https://www.tyzden.sk/spolocnost/46834/sedem-prosieb-dnesnym-studentom/

 Sedem prosieb dnešným študentom

                Väčšinu ľudí nielen na Slovensku v tieto dni hlboko zasiahla krutá vražda dvoch mladých ľudí, ktorí mali život pred sebou. Každý čo len trochu citlivý človek v tieto dni často myslí na nich a aj na rodiny a blízkych, ktorým zo sveta predčasne odišli drahé bytosti. Sme zasiahnutí, smútime, spolucítime...
                Tí z nás, ktorí majú deti, to hlboko preciťujú ako rodičia alebo ako starí rodičia...Ja vlastné deti nemám a tak som sa snažila zamyslieť sa nad tým, prečo táto udalosť tak hlboko zasahuje aj mňa...až tak, že sa už vyše týždňa neviem sústrediť na nič iné...
                Stojac v utorok večer sama pri mariánskom stĺpe na bystrickom námestí som asi našla odpoveď...Pomedzi kahance sa na mňa z fotografie pozerali usmiate tváre dvoch mladých ľudí a mne odrazu v mysli naskočila odpoveď: „Vnímaš to tak, akoby zabili Tvojich študentov.“

Tak konečne rozumiem, prečo od pondelka nedokážem hovoriť so svojimi študentmi o francúzskej morfológii, štylistike, či literatúre...prečo mám chuť rozprávať sa s nimi o niečom úplne inom...o študentoch Jánovi a Martine...o pojme „elity“...o filozofických textoch starých vyše 400 rokov, ale platných i dnes...Niet na to predsa lepšej pôdy, akou je filozofická fakulta...

Od pondelka vo mne zrie nutkavá myšlienka, že svojim študentom chcem adresovať pár svojich prosieb...prosieb, ku ktorým som dospela pri čítaní Jánových článkov, pri počúvaní rozhovorov o ňom a jeho práci a pri pozorovaní všetkého toho, čo sa jeho vraždou v našej krajine dalo do pohybu...Keby som teraz mlčala a neadresovala by som im ich, do konca života by som si to vyčítala...

Takže, milí moji študenti:

Prosba prvá: Skúste aj vy, ako Ján, úplne normálne, poctivo a zodpovedne robiť svoju každodennú prácu. V istom zmysle ma desí zistenie, že túto jeho normálnu, poctivú a zodpovednú prácu teraz oslavujeme ako niečo neobyčajné a hrdinské a pritom by to malo byť niečo štandardné a normálne...
V akej spoločnosti to potom žijeme? Čo to o nás hovorí?
Skúste byť nenápadnými hrdinami každodenného kolobehu. A skúste takýchto hrdinov okolo seba aj vidieť.


Prosba druhá: Počúvajte a čítajte. Počúvajte a čítajte pokojne a sústredene. Len tak to bude počúvanie a čítanie „s porozumením“. Až potom hovorte. Hovorte doma so svojimi najbližšími, hovorte v kruhu priateľov, hovorte na zastávkach autobusu...Len, prosím, neodmietajte samostatne myslieť. A myslite v prvom rade „vlastnou hlavou“. O všetkom sa snažte vytvoriť si názor „z prvej ruky“, neuspokojte sa s tým, čo vám o niečom alebo o niekom povedal ten, či onen.


Prosba tretia: Využívajte všetky príležitosti na obohatenie sa poznatkami. Nebojte sa prekračovať hranice svojich študijných programov. Spokojne ako napr. jazykári choďte na prednášku kolegu z katedry matematiky. Môže sa stať, že vám po nej padne sánka a zistíte že si vlastne obaja kladiete ak už nie rovnaké, tak aspoň podobné otázky. Je to jeden z možných receptov na to, aby sme dokázali vidieť veci v súvislostiach. Buďte nároční v prvom rade sami na seba až potom si môžete dovoliť byť náročnými aj na ostatných.


Prosba štvrtá: Nechoďte do ničoho s „horúcou hlavou“ (aj keď by bol váš úmysel akokoľvek dobrý a čistý). Horúca hlava nedokáže domyslieť veci do dôsledkov. (Poznámka: Dať bokom horúcu hlavu neznamená dať bokom srdce!)

Prosba piata (súvisí s „horúcou hlavou“): Vážte si slobodu (svoju aj iných) ale pritom vážte slová. Správajte sa v živote i na sociálnych sieťach tak, aby ste v sebe nepopreli ľudskosť.


Prosba šiesta: Tešte sa z múdrosti a úspechov iných, múdrejších a skúsenejších od vás (verte mi, nájdu sa aj takí!:-) a pri hľadaní a šírení pravdy zabudnite na pojem „konkurencia“. To či budete prví, jediní, jedineční či slávni pri hľadaní pravdy, lieku na zákernú chorobu alebo pri službe iným nie je to podstatné.


Prosba siedma: Nechcite zmeniť iných (nechcem vám brať ideály, ale vo väčšine prípadov sa vám to nepodarí). Jediní, koho môžete zmeniť (k lepšiemu alebo k horšiemu) ste vy sami.
V tejto dobe projektov, nech je vašim hlavným životným projektom „byť spokojný sám so sebou“. Spokojný tak, že budete voľne dýchať, dobre spávať a že sa budete môcť pozrieť na seba do zrkadla.

autorka: Mgr. Monika Zázrivcová, PhD. - z FF UMB