Slovenské Národné Noviny; 02/2017; 14/01/2017; s.: 7; Annamária GENČIOVÁ ; Zaradenie: ZABUDNUTÁ HISTÓRIA

"Každá fotografia podáva o skutočnosti nejakú správu, ktorá je nositeľom informácie, ba čo viac, vždy podáva správu o skutočnosti fyzicky jestvujúcej, nech už sa táto skutočnosť prejavuje a interpretuje akýmkoľvek spôsobom. Tento spôsob môže byť raz bližší realite, inokedy vzdialenejší, raz hneď spoznateľný, niekedy nie. V umení sa správa o skutočnosti viaže na to, ako túto skutočnosť vidí a chápe tvorca fotografie a napokon divák." (A. Gregorová, 1972)

Na dôležitosť vzťahu obrazu, príp. fotografie a konkrétneho žurnalistického textu poukázali už mnohí odborníci z rôznych vedných oblastí, ktorí upozornili na široký záber uplatnenia vizuálnych súčastí mediálnych komunikátov. Ide o dôležitú súčasť mediálneho stvárňovania faktu. Samotný žurnalistický text i obrázky a fotografie majú svoje špecifiká. Primárny rozdiel vidíme v simultánnosti obrazu v porovnaní s linearitou textu. To znamená, čo text vyjadruje postupne, fotografia dokáže ukázať naraz.

Fotografia má v dnešnej technicky vyspelej dobe dominantné postavenie. Okrem predstavenia tematického zamerania je používaná aj ako nástroj na priťahovanie pozornosti čitateľov. Vizuálne súčasti mediálnych komunikátov môžu byť využívané rozličným spôsobom. Vo vysokej miere slúžia na priťahovanie pozornosti, vzbudzovanie emócií a súbežne aj ako prostriedok, pomocou ktorého sa manipuluje. V mnohých prípadoch dochádza k pretváraniu reality, t. j. realita na fotografiách nemusí byť totožná so skutočnosťou. Fotografie sa upravujú a prezentujú v takej forme, aby zodpovedali vopred stanoveným zámerom médií a veľakrát sú použité aj v nesprávnom kontexte, aby zmiatli čitateľovu pozornosť. K manipulatívnej funkcii žurnalistických textov prispieva aj zverejňovanie emocionálne silných fotografií, ktoré dokážu v značnej miere meniť názory a postoje prijímateľov.

V procese mediálneho stvárňovania aktuálneho geopolitického konfliktu – migračnej, resp. utečeneckej problematiky – sa jednou z najviac medializovaných fotografií stala, nielen v slovenskej mediálnej sfére, fotografia utopeného trojročného sýrskeho chlapčeka. Táto fotografia doslova zaplavila internet; na základe nej vznikali desiatky, ba až stovky mediálnych výstupov, ktoré sa usilovali zachytiť aktuálny geopolitický konflikt ako celok. Ide len o jednu z veľkého počtu fotografií, ktoré boli použité so zámerom prebudiť v čitateľovi emócie, ovplyvniť ho a manipulovať. Uvedená fotografia vyvolala rozporuplné reakcie; smútok, ľútosť, pocity hrôzy, ale i pohoršenie na strane verejnosti. Vytvorením protichodných názorov došlo k prehlbovaniu už existujúceho konfliktu, príp. vznikli ešte ďalšie. Summa summarum čitatelia nemajú k dispozícii originál fotografií, aby sa oboznámili s tým, že sú manipulovaní, a preto je potrebné pracovať s fotografiami kriticky a dôsledne analyzovať ich použitie.

Annamária GENČIOVÁ, Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici
-END-