Rozhovor s Adriánom Turičíkom, študentom 3. ročníka odboru medzinárodné vzťahy Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB.

Aké bolo Vaše rozhodovanie pre štúdium v zahraničí?

Ešte ako gymnazista som túžil študovať v zahraničí... Potom sa situácia vyvinula tak, že som začal študovať na FPVaMV UMB v Banskej Bystrici a tak bolo prirodzené, že raz budem chcieť využiť stáž, alebo študijný pobyt v zahraničí.

Kam to bolo a prečo práve?

Chcel som študovať v nemecky hovoriacej krajine, aby som vedel, či to zvládnem, či obstojím, aké je to – študovať v cudzom jazyku? A tak som si vyhľadal, s akými fakultami má naša fakulta bilaterálne dohody a zistil som si možnosti môjho potenciálneho štúdia. Vybral som si Kolínsku univerzitu v Kolíne nad Rýnom s ponukou odboru politických vied, o čo som mal záujem. Zdala sa mi byť najrenomovanejšia z hľadiska môjho budúceho štúdia. Apropo – Kolínska univerzita bola založená v roku 1388 a je šiestou najstaršou univerzitou v strednej Európe.

Sme dosť byrokratická krajina... Zložité bolo vybavovanie pobytu?

Nedá sa s vami nesúhlasiť. Keď si uvedomíme fakt, že prihlášky sa podávajú rok dopredu, môže sa to zdať zložité. Ale ja som vedel, že podstúpim čokoľvek... Žiadosť som podal v prvom ročníku. Berú do úvahy aj študijný priemer výsledkov za predchádzajúci ročník, ale ja som bol prvák a tak som žiadny ešte nemal a preto sme robili vstupný test zo všeobecného prehľadu a potom sme absolvovali výberové konanie a pohovor.. Možno som to mal jednoduchšie, lebo do Nemecka sa nikto nehlásil okrem mňa...

Veľa tlačív, dokumentov som riešil dosť na poslednú chvíľu, ale veľmi mi pri tom pomáhala pani Jana Miková, referentka pre Erasmus na našej fakulte. Čokoľvek bolo treba, ochotne mi pomáhala, radila. Takýto milý ľudský prístup napomáha a potom to funguje bez problémov. Veľmi som jej vďačný.

Nastúpili ste na Erasmus v čase pandémie. Ako prebiehala výuka na nemeckej univerzite?

Mal som nastúpiť na letný semester – podľa nemeckých poriadkov – v apríli 2021. Do poslednej chvíle som nevedel, či vycestujem alebo nie – podľa situácie pandémie. Ľudia v mojej blízkosti ma naliehavo upozorňovali na nebezpečie, v zahraničí zvlášť zneisťujúce. Ale ja som si povedal, že radšej budem v lockdowne v Nemecku, vycestoval som a musel som absolvovať dva týždne v karanténe. Na Slovensku bola situácia mierne lepšia, v Nemecku sa zhoršovala. Vyučovanie prebiehalo online, zatvorili všetky inštitúcie, reštaurácie, od deviatej večer bol zákaz vychádzania.

Keďže ja osobne považujem za najdôležitejšie vzťahy, chcem sa opýtať práve na vzťahy s učiteľmi, kolegami, priateľmi...

Chýbali mi vzťahy s učiteľmi, keďže som skôr extrovertný typ a rád komunikujem. Moje kurzy – tri v nemeckom a jeden v anglickom jazyku prebiehali tak, že sme nemali priamy kontakt s učiteľom, ale prednášky boli nahraté a mohli sme si ich kedykoľvek pozrieť. Videli sme sa akurát na seminároch online, mohli sme sa porozprávať. Prebiehala medzi nami emailová komunikácia, učitelia boli ústretoví, ochotní, hneď reagovali na akúkoľvek otázku.

V Kolíne študovali študenti rôznych krajín, boli tam Taliani, Francúzi, Íri, Turci, so Slovákom som sa nestretol. Boli tam nielen erasmáci, ale aj študenti na výmennom pobyte, ako Rusi či Mexičania.

Bývali ste pravdepodobne na internáte s kompletným zabezpečením...

Aj v Kolíne je študentov viac, než internátnych kapacít. Po čase som získal aj internát, ale keďže bol ďaleko od mesta, zostal som bývať na priváte v centre mesta, čo bolo síce finančne náročnejšie, ale ja som túžil žiť v „centre diania“ a tak sme s dvoma nemeckými dievčatami  obývali trojizbový byt. Inak – na ubytovanie bolo „výberové konanie“, aj keď online, ale som rád že si ma Pia a Elena popri veľkej konkurencii na spolubývajúceho vybrali. Zabezpečovanie stravovania ma neobťažovalo, varil som si sám, robím to veľmi rád.

Ako ste sa kontaktovali so študentami, keď ste nechodili do školy a nebývali ste na internáte?

Erasmáci sú veľmi rýchli v nadväzovaní kontaktov, takže na WhatsApp sme si vytvorili skupinu – bolo nás asi 300 – postupne sme sa poznávali, organizovali sme si stretávky. Bola to výhoda korony a online štúdia...

Pritom ste všetko dôsledne dodržiavali, pravdaže...?

S ťažkým srdcom, ale s veľkou radosťou priznávam, že sme občas zákaz vychádzania nerešpektovali, pretože sme si uvedomovali, že náš čas je vzácny, že v škole ani inde sa nemôžeme stretnúť... Mali sme pocit, že nás sa to netýka, veď my sme cudzinci a máme iba šesť mesiacov na to, aby sme sa spoznali a niečo zažili. Stretávali sme sa v parkoch a robili párty. Bývalo nás aj 50... Zhovárali sme sa, zabávali sa, tancovali... Okolo pol noci už prichádzalo policajné auto a keď sa zjavili jeho reflektory, okamžite sme zobrali nohy na plecia, aby sme včas zmizli. Našťastie, nikdy nás nechytili a nikomu sa nič nestalo, ani sa nikto vírusom nenakazil. Bolo to dobrodružstvo. Keď sa na konci nášho pobytu všetko legálne otvorilo a mohli sme sa stretávať, akoby nám to dobrodružstvo utekania pred políciou chýbalo...

Čím Vás nadchlo mesto?

Nemal som veľké očakávania, keďže poznám nemecké mestá a o Kolíne je známe, že to nie je najkrajšie mesto. Keď som si do internetového vyhľadávača zadal Kolín tak sa mi zobrazil na všetkých fotkách iba Kolínsky dóm a železničný most a tak som si myslel, že tam nič iné zaujímavé nie je. Hneď po príchode do mesta som však rýchlo zistil, že sú tu aj iné faktory ako architektúra a tou je napríklad samotný duch mesta, ktorý som si zamiloval. Pred odchodom som si všetko o Kolíne naštudoval a vedel som, že 90% mesta bolo cez vojnu zbombardovaných. Zázrakom sa historické monumenty zachránili, tak ako Kolínsky dóm. A tak som sa tešil na moju univerzitu, na železničný most a na úchvatnú kolínsku dominantu – katedrálu. Najmä túto úžasnú historickú pamiatku som si zamiloval kvôli jej monumentálnosti, veľkosti, výzdobe, kvôli jej kráse, dokonca som ju mal možnosť vidieť z môjho balkóna. Tridsať múzeí a stovky galérií sa nedalo navštíviť, ale tie galérie, ktoré som videl, boli naozaj úžasné. Moje obľúbené bolo múzeum moderného umenia, kde sú celoročne vystavené originály od Andyho Warhola či Picassa.

Spoznával som rôzne kúty Kolína – južné mesto – najstaršiu časť, alebo latinskú štvrť, tie ma naozaj nadchli. Kolín má skvelú atmosféru. Hovorí sa o ňom, že je najotvorenejšie mesto Nemecka a tento rok sa dokonca dostalo na druhú priečku hneď za New York. Užasnutý som bol z jeho multikulturality, zo slobody, otvorenosti, energie, pohybu, kde si každý s každým nejako rozumel hneď po prehodení niekoľkých slov. Hneď spolu tancovali, smiali sa, prosto – sloboda, krása, život.

Mali ste šancu poznať okolie Kolína nad Rýnom, prípadne Nemecka?

Nebolo to hneď v apríli, ale od mája sa to dalo. Cestovali sme po okolitých nemeckých mestách ako Bonn či Düsseldorf, keďže sme ako študenti mali dopravu zadarmo, ale zašli sme aj do susedných krajín ako Luxembursko, Holandsko, Belgicko – spoznávali sme ich mestá, mohli sme obdivovať pamiatky zvonka, všade sme sa fotili a plnili si túžby.

Aké vzory, príklady z nemeckej univerzity by ste uplatnili na našej UMB?

Často sa stretávame s pohľadom študentov, že na zahraničných univerzitách je kvalita vzdelávania lepšia, že je tam všetko lepšie, systémom počnúc. Možno to väčšinou platí. Ale my sme študovali online a tak to môžem posúdiť iba z tohto hľadiska. Musím povedať, že táto forma vyučovania je porovnateľná s našou, veľmi sa nelíši, nevidel som zvláštne rozdiely. Ovšem – skúšky je ľahšie urobiť v zahraničí, kde mi stačilo 50% na absolvovanie predmetu, kým u nás treba 65%. Samozrejme, že štúdium v cudzom jazyku je náročnejšie, ale do toho sa človek veľmi rýchlo dostane. Robievali sme prezentácie, ktoré učitelia vyhodnocovali a písali seminárne práce, čo bolo súčasťou nášho záverečného hodnotenia. Knižnice neboli otvorené, ale Kolínska univerzita mala vytvorený informačný systém, do ktorého sa dalo prihlásiť a získať tak vstup do viacerých „inštitúcií“, ktoré požičiavali literatúru. Mohli sme sa tak dostať ku všetkému, čo sme potrebovali. Profesori boli veľmi nápomocní, posielali všetky linky, pdf súbory a materiály, z ktorých sme mohli čerpať.

Zaznamenali ste semestrálnym štúdiom v zahraničí prínos pre Vaše štúdium?

Do zahraničia som šiel študovať práve s týmto cieľom. Môžem teda povedať, že pobyt v Kolíne nad Rýnom mal pre mňa veľký, obrovský prínos. Zveľadil som si nemčinu, najmä tú odbornú, študijnú, ale aj angličtinu, v ktorej sme všetci medzi sebou komunikovali. Navolil som si kurzy, na ktorých som získal vedomosti, ktoré mi určite pomôžu v mojom štúdiu na FPVaMV.

Bola to pre mňa výzva a napriek tomu, že som do Nemecka šiel z fakulty i zo Slovenska sám, nemal som z toho stres. Malo to pre mňa ten efekt, že som sa nemal na koho spoliehať, že som sa musel rozhodovať o všetkom sám a tým som dostával krídla – veľké, slobodné.

Dlhodobejší pobyt v cudzine zvyčajne prináša človeku uvedomenie si svojich koreňov, vzťahov s blízkymi, vážnosť toho, čo sa nám zdá byť samozrejmé...

S rodinou a priateľmi som bol v kontakte, myslím, že všetci si určite odo mňa oddýchli a zase sa tešili, že sa vrátim. A propo... Korene... Ja tie korene nemám až tak hlboko. Milujem Slovensko, mám tu skvelých kamarátov, priateľov, mám tu zázemie, ale tieto korene som ani pri dlhšom pobyte v zahraničí nepociťoval. Chýbala mi rodina aj priatelia, ale spoločnosť, v ktorej som sa rozvíjal, v ktorej som mohol odborne napredovať, v ktorej som sa cítil sám sebou, som prijímal ako samozrejmosť, ako niečo prirodzené. Uvedomil som si, že svet je obrovský, čas veľmi rýchlo beží a ja chcem všetko obsiahnuť, takže toto hľadisko som vôbec neriešil.

Keďže je možnosť absolvovať počas jedného stupňa štúdia erasmovský pobyt dvakrát a Vy ste nadšenec tohto projektu, máte ambície vycestovať opäť?

Keďže som bol v zahraničí, nepodal som si žiadosť a tak by som sa rád o to pokúsil v magisterskom štúdiu. Plánov mám veľa, teraz to presne ešte neviem. Chcel by som ísť do Talianska – keďže som veľa času trávil s Talianmi, pocítil som k tejto krajine zvláštny vzťah, moji priatelia mi aj potaliančili meno na Adriano Turicichino. Rád by som vycestoval do Francúzska, ale aj do Turecka, Španielska, Írska či Fínska a navštívil všetkých mojich erasmovských priateľov a samozrejme som ich všetkých pozval na naše krásne Slovensko.

Motivovali by ste svojich kolegov k zahraničnému erasmovskému pobytu?

Milí kolegovia študenti, ak ste to doteraz ešte neurobili, rád vám radím, aby ste vyhľadali referentky pre Erasmus na príslušnej fakulte, hlavne čím skôr! Štúdium v zahraničí je úžasná príležitosť, ktorú nám škola ponúka. Okrem samotného štúdia získate mnoho priateľstiev, spoznáte kultúru v krajine kde študujete, ale aj kultúru krajín kamarátov, odhalíte seba samého, zabojujete s výzvami, vyhnete sa stereotypom, naučíte sa boriť so životom, rozlišovať významnosti, zažiť slobodu. Raz Vám zápis v životopise o absolvovaní študijného pobytu v zahraničí iste pomôže... Určite Erasmus využite, budete šťastní ako ja!

 

 

Slavomíra Očenášová-Štrbová