Nastavenie súborov cookie

    Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

    Spravovať nastavenie súborov cookie

    Nevyhnutne potrebné súbory cookie

    Vždy aktívne

    Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

    Súbory cookie súvisiace s výkonom

    Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

    Mgr. Denisa Šukolová, PhD.

    Mgr. Denisa Šukolová, PhD.
    • Ako vnímate fakt venovania Medzinárodného dňa ženám – vedkyniam a čo znamená pre Vás, že patríte medzi ne aj Vy? 

    Snáď moja odpoveď nikoho na úvod nepobúri, ale priznám sa, že to nevnímam nijako špeciálne J. Vítam samozrejme každú iniciatívu, ktorá podporuje rozvoj vedy v službách spoločenského pokroku (bez ohľadu na charakteristiky vedcov, či už ide o rodovú alebo inú identitu). Toto je skôr ale symbolické gesto, pričom reálna podpora vedy a výskumu sa dosahuje prostredníctvom iných nástrojov. A tie na Slovensku existujú v nedostatočnom rozsahu, prípadne sú deformované (ako sme si tu už zvykli) problematickými systémovými prvkami. Je to samozrejme širší spoločenský kontext diskusie, ale dokresľuje možno pocity, ktoré vo mne vyvolala Vaša otázka. Ťažko sa je v krajine, kde sa výskum dlhodobo podceňuje, so statusom vedkyne vôbec stotožniť. Prirodzene sa potom neidentifikujem plne ani s jeho symbolickými rovinami.

     

    • Čomu sa aktuálne vedecky (výskumne) venujete a čo Vás na Vašej vednej oblasti zaujalo tak, že sa práve vede venujete aj Vy?

     Počas svojej aktívnej vedeckej činnosti, ktorá trvá približne 10 rokov, sa kontinuálne venujem (okrem iného) najmä témam partnerstva, na ktoré nahliadame v rôznych tímoch z rôznych perspektív. Začínala som sa témam venovať ako psychologička, neskôr som tému vnímala aj z pohľadu širšej sociologickej optiky a dnes s ňou pracujem ako odborníčka, ktorá ju vníma ako obrovský nevyužitý potenciál pre celospoločenské „ozdravné“ procesy, ak by sme jej venovali dostatok pozornosti v oblasti výchovy a vzdelávania – samozrejme v perspektíve celého života. Veľa diskutujeme o holistickom rozvoji človeka, no prakticky sa edukácia počas života „zvrháva“ skôr k modelu funkčnej prípravy pre pracovnú dráhu. Našu druhú, a dovolím si tvrdiť dôležitejšiu, polku života však tvoria vzťahy. Vzťah k sebe, k blízkym, k partnerom, deťom, komunite, krajine, či k univerzu. Mám 35 rokov a fajn kariéru, ale o tom, ako sa mám mať rada, ako budovať stabilné partnerstvo a ako byť nie len obyvateľom, ale aj občanom, by som bez vlastnej iniciatívy toho veľa nevedela. To je posolstvo, ktoré ma vnútorne motivuje vedecky a výskumne sa angažovať. Ak zájdem ešte ďalej, tak prezradím, že medzi psychológmi koluje dlhé roky zaujímavé provokatívne tvrdenie. Traduje sa, že téma, ktorú riešite s najväčšou vášňou je pre Vás v určitom zmysle symptomatická. Znamená to, že je pre Vás príznačná a možno naznačuje taktiež na osobnej úrovni silnú sebaaktualizačnú tendenciu, ktorá pramení často z nejakého nedostatku. Toto „pravidlo“ platí aj v mojom prípade. Môžem prezradiť, že moji rodičia prakticky ako pár spolu dlho nežili a v mojom ranom veku sa rozviedli.

     

    • Ako vnímate postavenie a aktivity vedkýň v kontexte širšieho priestoru – teda z pozície rektorátu, regionálneho celku (napr. VUC), národnej úrovne a EÚ? 

    Samozrejme rozumiem východiskám tohto rozhovoru a tiež zámeru vyzdvihnúť prácu žien-vedkýň, pre ktoré sú mnohé aspekty vedeckej práce často náročné, najmä pokiaľ ide o silné konkurenčné prostredie, v ktorom prevládajú muži (čo sa často spája s rôznymi nepopulárnymi témami ako dosah na financovanie vedy a výskumu, degradácia žien vo vede a výskume a iné...), prípadne o potrebu zosúladiť rodinný a pracovný život. Vnímam to tak, že sa o tejto téme na rôznych úrovniach mnoho hovorí, vnímam mnohé iniciatívy, ktoré ženy vo vede veľmi konkrétne podporujú, čo je samozrejme pozitívne. Ak ale nadviažem na svoju prvú odpoveď, musím povedať aj to, že pre mňa „ženy vo vede“ nie sú témou, ktorou by som žila J. Jeden z dôvodov som už naznačila, ale nejde iba o to, že by boli vedci na Slovensku nedocenení. Ja totiž nepôsobím vo vednej oblasti, kde by bolo málo žien, prípadne by nemali dostatok priestoru na realizáciu – práve naopak. Som súčasťou tímov, ktoré tvoria najmä vedci z radov pomáhajúcich profesií, kde je situácia často iná. V porovnaní s exaktnejšími vedami je totiž v našich tímoch často dokonca prevaha žien. Nemám preto pocit, že by som s mužmi akokoľvek súperila, dokonca by som uvítala, ak by ich bolo medzi nami viac – chýbajú mi J. Vrátim sa ale na záver ku kontextu otázky a svoju odpoveď ukončím tak, že tento aspekt vedy obzvlášť nesledujem, takže sa k nemu neviem kvalifikovanejšie vyjadriť J.

     

    • Umožňuje Vám vedecké prostredie alebo aktuálna situácia robiť vedu, blízku Vášmu srdcu? 

    Áno, cítim sa slobodná v tom, čomu sa budem venovať, i keď niektoré pragmatické rozmery realizácie vedy a výskumu v akademickom prostredí nás aktuálne tlačia do pozície takzvanej „vedy pre vedu“. Nechcem príliš zaťažovať čitateľov zložitými okolnosťami, pretože ide o špecifikum spoločenských vied, ktoré z môjho pohľadu často s „vyplazeným jazykom“ doháňajú prírodné či technické vedy, ktoré majú zrelú empirickú tradíciu a výsledky ich bádania sú často univerzálnejšie prenositeľné. Financovanie našich odborných aktivít je totiž od aspektu kvalitnej empirickej vedy v medzinárodnom priestore veľmi závislé. Uvítala by som v tomto ohľade lepšie strategické riadenie a citlivejšie nastavenie financovania, ktoré by „rozviazalo vedcom v spoločenských vedách ruky“ v zmysle dostatočného priestoru pre tvorbu (skúmanie človeka je časovo náročnejšie, dopady na vedeckú komunitu sa preukazujú po dlhšej dobe) a zohľadnenie faktu, že poznatky našich vied majú často lokálny a špecifický charakter, čo v prípade existujúcej stratégie môže podporovať efektívnejšie fungovanie významných sektorov na národnej úrovni (školstvo, zdravotníctvo, systém sociálnej ochrany a iné). Zatiaľ to vyzerá tak, že štát nemá jasnú predstavu o tom, ako tieto vedecké kapacity vo svoj prospech využívať. Dôsledkom je pokrivenie významu a charakteru našej práce, ktorá sa síce aktuálne orientuje na zviditeľnenie v zahraničí cez produkciu univerzálneho poznania (čo má bez pochýb aj mnohé pozitívne dopady), ale stráca cenný rozmer priamej aplikovateľnosti a využiteľnosti v našich kultúrno-spoločenských podmienkach. Pre mňa je totiž spoločenská veda odtrhnutá od reálneho diania a aktuálnych problémov ľudí „sterilná“ a tak trochu „bez duše“.

     

    • Pracujete v tíme. Ako sa v ňom cítite a čoho sa Vám dostáva, ak pôsobíte v androgénnom prostredí? 

    Ako som už naznačila, nepracujem v androgénnom prostredí. Naše tímy sú skôr feminínne (ak už chceme používať tieto pojmy) J. Má to svoje výhody i nevýhody, ako každá práca, v tíme, ktorý je v nejakom aspekte homogénny. Pre mňa je ale otázka diverzity veľmi dôležitá – akúkoľvek pracovnú (nie len výskumnú) úlohu som riešila, najlepšie som sa cítila tam, kde sme bolo veľa rozdielov – vekových, rodových i kultúrnych. Je to nesmierne obohacujúce a dynamika takýchto tímov je z môjho pohľadu „zdravšia“ aj na úrovni výkonu aj na úrovni vzťahovej klímy. Ak Vás ale predsa len zaujímajú moje skúsenosti s mužmi vo vedecko-výskumných tímoch, tak musím povedať jediné... Pôsobila som doteraz dlhodobejšie na dvoch vysokých školách a pokiaľ ide o tento rozmer mojej akademickej práce, boli to práve dvaja konkrétni muži, ktorý ma výrazne myšlienkovo ovplyvnili, otvorili mi dvere k mnohým príležitostiam a držali nado mnou „ochrannú ruku“. V Nitre to bol môj dlhoročný školiteľ a neskôr kolega Ivan Sarmány-Schuller (psychológ, akademik, vedec na SAV, dlhoročný predseda Slovenskej psychologickej spoločnosti a slovenský zástupca mnohých významných medzinárodných psychologických spoločností), ktorý ma vždy podporoval, pestoval vo mne vytrvalosť, kritický prístup a precíznosť. I keď som bola mladá a neskúsená prizýval ma k veľkým výzvam bez toho, aby mal veľkú potrebu cenzúry a kontroly, či prílišnej ochrany. Dôveroval vo mňa a vedel, že najrýchlejšie porastiem na vlastných chybách. V neposlednom rade, bol to práve on, ktorý ma priviedol ku kľúčovým témam môjho zamerania. Podobne ako ja, bol metodológ a venoval sa témam partnerstva z evolučného pohľadu J. Neskôr som sa presunula do Banskej Bystrice, kde som sa po roku práce na Katedre psychológie prihlásila aj na konkurz Centra edukačného výskumu, po ktorom som sa zoznámila so Štefanom Porubským (profesor pedagogiky, aktuálne dekan Pedagogickej fakulty, člen Nadácie škola dokorán, ale aj bývalý prorektor UMB, vedúci Centra edukačného výskumu a riaditeľ ZŠ). Nasledujúcich päť rokov (až po dnešok) som rástla vďaka nemu. Okrem stoviek hodín, ktoré sme strávili odbornými rozhovormi na mnohé témy, upriamil moju pozornosť na to, akou hodnotou je kvalitná výchova a vzdelanie. Posunula som sa vďaka tomu nielen tematicky, ale aj medziodborovo, čo dnes považujem za jednu zo svojich najsilnejších stránok. Čo je ale najdôležitejšie, dal mi šancu rásť nie len expertne, ale aj manažérsky, a teda ľudsky. Od roku 2017 ma ako dekan prizval do tímu prodekanov, čo bola skúsenosť, z ktorej budem určite ťažiť celý život. Obom týmto pánom a osobným mentorom patrí preto moje veľké ĎAKUJEM.

     

    • Ako ovplyvnila pandémia ochorenia Covid-19 Vaše vedecké aktivity? 

    V rôznych ohľadoch, rôznym spôsobom.Skomplikovala nám prácu v tímoch, pretože online mítingy majú svoje čaro len do chvíle, keď má každý z nás kvalitné pripojenie na internet, funkčný mikrofón, webku a distingvovaný horný diel pyžamka – trochu som to odľahčila J. Zrušili sme všetky zahraničné cesty, či už išlo o stáže alebo konferencie. Máme veľké problémy s čerpaním financií na výskum, keďže mnohé práce v teréne (vrátane realizácie výskumu a jeho prezentácie na národnej a medzinárodnej úrovni) sú absolútne znemožnené. Pritom objem pridelených a funkčne využitých financií je pre nás dôležitým ukazovateľom, ktorý sa neskôr odráža v posudzovaní kvality škôl a na to nadväzujúcom spôsobe ich financovania. Má to však aj pozitíva. Aktuálna situácia vo svete je totiž obrovskou príležitosťou pre skúmanie človeka s veľmi unikátnou skúsenosťou. Sledujem osobne niekoľko šikovných výskumných iniciatív, ktoré dokázali rýchlo reagovať a dnes už profitujú z dát, ktoré kontinuálne (v podstate už takmer počas jedného roka) zachytávajú prežívanie pandémie ľudí z rôznych kútov sveta. Na záver na pobavenie... Vďaka Covid-19 získal jeden náš medzinárodný výskum z roku 2017 na tému sociálnej vzdialenosti obrovskú pozornosť. Aktuálne naň evidujeme 155 ohlasov, z toho 58 vo WOSe, čo je najrenomovanejšia vedecká databáza. Asi Vás neprekvapí, že citovanosť v poslednom roku výrazne akcelerovala.

     

    • K akým ženským ľudským vzorom vzhliadate a nad ktorými ženskými počinmi žasnete? 

    Aby som predsa len uspokojila priaznivcov ženského rozmeru diskusie J, tak nepôjdem ďaleko ani do minulosti, ani geograficky. Aktuálne vo mne rezonuje meno Zuzana Čaputová, ktorú v prvom rade vnímam ako symbol zrelej autentickej a odvážnej ženy. S obdivom sledujem, ako nesmierne citlivo, rozvážne a s pokorou pristupuje k životu – a najmä k ťažkým témam. Sledovala som ju dávno predtým, ako sa stala prezidentkou a dúfam v to, že bude v budúcnosti v tejto krajine zastávať ešte vplyvnejší post. Zosobňuje pre mňa vnútornú integritu, kultúru dialógu, vzájomný rešpekt a zmierlivý tón všade tam, kde je potrebné hľadať v napätí prieniky a zhodu. V dobe, keď sa spoločnosť (nie len u nás, ale na celom svete) extrémne rýchlo polarizuje a radikalizuje, sú osobnosti, ktoré spájajú ľudí naprieč názorovým spektrom nesmierne potrebné a cenné. Je príkladom toho, že pre veľké zmeny nemusíte robiť okázalé činy. Treba poctivo a pravdivo žiť, pracovať a konzistentne čeliť výzvam, ktoré pred nás kladie každodenná realita. V tom spočíva z môjho pohľadu jej „veľkosť“ a nevyčísliteľná hodnota.

     

     

    Profil:

    Mgr. Denisa Šukolová, PhD.

    Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vyštudovala odbor psychológia, kde v roku 2013 získala aj PhD. v odbore pedagogická, poradenská a školská psychológia. Po ukončení štúdia pôsobila na Katedre psychologických vied FSVaZ UKF v Nitre. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pôsobí od septembra roku 2014, kde nastúpila na Katedru psychológie. Od roku 2015 pôsobí tiež v Centre edukačného výskumu. Od roku 2017 zastáva funkciu prodeknaky pre rozvoj a zabezpečovanie kvality na PF UMB. Od roku 2018 pôsobí už aj na Katedre andragogiky.

    Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa dlhodobejšie venuje najmä problematike partnerských vzťahov a sexuality v kontexte teórie génovo-kultúrnej koexistencie. V rámci tejto témy už publikovala aj na najvyššej medzinárodnej úrovni (CC – Current Content Journals) s viacnásobným medzinárodným ohlasom. Okrem toho sa venuje aj publikovaniu v oblasti metodológie a psychometrie. Špecializuje sa tiež na kombináciu kvantitatívnych a kvalitatívnych prístupov v spoločenských vedách (najmä Q-metodológia), o ktorej prednášala aj na iných univerzitách (napr. JU České Budějovice, MU Brno).

    Z pohľadu projektovej/grantovej činnosti má bohaté skúsenosti s mnohými schémami (VEGA, KEGA, APVV, ESF, OECD, Rozvojové projekty MŠVVaŠ SR). V rámci viacerých projektov zastávala, okrem pozície odborníčky na problematiku, aj rolu metodológa a štatistika. Mimo financovaných schém má skúsenosť aj s medzinárodnou dobrovoľnou spoluprácou v rámci rozsiahleho kros-kulturálneho výskumného tímu (35 krajín sveta). Výstupom z tejto spolupráce sú štúdie publikované na najvyššej medzinárodnej úrovni (CC – WOS). Pravidelne recenzuje pre časopisy Studia Psychologica (CC – WOS) a The New Educational Review (Scopus), kde je aj členkou redakčnej rady.

    Za svoju vedecko-výskumnú činnosť bola niekoľkokrát ocenená: Cena dekana FSVaZ UKF v Nitre: Doktorand roka 2011; Cena rektora za publikačnú činnosť (2012); Čestné ocenenie poroty za prezentáciu výskumu Nevera vo vzťahu k morálnemu usudzovaniu (2016) na konferencii Sociálne procesy a osobnosť, ktorá je organizovaná pod záštitou SAV; Cena rektora UMB (2021).

     

     

    Najvýznamnejšie práce:

     

    • Vedecké práce v domácich karentovaných časopisoch (kategória B)

    Šukolová, D. - Sarmány-Schuller, I. 2011. Fluctuating perception of selected risk situations in regard of hormonal changes during the menstrual cycle. In Studia Psychologica. Vol. 53, no. 1, 3-12.

     

    • Vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch (Kategória A)

    Sorokowski, P. et al. 2017. Marital satisfaction, sex, age, marriage duration, religion, number of children, economic status, education, and collectivistic values: data from 33 countries. In Frontiers in Psychology. – Lausanne, Vol. 8, article no. 1199, 1-7.

     

    • Vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch (Kategória A)

    Hilpert, P. et al. 2016. The associations of dyadic coping and relationship satisfaction vary between and within nations: a 35-nation study. In Frontiers in psychology. Lausanne: Frontiers media, No. 7, article no. 1106

     

     

    • Vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch (Kategória A)

    Sorokowska, A. et al. 2017 Preferred interpersonal distances: a global comparison. In Journal of cross-cultural psychology. Thousand Oaks: SAGE Publications, Vol. 48, no. 4, 577-592.

     

    • Vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch (Kategória A)

    Sorokowska, A. et al. 2018. Global study of social odor awareness. In Chemical senses. Oxford: Oxford University Press, Vol. 43, no. 7, 503-513.

     

    • Vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch (Kategória A)

    Dobrowolska, M. et al. 2020. Global Perspective on Marital Satisfaction. In Sustainability. Basel: Multidisciplinary Digital Publishing Institute, 12, č. 21, 1-15.

     

     

    Mgr. Denisa Šukolová, PhD.Mgr. Denisa Šukolová, PhD.