Hlavní riešitelia a partneri
- PhDr. Zuzana Drugová za oblasť ľudová pieseň Slovákov v Rumunsku
- Mgr. art. Martin Urban, PhD za oblasť scénický prejav Slovákov v Chorvátsku
- Mgr. Katarína Mosnáková Bagľašová za oblasť dialektológia vojvodinských Slovákov
-
Ing. Zuzana Kvetková, finančný manažér, Univerzitné centrum pre medzinárodné projekty UMB
Odborní garanti:
- doc. PhDr. Katarína Chovancová, PhD.
- doc. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD.
Partneri:
- Oddelenie slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, Srbsko
Univerzita v Novom Sade je v súčasnosti jedno z najväčších vzdelávacích a vedeckých centier v Srbsku s viac ako 50.000 študentov študujúcich na 14. fakultách v troch veľkých univerzitných mestách – Novom Sade, Sombore a Zrenjanine. Jednou z nich je aj Filozofická fakulta založená roku 1954 v Novom Sade. Na Filozofickej fakulte v súčasností pôsobí 17 katedier, medziiným aj Oddelenie slovenského jazyka a literatúry.
Oddelenie slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade pôsobí od roku 1961. Jeho prvým vedúcim bol akademik Ján Kmeť. Oddelenie na začiatku poskytovalo iba dvojročné štúdium a od roku 1968 štúdium trvalo štyri roky. Po absolvovaní štúdia boli študenti pripravení a kompetentní prednášať a vyučovať slovenský jazyk tak na základných, ako aj na stredných školách.
Katedra slovenského jazyka a literatúry sa osamostatnila v roku 1972. Dovtedy existovala spoločná Katedra pre východné a západné slovanské jazyky a literatúry. Organizačné zmeny boli aj v období rokov 1975 – 1993, keď pôsobil Slovakistický ústav ako integrálna súčasť Filozofickej fakulty v Novom Sade. Napokon boli ústavy v roku 1993 premenované na oddelenia.
V súlade s Bolonskou deklaráciou boli v školskom roku 2006/07 štvorročné štúdiá pozmenené na päťročné štúdium, keď k základnému štúdiu pribudol jeden ročník masterských štúdií (master štúdium).
Dnes vzdeláva oddelenie odborníkov, ktorí prispievajú k zveľaďovaniu slovakistickej vedy medzi vojvodinskými Slovákmi. Vyše štyridsať študentov prevažne z radov slovenskej národnostnej menšiny študuje každoročne slovenský jazyk a literatúru ako odbor v rámci slovakistiky. Ďalší srbskí študenti alebo študenti iných národností, si vyberajú slovenský jazyk v rámci svojho odboru buď ako výberový jazyk v rámci slavistického štúdia alebo žurnalistického štúdia, ako ďalší voliteľný živý jazyk alebo materinský jazyk. Takých študentov je ročne vyše osemdesiat. Na oddelení pracovali významní vojvodinskí lingvisti a literárni vedci, vynikajúci učitelia z radov profesorov (Michal Filip, Prof. Dr. Daniel Dudok, akademik Ján Kmeť, doc. Dr. Mária Myjavcová, prof. Dr. Michal Týr, Dr. Jozef Valihora, prof. Dr. Michal Harpáň, proof. Dr. Miroslav Dudok, prof. Dr. Samuel Čelovský, prof. dr. Anna Marićová, prof. Dr. Jarmila Hodoličová), v súčasnosti tvoria vedecko-pedagogický zbor takisto významné osobnosti z jazykovedy a literárnej vedy, známe v Srbsku, ale aj v širších medzinárodných kontextoch (prof. Dr. Adam Svetlík, prof. Dr. Anna Makišová, doc. Dr. Marína Šimáková-Speváková, Dr. Zuzana Týrová, doc. Dr. Jasna Uhláriková, Dr. Daniela Marčoková a vedecko-výskumná pracovníčka – praktikantka MA Anna Margaréta Valentová). Do kolektívu patrí aj vyslaný lektor slovenského jazyka a kultúry zo Slovenska (úhrne 8 pedagogických pracovníkov). Na čele Oddelenia od roku 2018 je doc. Dr. Jasna Uhláriková.
Pri oddelení pôsobí Slovakistická vojvodinská spoločnosť, ktorá vydáva Slovakistický zborník a zapája do spolupráce ďalších vedeckých pracovníkov. Vzácnou súčasťou oddelenia je odborná seminárna knižnica, ktorá vyše 14 000 odborných kníh. Profesor Michal Filip daroval knižnici 2826 monografických publikácií a 203 titulov periodickej tlače. Uvedené knihy tvoria ucelenú súčasť knižnice s vlastnou nomenklatúrou.
Ako profesor na Oddelení pracoval aj popredný lingvista a zakladateľ slovenskej vojvodinskej dialektológie Daniel Dudok (1932 – 2015), ktorého dialektologické nahrávky z terénu budú predmetom výskumu projektu. Daniel Dudok študoval na Filozofickej fakulte v Belehrade, najprv jeden semester srbochorvátsky jazyk a juhoslovanské literatúry, potom český a slovenský jazyk a literatúru. Po ukončení štúdia (1955) pobudol jeden rok v Prahe a Bratislave na študijnom pobyte. Doktorskú dizertáciu o pivnickom nárečí obhájil v roku 1966 na FF v Novom Sade. Pôsobil na Filozofickej fakulte v Novom Sade od roku 1958. Prešiel všetky univerzitné hodnosti od asistenta až po riadneho profesora slovenského jazyka. Bol riaditeľom Slovakistického ústavu (1975-1977) a prodekanom Filozofickej fakulty v Novom Sade (1977-1979). Lingvistické práce Daniela Dudka sa vždy orientujú na domácu jazykovú situáciu a na potreby slovenského jazykového spoločenstva vo Vojvodine. Ako hosťujúci profesor pôsobil na Univerzite Komenského (v rokoch 1966-1970). Vo svojej vedecko-výskumnej práci Daniel Dudok bral do úvahy dve základné podoby jazyka: spisovný jazyk a nárečia. Konfrontuje ich z jednej strany so slovenčinou a nárečiami na Slovensku a z druhej strany so srbčinou ako kontaktovým jazykom. Uverejnil okolo 300 jednotiek odborných a populárnych príspevkov väčšinou z oblasti dejín spisovnej slovenčiny a slovenských nárečí v Juhoslávii, vydal niekoľko výskumno-vedeckých publikácii, medziiným knihu Priezviská Slovákov v Juhoslávii (1998), Nárečie Pivnice, Nárečie Aradáča a i.
Univerzita v Novom Sade
- Slovenské kultúrne centrum Našice, Chorvátsko
Slovenské kultúrne centrum Našice je profesionálna ustanovizeň kultúry pre Slovákov žijúcich v Chorvátsku. Založené bolo v roku 2010 Zväzom Slovákov v Chorvátsku. Činnosť Centra podporuje vláda Chorvátskej republiky – Ministerstvo kultúry Chorvátskej republiky na základe podpísanej Dohody o spolufinancovaní z roku 2011. Riaditeľkou je DrSc. Sandra Kráľová-Vukšićová.
Poslaním Slovenského kultúrneho centra Našice je predstavovať, udržiavať a rozvíjať tradičnú a súčasnú kultúru Slovákov v Chorvátskej republike. Centrum vykonáva informačno-dokumentárnu činnosť, spracúva a dokumentuje materiály zo života slovenskej menšiny v Chorvátsku, organizuje edukačné a informačné podujatia. V najširšom slova zmysle SKC Našice svoje pôsobenie zameriava na udržanie a rozvoj kultúry slovenskej menšiny, ako aj na jej prezentáciu na území Chorvátska a v rámci európskeho spoločenstva.
Víziou Slovenského kultúrneho centra Našice je v spolupráci so Zväzom Slovákov, maticami slovenskými v Chorvátsku a inými organizáciami a inštitúciami sledovať kultúrnu infraštruktúru Slovákov v Chorvátsku za účelom projekcie jej rozvoja.
Centrum má na starosti nie len kultúru, ale aj projekty v oblasti slovenského školstva v Chorvátsku. Každoročne sa pripravuje 4-6 projektov, ktoré finančne podporuje Ministerstvo vedy, vzdelávania a športu ChR, 4 – 6 projektov, ktoré podporuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a 2 – 3 projekty podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Navyše v školskom roku 2015 – 2016 bol realizovaný projekt v spolupráci SKC Našice so Základnou školou Josipa Kozarca z Josipovca Punitovského. Projekt financovaný prostriedkami Ministerstva sociálnej politiky a mladých. V spolupráci so školským dozorcom – poradcom pre výučbu v slovenskom jazyku Andrejom Kuricom Centrum koordinuje vyučovanie slovenského jazyka na dvanástich základných a dvoch stredných školách, zúčastňuje sa na aktíve učiteľov a podieľa sa na organizácii literárno-recitačno-dramatickej prehliadky v slovenskom jazyku Slovenčina moja a prezentácii zbierky žiackej literárnej tvorby, básní a prózy Kvapky, ktoré v roku 2015 vyšli v XI. ročníku. SKC Našice podpísalo v roku 2012 Dohodu o spolupráci so Základnou školou kráľa Tomislava Našice a Základnou školou Ivana Brníka Slováka Jelisavec. V duchu tejto dohody pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka každoročne program pre žiakov týchto dvoch škôl.
V oblasti jazyka sa okrem spolupráce so školami Slovenské kultúrne centrum Našice ako asociovaný partner zúčastnilo na projekte Slovake.eu. Oprávneným zmluvným orgánom tohto projektu je Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálne a kultúrne politiky – EACEA Lifelong Learning Programm – PROGRAM EURÓPA PRE OBČANOV. Projekt, na ktorom sa zúčastnilo deväť partnerov z celkovo siedmich krajín malo za cieľ umožniť bezplatné učenie slovenského jazyka prostredníctvom internetového portálu www.slovake.eu.
So zámerom prezentovať a zároveň propagovať rozličné formy slovenskej kultúry a umenia SKC Našice realizovalo niekoľko umeleckých, etnologickych či dokumentárnych výstav. Do aktivít Centra patri aj vydávanie časopisu Prameň – mesačníka Slovákov v Chorvátsku spolu so Zväzom Slovákov.
Vo vedecko-výskumnej oblasti zatiaľ Centrum spolupracoval s tímom odborníkov Katedry manažmentu kultúry a turizmu na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorí sa pod vedením prof. Jaroslava Čukana dlhodobo venujú výskumu kultúry Slovákov žijúcich v priestore Dolnej zeme. Spoločný project bol zameraný mapovanie kultúrneho potenciálu Slovákov v Chorvátsku s cieľom identifikovať, popísať a zhodnotiť hmotné aj nehmotné kultúrne dedičstvo, kultúrne a iné ustanovizne, kultúrnu infraštruktúru a ľudské zdroje spojené so slovenskými minoritnými spoločenstvami.
Centrum má skúsenosť aj s programom Erasmus +. V roku 2018 realizoval projekt Teória verzus prax v jazykovej a odbornej príprave krajanov spolu s partnerom Útvar pre jazykovú a odbornú prípravu cudzincov a krajanov Centra ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave (UJOP). Prioritným cieľom realizovaných mobilít lektorov bola podpora zvýšenia kvality vzdelávania na základných a stredných školách s vyučovacím jazykom slovenským v oblastiach so slovenskou menšinou v Chorvátsku prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania tamojších pedagogických pracovníkov. Projekt pokračuje aj v roku 2019.
Bohatú a rôznorodú činnosť SKC Našice podporujú okrem Zväzu Slovákov mnohé ďalšie inštitúcie v Chorvátsku: Ministerstvo kultúry ChR, Ministerstvo vedy, vzdelávania a športu ChR, poslanec pre českú a slovenskú menšinu v Chorvátskom parlamente, Rada pre národnostné menšiny, župa Osijecko-baranská a mesto Našice. Zo Slovenskej republiky podpora prichádza prostredníctvom spolupráce s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Chorvátsku, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Slovenské kultúrne centrum Našice, Chorvátsko
- Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka v Bodonoši, Rumunsko
Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka v Bodonoši (v rumunčine Liceul Teoretic Jozef Kozáček Budoi) je stredná škola s vyučovacím jazykom slovenským. Je to jediná slovenská stredná škola v bihorskej oblasti Rumunska, ktorá zahŕňa župy Bihor a Salaj, kde žije približne 8000 Slovákov. Lýceum bolo založené v roku 1995 s cieľom umožniť žiakom slovenskej národnosti z Rumunska, aby mohli pokračovať v štúdiu na strednej škole v materinskom jazyku a týmto spôsobom udržiavať a rozvíjať ich jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu.
Škola pripravuje žiakov v trinásťročnomvzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitnou skúškou. Obsahuje všetky stupne, počnúc materskou školou, potom päťročnou primárnou školou, ďalej štvorročným vzdelaním na druhom stupni a štvorročným stredoškolským vzdelaním až po 12. ročník. Vzdelávací program je zameraný predovšetkým na prípravu na štúdium na vysokých školách v Rumunsku a v Slovenskej republike, ale aj pre uplatnenie v praxi, osobnom a sociálnom živote.
Žiaci prichádzajú na strednú školu ako štrnásťroční po absolvovaní ôsmeho ročníka základnej školy, na konci ktorého zložia celoštátne skúšky. Zmyslom štúdia na lýceu je oboznámiť žiakov so systematickou štruktúrou poznávania, vybaviť ich spôsobilosťou kriticky pracovať s informáciami, schopnosťou zmysluplne ich zaraďovať do životnej praxe tak, aby sa mohli profesijne aj osobnostne rozvíjať. Predpokladom je uplatňovanie progresívnych vzdelávacích postupov, nových organizačných foriem, stratégií a metód, ktoré podporujú poznávaciu zvedavosť, tvorivé myslenie a samostatnosť žiakov.
Zameranie školy je filologické, to znamená, že okrem materinského jazyka sa vyučuje aj rumunský, anglický, nemecký a latinský jazyk. V súčasnosti na škole študuje spolu 139 žiakov v 13tich ročníkoch a v materskej škole. Znižujúci sa počet Slovákov žijúcich v Rumunsku negatívne vplýva na celkový počet žiakov slovenskej národnosti, preto aj ich počet v jednotlivých ročníkoch je bližšie k dolnej hranici stanovenej zákonom. Škola má dostatok kvalitných učiteľov, pričom všetci majú zodpovedajúcu kvalifikáciu. Svoju odbornú spôsobilosť si rozširujú absolvovaním rôznych foriem štúdia a metodických kurzov v Rumunsku aj na Slovensku (organizovaných aj Metodickým centrom UMB v Banskej Bystrici). Pedagogický zbor tvorí celkovo 23 učiteľov.
Obec Bodonoš (v rumunčine Budoi) je jedna z najstarších slovenských obcí na území Rumunska, založená bola slovenskými osadníkmi v rokoch 1785 až 1790. Vieme, že prišli z územia dnešného Slovenska, z regiónov Orava, Kysuce a Gemer. Vyučovanie v slovenskom jazyku sa začalo od roku 1932, keď do obce prišiel prvý československý učiteľ Gustáv Hlubocký. Škola bola zo začiatku štvorročná, po druhej svetovej vojne sedemročná, neskôr od roku 1965 osemročná, a v období 1983-1990 desaťročná. V roku 1995 v Bodonoši bolo založené druhé slovenské lýceum v Rumunsku, pod názvom Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka. Takto žiaci z okolitých slovenských obcí majú možnosť pokračovať vo svojom štúdiu na strednej škole v materinskom jazyku.
Škola v menšinovom prostredí je dôležitou inštitúciou, pretože vplýva na celé spoločenstvo prostredníctvom žiakov, ktorí ju navštevujú. Aj keď sa v slovenských obciach z Rumunska hovorí nárečím, stupeň zachovania a pestovania slovenského jazyka tam, kde sú školy s vyučovacím jazykom slovenským je vyšší ako v obciach, kde nemajú takéto školy.
Škola v Bodonoši má dôležitú úlohu pri udržiavaní a rozvíjaní jazykovej, etnickej a kultúrnej identity tak Slovákov z Bodonoša, ako i z jeho okolia. Žiaci, ktorí ukončia základné 8. ročné štúdium na domácich školách, majú možnosť pokračovať vo svojom štúdiu na strednej škole v Bodonoši, pretože je to jediná stredná škola s vyučovacím jazykom slovenským v župe Bihor. V škole majú možnosť sa zdokonaliť v slovenskom jazyku, ale aj v anglickom a nemeckom. Toto im uľahčuje nájsť si po ukončení štúdia lepšie zamestnanie v cudzích spoločnostiach v Rumunsku alebo v zahraničí (Slovenská republika, Česká republika, Rakúsko a iné). Iní zas môžu pokračovať v štúdiu v materinskom jazyku na univerzitách v Slovenskej republike, využijúc štipendiá, ktoré poskytuje Slovenská republika študentom – Slovákom žijúcich v zahraničí.
Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka v Bodonoši v Rumunsku je v programoch ERASMUS + nováčikom. Táto skutočnosť so sebou prináša viaceré pozitíva pre školu ako partnera predekladaného projektu. Najdôležitejším pozitívom je, že v osobe koordinátora projektu, ktorým je inšpektor pre slovenské školstvo v oblasti Bihor v Rumunsku a bývalý pedagóga školy Alex Mlinarčík, škola aj celá slovenská minorita v oblasti Bihor postupne získava skúseného menežera vzdelávacích aktivít v slovenskom minoritnom prostredí v Rumunsku. Situácia v oblasti Bihor je špecifická aj tým, že je pomerne vzdialená od podstatne známejšieho a rozvinutejšieho centra Slovákov v Rumunsku, ktorým je mesto Nadlac. Predkladaným projektom tak zapájame početnú slovenskú minoritu, ktorá na základe skúseností v projekte bude vedieť v nasledujúcich obdobiach pokračovať aj v samostatných, i keď pravdepodobne spočiatku menších projektoch.
Napriek tomu, že v projektoch ERASMUS je škola nováčikom, Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí so školou aj osobou koordinátora projektu spolupracuje už niekoľko rokov. Napriek pôvodne nižšej miere skúseností toto prostredie veľmi tvorivo pristupuje k jednotlivým výzvam a koordinátor projektu Alex Mlinarčík veľmi aktívne a kvalitne pristupuje k riešeniu úloh, ktoré vyplývali v minulosti napríklad z organizácie účasti žiakov z oblasti Bihor na aktivitách Metodického centra UMB na Slovensku, resp, pri zabezpečovaní pobytu pedagógov UMB na výjazdovej škole v prírode v Bihore v rokoch 2015 a 2017.