Stromy v mestách? Áno prosím a veľa!  Stromy nielen skrášľujú naše ulice a námestia, ale majú aj merateľné účinky na naše zdravie. A regulujú aj mestskú mikroklímu.

Efektívni ochladzovači

Prechádzali ste sa v lete v horúčavách po meste a hľadali ste hlavne tienisté miesta, ktoré poskytovali stromy? Prečo?  Zdržiavať sa vonku počas letných mesiacoch, keď teploty dosahujú 30 stupňov je vyčerpávajúce a aj zdraviu škodlivé. Mestá totiž fungujú ako mestské ostrovy, ktoré dokážu zachytiť veľké množstvo tepla. Najmä v horúcich dňoch, budovy a cesty absorbujú a vyžarujú teplo, čím sa teploty zvyšujú o 50 až 70 % v porovnaní s okolitými menej rozvinutými oblasťami. Čím je mesto šedivejšie, t. j. má viac budov, asfaltu, betónu a naopak málo zelených a vodných plôch, tým viac jeho obyvateľstvo pociťuje dôsledky vysokých teplôt. 

Jednu z najefektívnejších technológií proti prehrievaniu miest predstavujú práve stromy. Okrem toho, že absorbujú vodu, uvoľňujú ju aj ako vodnú paru z listov, čo vytvára chladivý efekt. Ochladzujú aktívne aj pasívne. Aktívne tak, že pri fotosyntéze a dýchaní spotrebúvajú teplo. Pokiaľ však nemajú vodu, trpia suchom, strom uzavrie všetky prieduchy, spomalí či zastaví procesy a chladenie je iba pasívne. Stromy poskytujú tieň a tým výrazne menia teploty v meste. Ulice i budovy môžu ochladiť o 5 až 10 stupňov celzia. Rovnako účelne znižujú efekt mestského tepelného ostrova aj rôzne iné tipy vegetácie, napr. zelené strechy, vertikálne steny, mestské záhrady, parky či iné zelené plochy.

Stromy nám takto pomáhajú šetriť energie v našich domácnostiach. Sú totiž lepšie než akákoľvek klimatizácia. Celkový chladiaci účinok jedného dospelého stromu sa v priemere rovná 10 klimatizačným jednotkám, ktoré bežia 20 hodín denne. To znamená nielen nižšie účty domácností za elektrinu, ale  aj výrazne úspory energií v celkom meste.

Záchrancovia pred záplavami

Jediný dospelý, listnatý strom dokáže svojimi koreňmi každý deň absorbovať až 450 litrov vody a zachytávať dažďovú vodu na povrchu svojich listov. Ich korene tiež znižujú eróziu pôdy v zemi a spomaľujú filtráciu vody do kanalizačných sietí našich miest. Toto je obzvlášť dôležité v mestách, kde veľkú časť povrchu tvoria nepriepustné materiály, ako je asfalt a betón. Ak voda nemá kam odtekať a vsiaknuť, pri náhlom lejaku sa môžu rýchlo tvoriť záplavy.  Stromy nás pred takýmito bleskovými záplavami chránia. 

Čističi ovzdušia

Hovorí sa, že ak by stromy produkovali bezplatné WiFi, sadili by sme ich v našich mestách ako blázni. Kyslík, ktorý produkujú je základným prvkom našej existencie na tejto planéte. Za jedinú sezónu dokáže 1 dospelý listnatý strom vyprodukovať dostatok kyslíka na to, aby 10 z nás mohlo dýchať. To je dôležitý poznatok hlavne pre mestá, ktoré sú ohniskami vzdušných toxínov. Naše pľúca, pokožka, oči a celková pohoda sú neustále „atakované“ znečisťujúcimi látkami.

Stromy sú naši hrdinovia, dokážu zo vzduchu absorbovať celý rad znečisťujúcich látok a toxínov, ako je oxid uhličitý, oxid uhoľnatý, olovo, oxid dusičitý, ozón či oxid siričitý. Tieto látky sú spájané so srdcovými chorobami, respiračnými ochoreniami, cukrovkou i rakovinou.  Niektoré druhy stromov pritom vedia byť pri filtrácií znečisťujúcich látok zo vzduchu účinnejšie ako iné. Breza strieborná sa osvedčila ako najúčinnejšia, ďalší v poradí bol tis obyčajný. 

Tým, že stromy slúžia ako zachytávače uhlíka, pomáhajú zmierňovať dopady zmeny klímy. Jeden hektár dospelých stromov pohltí rovnaké množstvo oxidu uhličitého, aké vypustí stredne veľké auto na 70 000 km a takto poskytne dostatok kyslíka pre 36 ľudí.

Ochrancovia a terapeuti 

Stromy zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní biodiverzity v mestách, poskytujú rastlinám a živočíchom priaznivé prostredie, potravu, útočisko a ochranu. Rôznorodý ekosystém je odolnejší, vďaka čomu je lepšie vybavený na to, aby odolal výzvam, ktoré predstavuje meniaca sa klíma.

Navyše, prítomnosť zelene v mestách pozitívne vplýva aj na psychiku obyvateľov a znižuje stres. Parky, záhrady a ďalšie zelené plochy inšpirujú ľudí k pobytu vonku, čím pomáhajú podporovať aktívny život. Mať v blízkosti domova zeleň sa pomaly stáva jedným zo základných práv obyvateľov ale napriek tomu je pre mnohých ľudí nedosiahnuteľná. WHO, Svetová zdravotnícka organizácia, na základe štúdií doporučuje maximálnu vzdialenosť 300 m k najbližšej zelenej ploche o veľkosti 1 hektár. To podporuje rekreačné využitie zelene s pozitívnymi dopadmi na fyzické a duševné zdravie. V nadväznosti na nedostatky verejnej zelene určenej ku krátkodobej rekreácií vznikol pojem environmentálna spravodlivosť. Je to prípad, keď všetci majú možnosť využívať a byť v kontakte so zeleňou. Pre účel popisu tohto pojmu práve vznikla myšlienka a pravidlo 3-30-300. Jedná sa o pravidlo 3 stromov, ktoré sú viditeľné z každého domu. 30% koruny stromov, ktoré pokrývajú celkovú plochu/štvrť mesta a 300m (5 min) ako optimálna vzdialenosť medzi zelenými plochami.

Bojovníci proti zmene klímy a ich výsadba

Ak chceme účinne bojovať proti zmene klímy, musíme prísť s účinnými riešeniami. Je nevyhnutné, aby sme naďalej investovali do ekologizácie miest a zabezpečili, aby mal každý prístup k zeleným plochám, ktorých súčasťou sú stromy. Ich chladiaci efekt, zabezpečenie tieňa a schopnosti zachytávať uhlík z nich robia nenahraditeľné prostriedky pre blaho našej planéty. 

Výsadba stromov a vytváranie zelených plôch tvorí základy pre zelenšiu a udržateľnejšiu budúcnosť. Mali by byť starostlivo vybrané a prispôsobené pôdnym a mikroklimatickým podmienkam a navrhnuté tak, aby boli odolné a dlhotrvajúce.

Vo všeobecnosti stromy s väčším priemerom kmeňa majú väčšiu drevnú biomasu čo im umožňuje ukladať viac uhlíka ako menšie stromy. Podobne sa schopnosť stromov zachytávať zrážky a znečisťujúce látky ovzdušia zvyšuje s väčšou veľkosťou koruny a celkovou plochou listov. V dôsledku toho sú väčšie stromy vo všeobecnosti efektívnejšie ako menšie pri poskytovaní základných regulačných služieb pre mestské prostredie a najmä v meniacej sa klíme. V neposlednom rade treba myslieť na to, že strom nestačí zasadiť ale treba sa oň aj starať.

Aktivita k danej téme (výzva v rámci kampane klímaTYzuj):

Každý z nás má vo svojom okolí strom, ktorý mu prirástol k srdcu. Strom, za ktorý by sa v prípade jeho poškodenia či výrubu vedel postaviť a ochrániť ho. Stromy sú naši nemí priatelia, ktorí nám poskytujú viac, ako im dávame my. Musíme ich chrániť.

1.  Vyber si ľubovoľný strom vo svojom okolí. Urči, aký je to druh.

2. Adoptuj si ho a premysli si, ako sa o neho budeš starať (skrášlenie jeho okolia, vyzbieranie odpadu okolo stromu, odstránenie suchých vetiev, umiestnenie búdky pre vtáky...).

3. Adoptovať strom si môžeš aj na diaľku. Na internete nájdeš tipy na adopciu stromov.

 

Autor: Jana Rajnohová, SAŽP

 

Informácia o organizácií:

Úlohou Slovenskej agentúry životného prostredia (ŠAZP) je zvyšovanie environmentálneho povedomia verejnosti prostredníctvom ucelenej ponuky programov neformálnej environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety (EVVO). Zabezpečuje praktickú, metodickú, publikačnú, projektovú a koncepčnú činnosť v tejto oblasti. Organizuje vzdelávacie a informačné podujatia, spolupracuje so zainteresovanými rezortami, inštitúciami a mimovládnymi organizáciami na Slovensku aj v zahraničí. Realizuje úlohy v zmysle Envirostratégie 2030, Rezortnej koncepcie EVVO do roku 2025 a internej Koncepcie EVVO v SAŽP do roku 2030.