Obec desať rokov nečerpala eurofondy, dnes je zapojená do piatich projektov.
Prvé eurofondy na Slovensko pritiekli pred 18 rokmi, aby pomohli vyrovnávať regionálne rozdiely v krajine. Mnohé menšie obce a mestá však doteraz nemajú s ich čerpaním takmer žiadne skúsenosti.
"Väčšina obcí nemá viac ako tisíc obyvateľov, funguje s jedným alebo dvoma ľuďmi na úrade, ktorí nemajú časovú ani odbornú kapacitu na to, aby sa zapojili do kohéznych fondov," hovorí starosta Varadky Andrej Kurimský.
Desať rokov do obce v okrese Bardejov s 240 obyvateľmi neprišlo ani euro z európskych peňazí. Od príchodu nového starostu sa však už zapojili do piatich rôznych projektov.
Ako sa to Varadke podarilo? A čo treba zmeniť, aby eurofondy plynuli aj do ďalších obcí a regiónov? Aj na to odpovedá Andrej KURIMSKÝ v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate: Ako sa starostovi Varadky podarilo získať financie z eurofondov na päť projektov? Prečo majú malé obce problém s čerpaním eurofondov? Ako by malo byť nastavené budúce programovacie obdobie, aby eurofondy lepšie fungovali? Čo čaká Slovensko, ak sa čerpanie v tejto oblasti nezlepší?
Aké skúsenosti máte v obci Varadka s čerpaním eurofondov?
Posledný projekt financovaný cez eurofondy bol realizovaný v roku 2009. Išlo o nájomné bývanie. Odvtedy až do roku 2020, keď sme už za môjho pôsobenia v úrade poslali prvú žiadosť, sa cez eurofondy nerealizovalo vôbec nič.
Prečo?
Najmä z dvoch dôvodov. Za posledných desať rokov boli na obecnom úrade zamestnaní nie viac ako dvaja ľudia, ktorí nemali odbornú ani časovú kapacitu na to, aby sa vôbec vedeli zapojiť do kohéznych projektov.
Jednoducho im celý proces prišiel natoľko náročný, že ho sami neboli schopní zvládnuť.
Druhým dôvodom bola vysoká miera spolufinancovania, ktorá sa od obcí v prípade eurofondov vyžaduje. Chýbali tiež jasné priority, do ktorých by Varadka potenciálne chcela investovať.
Kedy ste sa začali angažovať vo vedení obce?
V roku 2018 som sa stal poslancom. Kandidoval som len preto, že som chcel vedieť, čo sa v obci deje a aktívne sa zúčastňovať na obecnom zastupiteľstve. Nikdy som nemal ambíciu stať sa starostom. O dva roky som však vtedajšiu starostku nakoniec na jej poste nahradil.
Bolo získanie eurofondov na rozvoj obce vaším zámerom hneď od začiatku?
Áno, nemal som však žiadne skúsenosti s verejnou správou. Ešte aj dnes okrem starostovania pôsobím v súkromnom sektore a venujem sa primárne projektovému manažmentu v IT sfére.
Preto som sa aj k obnove obce z európskych prostriedkov postavil projektovo. Bolo pre mňa prirodzené zhodnotiť, čo Varadka vlastne potrebuje a k tomu napasovať projekty a výzvy.
Chýba bývanie aj komunitné centrum
V ktorých oblastiach má podľa vás obec najväčšie nedostatky?
Treba si uvedomiť, že za desať rokov sa tu neurobilo viac-menej nič. Z 240 obyvateľov je dvesto rómskeho pôvodu. Máme síce vodu, nie je však vybudovaná kanalizácia, neexistuje komunitné centrum ani prestupné bývanie pre rómske obyvateľstvo.
Ďalším problémom sú nezrekonštruované cesty a nefungujúce odpadové hospodárstvo. V roku 2020 obec zrecyklovala iba 3,6 percenta odpadu. Dnes sme na 17 percentách, stále však ide o žalostne nízke číslo. Sú to úplne základné veci, u nás však nie sú samozrejmosťou.
Starosta obce Varadka Andrej Kurimský. (zdroj: Archív Andrej Kurimský)
Snažili ste sa okamžite uchádzať o peniaze pre rómske komunity z bežných eurofondov?
Nemal som potrebu riešiť veci cez bežné eurofondy. Obec sa tesne pred mojím nástupom do úradu zapojila do iniciatívy Catching-Up Regions, ktorá pomáha s čerpaním eurofondov práve menej rozvinutým obciam, ako je Varadka.
Zadefinovali sme si hlavné potreby a ja som všetko stavil na jednu kartu. Dnes máme paralelne schválených päť rôznych projektov, na ktoré sa nám podarilo získať peniaze práve cez Catching-Up Regions.
Ako ste sa dozvedeli o tom, že takáto iniciatíva existuje?
Zapojil sa do nej Prešovský samosprávny kraj. Ten informoval obce, ktoré majú väčšinu obyvateľstva rómskeho pôvodu, teda aj nás. Výber konkrétnych obcí prebiehal na základe rôznych kritérií.
Existuje však veľký predpoklad, že ak má obce také množstvo rómskeho obyvateľstva ako napríklad my a chýbajú jej základné veci vrátane kanalizácie, prestupného bývania či komunitného centra, má veľkú šancu na úspech.
Ako ste vyberali, na čo konkrétne budete peniaze žiadať?
Základom pre mňa bolo, aby sme zvýšili úroveň bývania v obci. Ešte stále máme zopár ľudí, ktorí bývajú v chatrčiach alebo sa po desiatich tlačia v nájomných bytoch.
Ak ľudia nemajú možnosť dôstojne bývať, neviete s nimi v iných oblastiach aktívne pracovať.
Potom sme chceli riešiť ich prístup na trh práce a začlenenie do spoločnosti prostredníctvom komunitných centier, kde vieme pracovať s mládežou či s ľuďmi z rôznych sociálnych vrstiev.
V neposlednom rade nás tlačili problémy v oblasti odpadového hospodárstva. Bolo treba zbaviť sa nelegálnej skládky a zvýšiť recykláciu.
“
Ak ľudia nemajú možnosť dôstojne bývať, neviete s nimi v iných oblastiach aktívne pracovať.
„
Prečo to vo Varadke považujete za akútny problém?
Komunálny odpad sa u nás zbiera raz za tri týždne. Plasty raz za mesiac, ostatné materiály raz za dva mesiace. Ak máte rómske obyvateľstvo v bytovke, nemôžete od nich čakať, že budú skladovať v byte plasty a čakať mesiac na to, aby ich mohli vyhodiť.
Vďaka spomínanej iniciatíve získame eurofondy na vznik piatich rôznych zberných stojísk v obci, kde bude možné recyklovať všetky druhy odpadu. Veríme, že to bude viesť k motivácii obyvateľstva aj k recyklácii nad 50 percent.
Výzvy navrhujú starostovia
Prečo vám vyhovuje riešiť eurofondy cez Catching-Up Regions?
Peniaze na riešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít doteraz spravovalo ministerstvo vnútra v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
Fakt, že peniaze boli na jednom mieste, pokladám za správny. Nevýhodou bolo, že starostovia nevedeli, kedy bude aká výzva vypísaná, na čo konkrétne a v akej výške.
Často sa nejaká výzva otvorila v čase, keď obec nemala prostriedky na spolufinancovanie, respektíve nebola schopná dostatočne rýchlo pripraviť projekt.
V prípade Catching-Up je systém nastavený inak. Peniaze stále idú z ministerstva vnútra, ide však iba o jednu integrovanú výzvu, ktorá je otvorená stále a má v sebe množstvo projektov, akoby podvýziev.
Nazývam to akýmsi katalógom projektov. Ak má starosta zdroje a chuť, vyberie si zo spektra možností to, čo potrebuje a pripraví projekt. Nemusí čakať, kým sa skončí výzva na kanalizáciu a bude vyhlásená iná na chodník.
Ako prebieha tvorba takýchto výziev? Je to iné ako v prípade bežných eurofondov?
Áno. Ešte predtým, ako vôbec nejaké výzvy boli napísané, sme mali spoločne s ďalšími zapojenými obcami diskusie a stretnutia so Svetovou bankou (ktorá na Catching-up Regions spolupracuje s Európskou komisiou, pozn. red.), s Prešovským samosprávnym krajom aj s ministerstvom vnútra.
Tam sme si vysvetlili pravidlá čerpania a zároveň sme objasnili, aké máme problémy a do ktorých projektov potrebujeme ísť. Výsledkom je jedna výzva z ministerstva vnútra, ktorá obsahuje naše návrhy.
Dokedy by mali byť jednotlivé projekty hotové?
Do mesiaca a pol by sme mali začať riešiť odpadové hospodárstvo aj likvidáciu skládky. Niekedy v lete chceme začať s projektom komunitného centra a prestupného bývania. Všetko by sa malo stihnúť do konca roka 2023, teda do konca súčasného programového obdobia.
Treba odborníkov v regiónoch a vyššiu efektivitu
Mali by financie aj v novom programovacom období ostať pod rezortom vnútra a fungovať na spôsob Catching-Up Regions?
Áno. Som si takmer istý, že tento spôsob dokáže zásadne zvýšiť čerpanie peňazí, ktoré je v súčasnosti na úrovni približne 25 percent.
Netreba meniť celý systém, stačí zjednodušiť podmienky pre obce. Samozrejme, aj rezort vnútra má nedostatky, v ktorých sa musí zlepšiť, vrátane príliš zdĺhavej kontroly verejných obstarávaní, ktorá nás v regiónoch brzdí.
Ak však peniaze v novom eurofondovom období zveríme iným ministerstvám bez skúseností v tejto oblasti, nemyslím si, že to prinesie želaný efekt.
Verejné obstarávania by sa po novom mali kontrolovať už len na Úrade pre verejné obstarávanie.
Je mi úplne jedno, kto to bude kontrolovať. Aj Úrad pre verejné obstarávanie má svoje pobočky v každom kraji, kde sa dá zavolať či ísť osobne. Podstatné je, aby sa celý proces urýchlil.
“
Mnohé obce ešte stále fungujú ako v praveku. Ak nezefektívnime čerpanie eurofondov, zvyšok Slovenska nedobehnú ani za ďalších 50 rokov.
„
Mnohým obciam okrem projektov na mieru chýbajú aj odborníci, ktorí by na výzvy vedeli reagovať. Ako to bolo vo Varadke?
Na začiatku som ani len netušil, akým spôsobom funguje zapojenie sa do výzvy. Nič na tom nezmenil ani fakt, že som si prečítal celý manuál.
Aj preto som zaangažoval lokálnu agentúru, ktorá sa týmto veciam dlhodobo venuje a počas prvej výzvy som s nimi úzko spolupracoval. Až potom mi veci začali byť ako-tak jasné.
Nie je to však ani trochu jednoduché. Väčšina obcí zapojených do výzvy nemá viac ako tisíc obyvateľov, funguje s jedným alebo dvoma ľuďmi v úrade, ktorí to jednoducho nemôžu zvládať.
Ako sa to dá riešiť?
Treba do regiónov dostať viac expertov priamo hradených z európskych peňazí. Niet nad fyzický kontakt a osobnú skúsenosť. Len tak kraj alebo región naozaj spoznajú. Druhou možnosťou je platiť obciam služby odborných agentúr.
Prečo je podľa vás dôležité, aby sa eurofondy v mestách a obciach ako Varadka konečne začali čerpať správne?
Na Slovensku máme stále veľmi veľa miest, ktoré fungujú ako v praveku a potrebujú dobehnúť bežný štandard.
Ak chceme, aby sa to stalo v krátkodobom horizonte, neostáva nám iné, len čerpanie európskych peňazí radikálne zjednodušiť, čo Catching-Up ako pilotný projekt robí.
Ak to odignorujeme, spomínané obce sa na úroveň zvyšku Slovenska nedostanú ani za ďalších 50 rokov.
Andrej Kurimský (41) Od roku 2020 je starostom obce Varadka v okrese Bardejov. Zároveň riadi oddelenie projekt manažmentu v IT spoločnosti, ktoré dodáva riešenia pre finančný sektor. Študoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, titul získal na Univerzite Georgea Washingtona v USA.