DAŽĎOVÁ ZÁHRADA
Odkiaľ poznáme dažďové záhrady?
Ako uvádza Metodická príručka - dažďová záhrada, vodozádržné opatrenia a environmentálna výchova, od roku 1990 sa začali objavovať prvé dažďové záhrady v USA, neskôr vo Veľkej Británii a v Austrálii. V týchto krajinách sú súčasťou vodohospodárskych opatrení a ich tvorba je podporovaná mestskými a obecnými samosprávami.
Prečo je dôležité podporiť tvorbu dažďových záhrad?
Dažďová záhrada pomáha odstraňovať znečistenie, ktoré sa nachádza v ovzduší a prostredníctvom dažďa sa následne dostáva do pôdy a podzemných vôd. Tieto záhrady prostredníctvom rastlín, mikroorganizmov, filtrácie a iných procesov, čistí prebytočnú dažďovú vodu, ktorá vsakuje do pôdy. Okrem ekologickej plnia aj funkciu estetickú a edukačnú.
Výhody a nevýhody dažďových záhrad
Výhodou je:
- vytvorenie priestoru pre užitočný hmyz a vtáctvo,
- absorbovanie prebytočnej vody z chodníkov a ciest napomáha znižovaniu rizika záplav v ich blízkosti,
- podpora doplňovania podzemných vôd,
- estetická funkcia pomáha k zlepšovanie kvality života obyvateľov miest a obci.
Nevýhody sa môžu prejaviť v prípade, že dažďová záhrada nie je vytvorená podľa kritérií, ktoré je potrebné akceptovať pri jej založení. Hrozí riziko erózie pôdy, nedostatočné vsakovanie vody, nadmerný výskyt nežiadúceho hmyzu – komárov.
Vieme si vytvoriť dažďovú záhradu sami?
Odpoveď je Áno, ale v prvom rade si treba uvedomiť, že je dôležité dostatočne si naštudovať všetky potrebné informácie. Vyhneme sa tak možným nevýhodám, ktoré sú uvedené vyššie. Dôležité je vedieť, či priestor, ktorý by sme na vybudovanie záhrady chceli využiť je ten vhodný. Hlavnou podmienkou je analýza vsakovania vody, na ktorú slúži jednoduchý test. Ten je dostupný na internete. Potom je dôležité pripraviť si plán terénnych úprav a výsadby. Vhodný výber rastlín umožní využívať dažďovú vodu podľa toho, koľko jej daná rastlina potrebuje. Je dôležité odsledovať si pred sadením vsakovanie vody na celej ploche. Na tomto základe potom môžeme kombinovať rastliny podľa náročnosti závlahy. Na miesta s najdlhším vsakovaním môžete umiestniť napr. alchemilku obyčajnú, záružlie močiarne, prasličku zimnú, túžobník červený. Na miesta so strednou vlhkosťou zase rebríček obyčajný, veternicu lesnú a echinaceu. A priestor, ktorý hraničí s vonkajšou plochou pekne vyplní rubekia, liatra alebo helénium.
Odkazy, ktoré pomôžu teoretickými informáciami a praktickými radami pri zakladaní dažďovej záhrady:
Manuál pre vybudovanie dažďovej záhrady - 1. časť
Manuál pre vybudovanie dažďovej záhrady - 2. časť
Diskusia k danej téme - Bádateľské aktivity v dažďovej záhrade:
1. Priepustnosť pôdy a návrh výsadby
Žiaci počas daždivých dní zaznamenajú množstvo vody a jej vsakovanie. Na základe meraní majú za úlohu navrhnúť výber rastlín a tieto návrhy argumentačne odprezentovať. Výstupom môže byť priama výsadba v dažďovej záhrade
2. Hmyzí hotel
Na hodinách techniky vyrobia žiaci hmyzí hotel, ktorý umiestnia v blízkosti dažďovej záhrady. Po jeho inštalovaní ho budú pozorovať a vytvoria obrazový výstup (video, foto prezentáciu a pod.).
3. Rovesnícke učenie
Formou rovesníckeho učenia starší žiaci predvedú získané informácie z predchádzajúcich aktivít svojim mladším spolužiakom. Súčasťou budú aj praktické činnosti – sadenie, plenie a pod.
Autor: Jana Kortvélyesiová, ZŠ Spojová Banská Bystrica
Informácia o organizácii:
Základná škola na Spojovej ulici, na Sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici, prvý raz otvorila brány pre svojich žiakov 16. septembra 1974. V súčasnosti v príjemnom a kultivovanom prostredí, obklopená zeleňou i vynoveným športovým areálom, uprostred sídliska už takmer 50 rokov slúži generáciám žiakov. V posledných rokoch sme sa okrem iného zamerali aj na skvalitnenie odborných učební. Vzniklo tak prírodovedné a jazykové laboratórium. Zmodernizovali sa učebne chémie, fyziky a techniky. V rámci zvyšovania povedomia o klimatických zmenách sme vďaka Nórskym grantom, štátnemu rozpočtu SR a z rozpočtu školy realizovali projekt EDUGA, ktorého súčasťou je aj Dažďová záhrada.