Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici


doc. JUDr. Kamil Baraník, PhD., LL.M. o možných krokoch prezidentky po prijatí petičných hárkoch

Prezidentka sa obráti na Ústavný súd:

12. 5. 2021, RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/271610 od 00:09:59

https://slovensko.hnonline.sk/2341023-prezidentka-ma-pri-vypisani-referenda-jednu-klucovu-moznost-velka-anketa-expertov

 

Biele miesta referenda môžu vyplniť Košice

[07.05.2021; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 5; Radoslav Rafaj]

ANKETA

Po odovzdaní podpisov za predčasné voľby je v hre viacero scenárov. HN prinášajú názory odborníkov na možný vývoj v otázke referenda.

Radoslav Raffaj

Bratislava – Takmer 600-tisíc podpisov pod referendum o predčasných voľbách dorazilo v predchádzajúcich dňoch do Prezidentského paláca. Na ťahu je tak Zuzana Čaputová, v rukách ktorej leží osud plánovaného plebiscitu. V hre je viacero scenárov. Jedným z nich je aj ten, že sa hlava štátu obráti na Ústavný súd, aby rozhodol o právoplatnosti skrátenia funkčného obdobia Národnej rady. HN pri tejto príležitosti oslovili viacerých odborníkov z oblasti ústavného práva.

Marián Giba, vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

Hlava štátu by mala požiadať o posúdenie Ústavný súd. Stojí za pripomenutie, že možnosť preventívnej súdnej kontroly predmetu referenda bola do Ústavy zavedená v roku 2001 práve pre pochybnosti, ktoré vyvolalo prvé referendum o predčasných voľbách z roku 2000. Ak sa už v roku 2004 táto možnosť nevyužila, dnešnú príležitosť by v záujme budúcnosti bolo škoda premárniť. Pokiaľ ide o otázku ústavnosti, môj názor je taký, že toto referendum odporuje Ústave a silných argumentov proti nemu je veľa. V Európe sú len dva štáty, ktoré takéto referendum majú, Lotyšsko a Lichtenštajnsko, pričom v oboch prípadoch tento mechanizmus majú výslovne upravený v ústavnom texte.

Radoslav Procházka, vysokoškolský pedagóg a bývalý politik

Vzhľadom na to, že o ústavnosti takéhoto referenda panujú aj medzi odborníkmi spory, považujem za účelné, aby sa k nemu autoritatívne vyjadril Ústavný súd. Prípadné kladné posúdenie referenda zo strany Ústavného súdu zvýši jeho legitimitu a v istom zmysle tak posilní aj záväznosť jeho výsledku.

Tomáš Ľalík, vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

V zásade záleží na samotnej prezidentke, ako sa rozhodne. Dokonca existuje aj tretia možnosť, že referendum nevyhlási a na Ústavný súd sa neobráti; tá je však najmenej pravdepodobná vzhľadom na to, že referendum je podporené vysokým počtom občanov. Podľa môjho názoru by referendum mohla vyhlásiť aj hlava štátu, respektíve keď sa obráti na Ústavný súd, ten by mal skonštatovať, že referendum je v súlade s Ústavou.

Vincent Bujňák, vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

Existuje viacero silných argumentov, prečo Ústava takéto referendum nepripúšťa. Spomedzi 47 členských štátov Rady Európy existujú dva, ktorých Ústava pripúšťa možnosť časti občanov iniciovať referendum o odvolaní celoštátneho parlamentu: Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Oba štáty to majú v Ústave explicitne napísané. Keď to chceli robiť v Lotyšsku, v roku 2009 zmenili svoju Ústavu. Vo zvyšných 44 európskych štátoch takéto referendum neexistuje. V Maďarsku Ústavný súd ešte v roku 1993 rozhodol o jeho protiústavnosti, jedným z dôvodov bol zákaz imperatívneho mandátu, čo platí aj u nás. Domnievam sa preto, že o toto sa Ústavný súd môže oprieť, čo by prinieslo rovnaký výsledok ako v prípade spomínaného susedného Ústavného súdu ešte v roku 1993. Pokiaľ Ústavný súd povie opak, situácia u nás bude v tejto oblasti európskou kuriozitou. Kým jediné dve európske výnimky pre to budú mať explicitný ústavný základ, my nie.

Kamil Baraník, vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Z môjho pohľadu je podanie na Ústavný súd enormne dôležité. Referendum ako ústavný inštitút je dlhodobo paralyzovaný. Pre budúcnosť by, samozrejme, bola najvhodnejšia komplexná novela ustanovení týkajúcich sa referenda v našej Ústave. Nedostatočná ústavná úprava referenda, ako aj minimum relevantných rozhodnutí Ústavného súdu zredukovali referendum, inak potenciálne dôležitý doplnok reprezentatívnej demokracie, do pozície politického nástroja. Ten vždy nachádza uplatnenie jedine v rukách opozície neschopnej pretláčať vlastnú agendu v parlamente.

Juraj Jankuv, vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach

Pani prezidentka by mala iniciovať vypísanie referenda aj bez posúdenia Ústavným súdom. V prípade, ak sú voliči s výkonom mandátu poslancov a činnosťou vlády nespokojní, majú, podľa môjho názoru, právo zákonnou formou iniciovať skončenie ich funkčného obdobia formou referenda.

Kladné posúdenie referenda zo strany Ústavného súdu zvýši jeho legitimitu a posilní aj záväznosť jeho výsledku.

 

 

[12.05.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Radoslav Šebo / Ľubomír Bajaník]


Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici