ako. Tisíce Ukrajincov, ktorí žijú na Slovensku, zažívajú pocit obrovskej bezmocnosti. Jednou z nich je aj Dana, študentka žurnalistiky, ktorá v neľahkej situácii musela školu odsunúť na vedľajšiu koľaj. Chce pomáhať svojim krajanom utekajúcim pred vojnou. Ako hovorí, štúdium počká. Ukrajina nie.“

    Dana Gorbunova, študentka žurnalistiky:

    „Neviem, ako to bude so školou, ja som si povedala, že určite idem do medziročníka, lebo teraz to nezvládnem. Škola vie počkať, Ukrajina počkať nevie. Aj tí utečenci s deťmi, tie matky s deťmi počkať nevedia. Škola počkať vie.

    24-tého ráno som sa zobudila o piatej ráno, lebo volala mi mama, povedala, že máme vojnu, nevieme, čo robiť. Ten pocit viny, že nemôžem byť spolu s nimi, spolu so sestrou, s rodičmi, hrozné to bolo. Hrozné, ani neviem, čo mám ku tomu pridať. Ani plakať som nevedela, lebo bola som vyčerpaná z toho všetkého. Sedela som v obývačke a v tichu. Ja som si myslela, že to je sen, ale sen to nebol vlastne, je to krutá realita pre všetkých nás.

    Rodičom sa podarilo prejsť cez hranice, aj otcovi, lebo otec je zdravotne postihnutý, má astmu, aj spolu so sestrou, prišli sem na Slovensko, a mala som pocit, že môžem niekomu pomôcť, a ten pocit sa nedá porovnať s niečím iným.“

    Denis Sopko, redaktor:

    „Dana sa okrem svojej rodiny rozhodla pomáhať aj ďalším. Súčasná situácia ju prinútila odsunúť štúdium na vedľajšiu koľaj.“

    Dana Gorbunova:

    „Neviem sa sústrediť na školu vôbec a snažím sa viac pomáhať a zháňať to jedlo a ubytovanie pre utečencov z Ukrajiny, tú viem nájsť v centrách humanitárnej pomoci. Tu viem niečo urobiť, tak snažím sa sústrediť na to, čo môžem urobiť tu v tejto chvíli. Ja som na Ukrajine tými myšlienkami. Ja ani neviem spať, neviem ani oddychovať, ani jesť, lebo stále rozmýšľam na túto tému, stále píšem svojej starej mame, starému otcovi, strýkovi, tete, lebo tam máme vlastne príbuzných na juhu Ukrajiny, a neviem a sústrediť na nič iné.“

    PaedDr. Petra Arslan Šinková, psychologička:

    „Títo študenti pociťujú úplne tie obavy a ten strach úplne vo väčšej miere, takže je veľmi ťažké sústrediť sa na nejaké povinnosti, na učenie, a je veľmi náročné sa zastabilizovať, nájsť nejakú oporu.“

    Dana Gorbunova:

    „Minulý týždeň som ani nebola na žiadnej prednáške, takže neviem sa sústrediť a rozprávala som sa s kamarátmi z Ukrajiny, takisto neboli na asi žiadnej prednáške tento týždeň, lebo je to zbytočné. Nevieme to počúvať. Mrzí ma to, ale teraz sa to nedá.

    Učitelia idú v ústrety, vlastne píšem, že nemôžem prísť kvôli tomu, že napríklad zháňam jedlo, alebo že sedím v centre humanitárnej pomoci , alebo niečo prekladám, zháňam ubytovanie pre utečencov, a oni píšu, že je to úplne v pohode.“

    Prof. JUDr. Marek Števček, PhD., rektor Univerzity Komenského:

    „My si uvedomujeme, v akej náročnej situácii sa ocitli ukrajinskí študenti. Niektorí zostali doma na Ukrajine, niektorí naopak zostali tu, ale v ťažkých životných podmienkach. Preto sme vydali prosbu na jednotlivé fakulty, aby pristupovali k takýmto problémom maximálne zhovievavo, ľudsky a tolerantne.“

    Doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD., rektor Univerzity Mateja Bela:

    „V tejto situácii spolupracujeme aj s mestom a aj s ďalšími organizáciami, ktoré v regióne pôsobia. Zriaďujeme operačné centrum pre pomoc Ukrajine, kde s veľmi úzkym tímom chceme vytvoriť priestor pre ukrajinských študentov, aby sa mali na koho obrátiť a prípadne riešiť tie mimoriadne náročné operatívne záležitosti, ktoré sú spojené s touto nepriaznivou situáciou.“

    Denis Sopko:

    „Väčšina univerzít poskytuje študentom nielen materiálnu pomoc vo forme štipendií či zabezpečenia ubytovania, ale aj psychologickú pomoc.“

    Dana Gorbunova:

    „Dostala som štipendium vo výške 200 eur, takže je to veľmi dobrá vec, veľmi mi to pomáha teraz. A vlastne ja si myslím, že aj to psychologické poradenstvo budem tiež potrebovať stopercentne.“

    Prof. JUDr. Marek Števček, PhD.:

    „My máme dlhodobo zriadenú psychologickú poradňu Univerzity Komenského kde momentálne samozrejme presmerovali svoje kapacity predovšetkým na pomoc ukrajinským študentom, a pokiaľ viem, tak je veľmi hojne, bohužiaľ, musím konštatovať, veľmi hojne využíva, pretože skutočne tá situácia musí byť pre nich mimoriadne psychologicky náročná a skutočne sa snažíme pomôcť aj takýmto spôsobom.“

    PaedDr. Petra Arslan Šinková:

    „Je veľmi dôležité, aby sme ich povzbudili, že treba tú pomoc vyhľadať. Na druhej strane je dôležité, aby sme my, okolie, im dali tú možnosť nejakej tej pomoci, nejakej tej opory. Niekedy je dobré ani veľa na tú tému nerozprávať, len byť v blízkosti toho študenta, vytvoriť nejaký kontakt, alebo keď už máme nejaký kontakt, tak mu povedať, že kedykoľvek budeš čokoľvek potrebovať, som tu pre teba, spýtať sa, či niečo nepotrebuje, pretože niekedy je ťažké si priznať to, že niečo nezvládam, je toho na mňa, a požiadať o tú pomoc.“

    Dana Gorbunova:

    „Spolužiaci mi takisto píšu, pýtajú sa, či môžu nejako pomôcť, či potrebujem nejakú pomoc, buď s ubytovaním, alebo s humanitárnou pomocou, a tie správy dostávam taký deň, a ja som veľmi milo prekvapená, a cítim tú podporu. Možno si ani nevedia predstaviť, čo to pre mňa znamená, že nie som sama, že mám tu niekoho, že niekto mi vie pomôcť, a je to veľmi dôležitý pocit.“