Ako dobrovoľníčka robím veci s viditeľným výsledkom, hovorí študentka sociálnej práce

S ľudskou zlobou a segregáciou sa Miriam Duľová stretla už v škole. Pocítila ju aj na vlastnej koži. Na nespravodlivosť je citlivá odmalička, preto sa rozhodla študovať sociálnu prácu.

Výber vysokej školy v mojom prípade nebol náročný. Už počas štúdia na Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémii v Brezne som mala jasno, že sa chcem v budúcnosti venovať sociálnej práci. Najprv ma mierne odrádzalo, že sa tomuto odboru nedostáva adekvátne uznanie v spoločnosti. Moje rozhodnutie ovplyvnil aj pobyt v Nemecku, kde som sa stretávala s migrantmi, ktorí mali rovnaké postavenie ako miestni a nikto sa na nich krivo nepozeral. Boli medzi nimi aj cudzinci, ktorí viedli úspešný mestský podnik. Dokonca som mohla spoznať aj sociálnu prácu, ktorá má oveľa širší záber ako u nás. Z týchto zážitkov zo zahraničia som si doniesla veľa inšpirácie. A tak som začala na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici študovať sociálnu prácu.

Učíte sa vystupovať aj asertívne reagovať

Prvé roky v bakalárskom stupni štúdia sú zamerané hlavne na teóriu. Stáva sa z vás odborník, a to znamená, že musíte byť teoreticky podkutý a mať pevné základy v terminológii, zákonoch či metódach. Zameranie je komplexné, venujete sa všeobecne platnej slovenskej legislatíve, sledujete politiku, vzdelávate sa v oblasti pedagogických a psychologických disciplín, zaoberáte sa históriou sociológie a sociálnej práce, k čomu patrí aj filozofia. Vo vyšších ročníkoch sa štúdium obohatí o praktické cvičenia a sociálnopsychologické výcviky, dostávate viac priestoru na vlastné prezentovanie a prácu v tíme, prípadne realizovanie vlastných projektov. Nielenže sa vám zlepší všeobecný prehľad, ale dokážete diskutovať na rôzne odborné témy, učíte sa vystupovať a prezentovať svoje názory či nápady, učíte sa asertívne reagovať a kriticky myslieť a spoznávate miesta a organizácie, v ktorých sa po škole môžete realizovať. Tých benefitov je naozaj dosť, no je na každom, ako sa k štúdiu postaví, vyžaduje si to určite otvorenosť k sebaspoznávaniu a sebarozvoju.

Predmety k užšej profilácii a špecializácii

V magisterskom stupni štúdia si môžete väčšinu predmetov vybrať sami. Sú to predmety, ktoré vám pomôžu v užšej profilácií a špecializácii podľa vašej voľby. Ostatné predmety vám pomôžu osvojiť si mechanizmy výskumu a sociálneho manažmentu. Ja a pár mojich spolužiakov začalo popri magisterskom štúdiu aj pracovať v sociálnej oblasti, čo nás veľmi obohatilo o skúsenosti. Získali sme cenné kontakty a niektorí z nás si tak zabezpečili zamestnanie aj po skončení školy. Aktivita sa teda jednoznačne vypláca. Najprv som pôsobila ako dobrovoľníčka, v súčasnosti už ako koordinátorka dobrovoľníckych programov v neziskovej organizácii Centrum dobrovoľníctva. Pracovala som aj ako koordinátorka v komunitnom centre v Sásovej. Mala som na starosti koordináciu činností, ktoré v ňom prebiehali, komunikáciu s mestom, ktoré bolo jeho zriaďovateľom, a subjektmi, ktoré ho navštevovali. Taktiež rozpočet, spravovanie facebookovej stránky a všetky veci, ktoré sú nevyhnutné pre chod zariadenia tohto typu. Štúdium som vnímala viac ako výzvu a nemala som z predmetov obavu, skôr rešpekt. Keď spoznáte akademickú pôdu a odborníkov, ktorí vás vedú štúdiom, tak na obavy nie je dôvod. Cieľom vysokoškolských učiteľov, s ktorými sa stretávam nie je nás potopiť, ale naopak naučiť plávať.

Povinná prax pre bakalára aj magistra

V oboch stupňoch štúdia majú študenti povinnú prax, ktorú zabezpečuje fakulta. V prvom stupni to je 330 hodín a v druhom 150 hodín. Zariadenia a inštitúcie, ktoré poskytujú rôzne formy sociálnych služieb, si môžete vybrať. Patria medzi ne napríklad domovy sociálnych služieb, centrá pre deti a rodinu, neziskové organizácie, centrá s resocializačným programom a mnoho iných. Okrem praxovania v konkrétnom zariadení škola poskytuje aj rôzne exkurzie, stretnutia a prednášky s ľuďmi, ktorí v sociálnych zariadeniach pracujú alebo ich vedú. Vďaka tomu sa študent dokáže lepšie rozhodnúť, ktoré odvetvie ho láka. Počas štúdia som sa venovala rôznym aktivitám a vyskúšala si viacero pracovných pozícií. Napríklad na service learningových projektoch, na charitatívnych akciách – napríklad Daruj knihu deťom, zapojila som sa aj do medzinárodného programu DofE. Bola som dobrovoľníčkou i koordinátorkou dobrovoľníckeho programu či komunitného centra. Všetky tieto skúsenosti mi otvorili oči a rozviazali ruky, lebo som mala dostatok priestoru na sebarealizáciu. Načrtli sa mi nové možnosti, o ktorých som nevedela, napríklad v treťom sektore alebo v štátnej správe. Napĺňa ma fakt, že som v praxi aktívna už počas štúdia. Tým pre mňa štúdium získava väčší zmysel a spája tieto dve roviny. Ide to ruka v ruke – čo načerpáte v štúdiu, prinesiete do praxe a čo zažijete v praxi, vnesiete do štúdia. Najvďačnejšia som za príležitosť realizovať sa v dobrovoľníctve, ku ktorému som sa dostala tiež vďaka škole. Dáva mi pocit zadosťučinenia a užitočnosti. Viem povedať, že robím niečo, čo je prospešné pre ľudí a má to aj nejaké viditeľné výsledky. Či už je to pomoc marginalizovaným skupinám obyvateľstva, zlepšenie školského prospechu detí prostredníctvom doučovania, prepájanie generácií, alebo rozvíjanie sociálnych zručností mladej generácie. Kde sa po škole ocitnem, to ešte úprimne neviem povedať. Mám možnosť prihlásiť sa na doktorandské štúdium a pokračovať akademickou cestou, ale otvárajú sa mi možnosti aj v praxi. Uvidíme. (or)

Čo načerpáte v štúdiu, prinesiete do praxe. Čo zažijete v praxi, vnesiete do štúdia.

Foto:

Miriam (vľavo) so spolužiačkou Luciou Remišovou absolvovali akreditované školenie Manažment dobrovoľníkov a dobrovoľníčok.

So spolužiakmi počas magisterského štúdia začali pracovať v Centre dobrovoľníctva v Banskej Bystrici.

Foto prevzaté z novín SME príloha Vysoké školy