Biodiverzita (angl. biological diversity) je rozmanitosť živočíšnych alebo rastlinných druhov. Ochranu druhov a ekosystémov odborne zastrešil medzinárodný Dohovor o biologickej diverzite, ktorý bol prijatý v roku 1993. Na Slovensku z neho vychádza Národná stratégia ochrany biodiverzity, ktorá presadzuje okrem iného ochranu druhov in-situ, podporuje variabilitu života, trvalo udržateľné využívanie zdrojov, ako aj individuálnu zodpovednosť za svoje konanie.  

Je aj mesto prírodou?

Rôznorodosť organizmov do veľkej miery ovplyvňuje človek svojou činnosťou. Negatívne aj pozitívne. Urbanizované prostredie vytvára predpoklad na rozširovanie rastlín aj živočíchov, ktoré sa vedia do veľkej miery prispôsobiť aj nehostinným podmienkam veľkých miest. Zaraďujeme ich k tzv. synantropným druhom, ktoré odolávajú aj extrémnym výkyvom teplôt, suchu a neraz aj znečistenému ovzdušiu. Pre mnohé z nich sa stalo mesto útočiskom, ľahkým zdrojom potravy. Z rastlinných druhov k nim patrí hadinec obyčajný, podbeľ lekársky alebo pupenec roľný. Zo živočíchov sa mestskému prostrediu najlepšie prispôsobil potkan hnedý, dážďovník tmavý, belorítka domová, či rôzne druhy netopierov.  Z bezstavovcov sú to napríklad slimák záhradný, rus domový, mucha domáca alebo komár piskľavý. 

Kvantita vs. kvalita alebo invázny = nepotrebný?

Mestskú diverzitu tvoria mnohé nepôvodné druhy rastlín, ktoré sú pestované ako okrasné v parkoch, záhonoch alebo záhradách. K nim patria aj druhy, ktoré sa môžu správať dominantne, inak nazvané invázne. Na žiadny živočíšny ani rastlinný druh by sme sa nemali pozerať ako na nepriateľa prírody resp. človeka. Každý z nich má svoju dôležitú funkciu v danom ekosystéme či biotope. Invazívne správajúce sa zlatobyle obrovské, ktorým vyhovuje mestské prostredie zaberajú veľkú časť územia, pritom sú však rajom pre opeľovačov, pre ktorých tvoria mimoriadne cenný zdroj nektáru na konci letného obdobia. Primeranou reguláciou celkovej plochy inváznych rastlín však zabezpečíme vyššiu diverzitu organizmov, ktoré by inak boli zo stanovíšť vytláčané. 

Ako prispieť k zvyšovaniu diverzity?

K zvyšovaniu rozmanitosti v urbánnom prostredí vieme prispieť jednoduchými aktivitami, ktoré spolu vytvárajú významný prvok v krajine. Mestské parky, záhrady, vegetačné strechy, či malé vodné plochy vytvárajú biotopy, v ktorých žije množstvo druhov. Nenápadné kroky môžu prispieť k veľkej rozmanitosti: zvyšovanie rozlohy vegetačných pásov v mestách, starostlivosť o zeleň prírode blízkym spôsobom, zapracovanie ochrany a tvorby zelených zón do územných plánov samospráv. 

Užitočný jednotlivec?

Začíname vždy od seba. Vzdelaním, skúsenosťami a aplikáciou v praxi pomôžeme zvyšovať a udržať diverzitu v mestách a pomáhať nie len organizmom, ale aj sebe k vytváraniu zdravého prostredia pre život. 

Ako na to? Jednoducho. Aj na malých plochách môžeme vytvoriť mikroprostredie pre mnohé druhy. Kvetinové výsadby na balkóne prilákajú lišaje a včely, vyparovaním zachytávanej závlahovej vody meníme mikroklímu prostredia. Hmyzie domčeky pri panelákoch, napájadlá pre vtáctvo a hmyz, naoko zanedbaná výsadba krov poskytuje úkryt pre ježov a drobné vtáctvo. Aj fontány uprostred asfaltovej džungle mesta majú veľký význam. Okrem estetického hľadiska zvlhčujú okolité prostredie, lákajú rôzny hmyz, napríklad vážky, ktoré tu dokážu loviť.

Užitočná spoločnosť?

Dôležitú úlohu v podpore rozmanitosti v mestách majú aj vzdelávacie inštitúcie. Okrem škôl, ktoré sú na túto činnosť zriadené sú to aj mestské ZOO a múzeá, ktoré sa svojou činnosťou podieľajú na záchrane a výskume ohrozených druhov, resp. uchovávajú genetický materiál potrebný pre ich zachovanie a ďalší výskum. V neposlednom rade sú to občianske združenia alebo miestne komunitné organizácie, ktoré sa zameriavajú na lokálny rozvoj sídlisk, mestských častí alebo parkov. Prostredníctvom environmentálnych projektov môžu vo svojom okolí podporiť diverzitu druhov a súčasne zlepšovať sociálne vzťahy medzi obyvateľmi miest. 

Ďalšie odkazy venujúce sa problematike:

Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020

Program LIFE 2021 – 2027

Zelené sídliská – Banská Bystrica

Ochrana biodiverzity v mestách

Jednoduché aktivity na sledovanie rozmanitosti druhov v školskom areáli:

Zeleň – prirodzená klimatizácia

Jednoduchá, ale efektívna aktivita na uvedomenie si potreby výsadby zelených plôch. Počas teplých dní si môžu študenti porovnať teplotu ovzdušia na mieste bez vegetácie (parkovisko, chodník) a na mieste, ktoré je pokryté trávnikom s krami alebo stromami. Prirodzený odpar a tienenie rastlín vytvárajú mikroklímu prostredia, ktorá znižuje teplotu o niekoľko stupňov. 

Napájadlá a zachytávanie zrážkovej vody

Malé zádržné jazierka, nádoby s vodou umiestnené na tienistých miestach. Jednoduché kroky ako nie len zvlhčiť okolité prostredie, ale hlavne vytvoriť miesto pre napájanie drobného vtáctva, rozmnožovanie komárov, vážok aj obojživelníkov.

Kvetinové záhony – raj pre hmyz

Výber správnych druhov rastlín do záhrady vytvára predpoklad prilákania početného množstva bezstavovcov. Levanduľa, pamajorán, rozchodníky a iné kvitnúce rastliny sú rajom pre opeľovačov. Ich relatívne dlhé kvitnutie zabezpečuje kvalitný zdroj potravy a samotné rastliny sú neraz dôležitou živnou rastlinou pre mnohé druhy motýľov. 

Autor: Jaroslava Bobáková, Stredoslovenské múzeum

Informácia o organizácii

Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja. Vzniklo v roku 1889 založením prvého Mestského múzea v Banskej Bystrici. V roku 1909 bola otvorená prvá expozícia v Matejovom dome. V súčasnosti ošetruje a spravuje takmer 200 000 ks zbierkových predmetov. Časť z nich je vystavená v spoločenskovedných expozíciách v Matejovom a Thurzovom dome, prírodovedné zbierky v Tihányiovskom kaštieli. Múzeum sa zameriava aj na popularizáciu vedy v oblasti histórie a biológie, prezentuje bohatosť fondov formou výstav, odborných prednášok a mnohých atraktívnych podujatí.