Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici


Ing. Kamila Borseková, PhD.

Ing. Kamila Borseková, PhD.
  • Ako vnímate fakt venovania Medzinárodného dňa ženám – vedkyniam a čo znamená pre Vás, že patríte medzi ne aj Vy? 

Vnímam to pozitívne a je to pre mňa povzbudenie do ďalšej práce.

  • Ako vnímate postavenie a aktivity vedkýň v kontexte širšieho priestoru – teda z pozície rektorátu, regionálneho celku (napr. VUC), národnej úrovne a EÚ? 

Na všetkých menovaných úrovniach je určite pokrok v oblasti postavenia vedkýň a zlepšovania podmienok pre ich prácu. Aj keď vedkyne nemusia pociťovať priamu diskrimináciu, fakt je ten, že na pleciach žien, a teda aj vedkýň, je často oveľa viac práce, ktorá je spojená so starostlivosťou o deti a domácnosť, čo môže a veľa krát aj znižuje výkon vedkýň v porovnaní s vedcami. Nie je to pravdaže 100% pravidlo ale myslím si, že vo veľkej miere to stále platí. Niekedy je naozaj veľmi náročné skĺbiť vedu, domácnosť, starostlivosť a dieťa alebo deti, preto všetky kroky, ktoré zlepšujú postavenie a aktivity vedkýň, vnímam pozitívne.

  • Čomu sa aktuálne vedecky (výskumne) venujete a čo Vás na Vašej vednej oblasti zaujalo tak, že sa práve vede venujete aj Vy? 

Venujem sa výskumu miest a regiónov, predovšetkým v kontexte strategického plánovania a rozvoja. Problematika mestského a regionálneho rozvoja ma zaujala preto, lebo je veľmi rôznorodá, dynamická, kreatívna a prelína sa v nej viacero disciplín, čo ovplyvňuje aj charakter výskumu. Výskum ma veľmi baví najmä preto, že výsledky výskumu sú priamo aplikovateľné a využiteľné v praxi.

  • Umožňuje Vám vedecké prostredie alebo aktuálna situácia robiť vedu, blízku Vášmu srdcu? 

Áno, aj keď je to oveľa náročnejšie ako pred pandémiou, keďže mám malé dieťa – dcérku, ktorá dosť veľkú časť pandémie trávi doma. Môj pracovný čas, kedy sa potrebujem sústrediť na výskum (napr. spracovanie výsledkov výskumu, príprava publikácií a projektov) sa presunul do večerných a nočných hodín, pričom cez deň okrem starostlivosti o dcéru, domácnosť, varenie a podobne, musím zvládať mnohé online meetingy, konferencie, či projektové stretnutia.

Samozrejme pociťujem tak ako všetci, že nie je možné cestovať, takmer všetky konferencie boli zrušené, resp. presunuté do online priestoru a chýba mi osobný kontakt s kolegyňami a kolegami zo zahraničia. V tejto zložitej situácii možno nájsť aj nejaké pozitíva, keďže oveľa menej cestujem, vnímam aj úsporu času, ktorú by som inak strávila na cestách a letiskách. Ten čas môžem tráviť prácou alebo s rodinou.

  • Pracujete v tíme. Ako sa v ňom cítite a čoho sa Vám dostáva, ak pôsobíte v androgénnom prostredí? 

Pracujem vo viacerých tímoch, vrátane medzinárodných v rámci viacerých medzinárodných projektov. Veľmi záleží od krajín a konkrétnych osôb, ktoré sú v tíme. Veľmi blízke sú mi pre spoluprácu najmä škandinávske krajiny. Pracujem momentálne aj na projekte, kde je v projektovom tíme 10 inštitúcií z Balkánu a to je občas náročné a nie vždy sa stotožňujem s prístupom niektorých kolegov, vrátane ich vnímania postavenia žien a vedkýň. Napriek tomu pre mňa stále platí, že práca v tíme je obohacujúca a veľmi inšpiratívna. V každom z tímov, v ktorých som pracovala som stretla skvelých ľudí a veľa som sa naučila, nielen vedecky ale aj ľudsky.

  • Ako ovplyvnila pandémia ochorenia Covid-19 Vaše vedecké aktivity? 

Pandémia Covid-19 do značnej miery ovplyvnila najmä rozbehnuté projekty, kde bolo potrebné prehodnotiť, resp. zmeniť mnohé naplánované aktivity a tomu aj následne prispôsobiť rozpočty. Viaceré plánované aktivity vôbec nebolo možné realizovať (cesty, konferencie, workshopy), všetky konferencie a projektové stretnutia sa postupne presunuli do online priestoru. Je momentálne pomerne zložité plánovať aj aktivity v projektoch na najbližší rok-dva, nakoľko je veľmi ťažko v súčasnej dobe odhadnúť ako sa situácia bude vyvíjať.

 

  • K akým ženským ľudským vzorom zhliadate a nad ktorými ženskými počinmi žasnete?

Môj najväčší ľudský a zároveň ženský a vedecký vzor je Marie Curie-Sklodowska.  Jej nadšenie pre vedu, výskum, štúdium a celkovo pre poznanie je nesmierne inšpiratívne a obdivuhodné. Okrem toho, že bola prvá žena, ktorá získala Nobelovu cenu, stále platí, že je jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu v dvoch kategóriách (chémia a fyzika), okrem nej sa to podarilo len Linusovi Paulingovi (chémia a mier). Jej vedecká kariéra bola plná prekážok a ťažkých skúšok, pričom viaceré z nich pramenili aj z toho, že bola žena. Prvú Nobelovu cenu jej priznali až po naliehaní jej manžela a osvietenosti jedného z členov Švédskej akadémie vied. V roku 1911 sa o jeden hlas nestala historicky prvou členkou Francúzskej akadémie vied (vtedajší vedúci využil právo veta), v tom istom roku následne získala druhú Nobelovu cenu. Okrem toho, že bola úžasná a zanietená vedkyňa, bola aj nesmierne ľudská. Málo sa vie o jej práci počas 1. svetovej vojny, kedy zostavila mobilné radiografické jednotky (volali ich malé Curie), pričom sa odhaduje, že zhruba 1 milión zranených vojakov bolo liečených pomocou týchto zariadení. Marie Curie-Sklodowska dokonca sama školila radiologických asistentov, aby ich vedeli správne používať. Jej zásluhy v tejto oblasti nikdy neboli ocenené. Jej nesmierne odhodlanie a zanietenosť pre výskum a zároveň jej ľudskosť sú pre mňa najväčším vzorom.

 

 

 

 

 

 

Ing. Kamila Borseková, PhD.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici