Po rokoch plánovania a príprav sa predtým takmer nepredstaviteľné stalo skutočnosťou. Fakulta prírodných vied UMB získala finančné prostriedky na realizáciu projektu APVV s akronymom TAMARA zameraného na výskum jazier ľadovcového pôvodu v Ukrajinských Karpatoch.

Možno to nie je všeobecne známe, ale aj najvyššie masívy Ukrajinských Karpát boli počas starších štvrtohôr (pleistocénu) zaľadnené a podobne ako naše Tatry nesú dodnes viditeľné stopy po prítomnosti ľadovcov. Jazerá a jazierka ležiace v ľadovcových kotloch patria rozhodne k tým najnápadnejším dôkazom glaciálnej klímy. Ak by ste ale očakávali jazerá veľkosti Popradského či nebodaj Hincovho plesa, boli by ste asi sklamaní. Jazerá v Ukrajinských Karpatoch sú malé a plytké, ani to najväčšie nemá plochu väčšiu ako jeden hektár a hĺbku viac ako päť metrov. V minulosti ich bolo viac, mnohé sa s postupujúcim časom zmenili na rašeliniská a aj na tých zostávajúcich je vidieť, ako ich od brehov zarastá vegetácia a stávajú sa stále menšími a plytšími. Tieto jazerá sú spolu s horskými ekosystémami, ktorých sú súčasťou, domovom mnohých významných a vzácnych druhov karpatskej fauny a flóry a pre biológa/ekológa miestom, kde je stále čo objavovať.

Odpoveď na otázku, prečo práve tieto jazerá a ich okolie sa stali na najbližšie roky predmetom nášho záujmu, je pomerne jednoduchá, aj keď vysvetlenie zaberie trocha miesta. Alpínska zóna rozprestierajúca sa vo vysokých horách nad prirodzenou hornou hranicou lesa je v skutočnosti napriek svojej drsnosti a nekompromisnosti voči všetkému živému veľmi krehkým prostredím. Vzdialené a ľudskou činnosťou zdanlivo nedotknuté alpínske ekosystémy v Európe boli vystavené kyslým depozíciám zlúčenín síry a dusíka viac než sto rokov a stále sú ovplyvňované vzduchom transportovanými polychlórbifenylmi, perzistentnými organickými polutantmi a ďalšími toxickými substanciami, v neposlednom rade tiež prejavmi klimatickej zmeny. Práve vzhľadom na viditeľnú zmenu klímy sa stáva vedecký výskum horských oblastí imperatívom súčasnosti.

Alpínske jazerá (tie, čo ležia nad hranicou lesa) reagujú na prirodzené, ako aj človekom vyvolané zmeny prostredia oveľa rýchlejšie než jazerá v nižších polohách. Dokonca aj vplyvy malého rozsahu môžu významne meniť fyzikálno-chemické vlastnosti vody a vyvolať kvalitatívne a kvantitatívne zmeny spoločenstiev organizmov, ktoré ich osídľujú. Navyše sedimenty, ktoré sa ukladajú na dne, uchovávajú záznam takýchto zmien (potenciálne siahajúci až do konca pleistocénu, teda posledných 15 000 rokov), ktorý sa dá „čítať“ paleolimnologickými nástrojmi, a tak rekonštruovať podmienky v dávnej či nedávnej minulosti. Preto sú alpínske jazerá považované za indikátory globálnych zmien prostredia a slúžia nám, obrazne povedané, ako „oči“, ktorými môžeme zmeny prostredia vidieť v rôznych časových a priestorových súvislostiach.

Názov projektu Čítanie v prírodných archívoch: tisíce rokov dlhá história prostredia a klimatických zmien zaznamenaná v alpínskych jazerách Ukrajinských Karpát znie možno trochu poeticky, ale jeho ciele sú naskrze vedecké. Chceme využiť fyzikálne, chemické a biologické informácie uchované v sedimentoch a kombinovať ich so súčasnými údajmi o faune jazier a o vegetácii v ich okolí, aby sme poskytli detailné informácie o klíme a environmentálnych zmenách počas holocénu v tejto horskej oblasti. Výskum bude zameraný na dve hlavné témy: na rekonštrukciu trendu priemerných júlových teplôt počas holocénu a na identifikáciu časového rámca a rozsahu dlhodobých (valašská kolonizácia) a krátkodobých (acidifikácia, eutrofizácia) ľudských vplyvov na jazerá a alpínske prostredie.

Paleolimnologický prístup k riešeniu problematiky vyžaduje multidisciplinárny prístup, preto je riešiteľský tím zložený z limnológov, botanikov, paleolimnológov a sedimentológov zo štyroch inštitúcií: Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Ústavu vied o Zemi SAV.

Projekt sa oficiálne začal 1. júla 2021 a uvoľnenie pandemickej situácie nám umožnilo v auguste vycestovať, aby sme rekognoskovali terén, zistili možnosti lokálnej dopravy na vzdialené lokality, možnosti ubytovania a, samozrejme, odobrali prvé vzorky z jazier a ich okolia. Nič z toho by sa nedalo v plnom rozsahu realizovať bez aktívnej spolupráce so Správou Karpatskej biosférickej rezervácie sídliacej v meste Rachiv. Obnovili sme staré a nadviazali nové kontakty, keď v rámci jediného oddychového dňa prijal našu neoficiálnu päťčlennú delegáciu riaditeľ Správy M. V. Tarasiuk. Odborný sprievod v teréne nám po celý čas robil vedúci botanik parku Dr. M. I. Vološčuk. Do ďalšieho roka by sme chceli uzavrieť zmluvu o spolupráci, pretože projekt je plánovaný na štyri roky, počas ktorých sa budeme do Ukrajinských Karpát vracať.

Fotografie spestrujúce tento text ukazujú strhujúcu krásu Zakarpatia, ktorá zarezonovala aj v historických súvislostiach, keďže toto územie bolo v rokoch 1919 – 1938 súčasťou bývalého Československa, o čom dodnes svedčia zachované pohraničné kamene na hrebeni masívu Čornohory.

 

Tím TAMARA