Kompostovanie je človekom riadený a kontrolovaný proces za prístupu vzduchu, pri ktorom z biologických odpadov vzniká kompost – organické hnojivo, ktoré je ideálne pre pestovanie rastlín. Pomocou neho vrátime späť do pôdy živiny, ktoré sme z nej predtým pri pestovaní odobrali.

Prečo nás má kompostovanie zaujímať?

V dnešnej dobe sa často hovorí o udržateľnosti. A práve kompostovanie je jednoduchý spôsob ako pomôcť k udržateľnosti našej planéty. Znižujeme ním množstvo zmesového odpadu a skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku zmene klímy.

Každý obyvateľ Slovenska vyprodukuje priemerne takmer pol tony komunálneho odpadu ročne. V roku 2022 vzniklo v SR  2 597 457 ton komunálnych odpadov, čo predstavuje vyše 478 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Až 39 % z tohto množstva skončilo na skládkach a 8 % v spaľovniach odpadov. 
Pýtate sa ako s tým súvisí kompostovanie? Čítajte ďalej.

Kompostovanie pomáha klíme 

Približne polovicu všetkého odpadu, ktorý vyhadzujeme, tvoria biologicky rozložiteľné odpady. Ich rozkladom bez prístupu vzduchu vzniká na skládkach metán, jeden z hlavných plynov zodpovedných za skleníkový efekt. Kompostovaním biologického odpadu znížime množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach a v spaľovniach. Tým dochádza k zníženiu emisií metánu, oxidu uhličitého, oxidov dusíka a ďalších plynov znečisťujúcich ovzdušie. Ak kompostujeme bio odpad v mieste jeho vzniku, znižuje sa spotreba fosílnych palív a znečistenie z dopravy.

Kompost navyše zlepšuje vlastnosti pôdy, je ideálnym zdrojom živín pre rastliny, podporuje zadržiavanie vody, ale aj zadržiavanie atmosférického uhlíka (sekvestráciu) v pôde, čím priamo prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov. Pôda pôsobí ako najväčší suchozemský zachytávač uhlíka, ktorý znižuje skleníkové plyny  v atmosfére. 

Ako môžu kompostovať študenti v meste? 

Hoci je kompostovanie najviac rozšírené v rodinných domoch, nie je ničím neobvyklým ani v mestských oblastiach, na sídliskách či v zástavbe bytov. Mnoho miest má komunitné kompostoviská, ktoré využívajú najmä obyvatelia bytových domov. Sú vhodné aj pre študentov žijúcich na internátoch, ktorí sa môžu do komunitného kompostovania zapojiť alebo ho iniciovať. Kompostovať sa dá aj pomocou vermikompostéra priamo v interiéri. Napriek tomu, že pri správnom vermikompostovaní nevzniká zápach, tento spôsob by ale nemusel vyhovovať všetkým spolubývajúcim, keďže je to v podstate chov dážďoviek, ktoré kŕmime biologickým odpadom. Navyše študentom bývajúci v internátoch to nemusí umožňovať ubytovací poriadok. 

Pre tých, ktorí nemajú možnosť alebo záujem o svojpomocné kompostovanie, existuje alternatíva – zapojiť sa do zberu biologických odpadov organizovaného mestom. Dôležité je aby tento odpad neskončil v nádobe na zmesový odpad, odkiaľ by bol odvezený na skládku alebo do spaľovne.

Kompostovanie na škole

Okrem kompostovania na školskom pozemku môžu školy kompostovať aj v interiéri pomocou elektrických kompostérov, ktoré sa najčastejšie využívajú na kompostovanie biologických odpadov zo školskej kuchyne.  Na spracovanie biologického odpadu z údržby školskej zelene je vhodnejšie kompostovanie v kompostoviskách, ktoré môžu byť svojpomocne vyrobené, alebo si môžeme zaobstarať plastový kompostér. Veľkosť kompostoviska alebo počet kompostérov si vypočítame podľa veľkosti pozemku (po odrátaní zastavaných plôch). Na 1 m² tejto plochy nám pri dodržaní základných podmienok kompostovania stačí 1 liter kompostéra/kompostoviska.

Pravidlá úspešného kompostovania

 Kompostovanie nie je žiadna veda, ale predsa by sme mali dodržiavať isté pravidlá, aby proces kompostovania prebehol úspešne:

Zabezpečme správnu veľkosť materiálu – čím menšie sú častice, ktoré chceme kompostovať, tým rýchlejšie 
sa skompostujú. Najdôležitejšie to je v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov (uhlíkatých) ako sú napr. drevo a stonky starších rastlín. Ich veľkosť by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke. 

Kompostujme a miešajme všetky materiály – platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady...), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené; musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier...), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché. Ich objemový pomer by sa mal čo najviac približovať k 1:1.

Zabezpečme dostatočný prístup vzduchu – kompostovanie je aeróbny proces, prebieha za prístupu kyslíka. Preto sa musíme snažiť zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu.

Zabezpečme správnu vlhkosť – ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Ak je vlhkosť nadmerná, dochádza k nežiaducemu hnilobnému procesu, čo sa prejaví zápachom.

Ďalšie užitočné odkazy:

Nula odpadu

Stop spaľovniam

Zero waste cities

Diskusia k danej téme:

• Ako vidíte výhody kompostovania pre životné prostredie a miestnu komunitu?
• Aké rôzne techniky kompostovania poznáte a aké sú ich výhody a nevýhody?
• Čo sa deje na mikrobiologickej úrovni počas kompostovania a ako to ovplyvňuje proces tvorby pôdy, biodiverzitu, ekosystém?
• Aké sú hlavné prekážky, ktoré bránia ľuďom v kompostovaní, a ako by sme ich mohli prekonať?

Autor: Branislav Moňok, Priatelia Zeme - SPZ

Informácia o organizácii:

Priatelia Zeme – SPZ pôsobia od roku 1996 ako neziskové občianske združenie, chrániace životné prostredie a prírodu. Zameriavame sa hlavne na minimalizáciu znečisťovania prostredia odpadmi a toxickými látkami. Pracujeme na zastavovaní činností škodlivých pre ľudí a prírodu, ale hlavne vytvárame a realizujeme pozitívne udržateľné riešenia v prospech budúcich generácií a ostatných foriem života.