Slovenské Národné Noviny; 04/2017; 28/01/2017; s.: 4; Roman KALISKÝ-HRONSKÝ ; Zaradenie: PUBLICISTIKA

Docent Július LOMENČÍK, vysokoškolský pedagóg o jazykovej kultúre

Zhováral sa Roman KALISKÝ-HRONSKÝ - Foto: archív J. LOMENČÍKA

Július LOMENČÍK je vysokoškolský pedagóg, docent na Katedre slovenského jazyka a komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je tiež spolupracovník Slovenských národných novín, ktorý má nielen záujem, ale aj profesionálnu snahu kultivovať používanie slovenského jazyka vo verejnom priestore.

* Jazyk je živý organizmus, vyvíja sa v čase a priestore. Ako je to v súčasnosti v týchto súvislostiach so slovenčinou?

Jazyk je dynamická kategória a ako systém je sociálny, teda spoločenský jav. Predstavuje vyjadrovacie bohatstvo všetkých nositeľov národného jazyka. Potrebné je si uvedomiť, že za konkrétny jazykový prejav je zodpovedný každý používateľ jazyka. Zásluhou predchádzajúcich generácií, ktoré často v zložitých dejinno-spoločenských obdobiach odolávali rôznym vonkajším nástrahám, si udržal slovenský jazyk svoju jazykovú osobitosť. V súčasnosti na základe daného stavu jeho rozpracovanosti predstavuje slovenčina moderný európsky jazyk a jeho nositelia môžu používať svoj jazyk vo všetkých komunikačných sférach.

Na druhej strane niektorí autori ústnych a písaných jazykových prejavov nie vždy akceptujú kultúru vyjadrovania. Potom dochádza ku kritike najmä verejných jazykových prejavov, ktoré sa viac alebo menej odchyľujú od predstáv o funkčnom - primeranom, pohotovom i estetickom používaní jazykových prostriedkov. Žiada sa poznamenať, že nie každý používateľ jazyka prijíma kritiku, ktorá je súčasťou jazykovej výchovy. V tejto súvislosti sa hovorí o základných kritériách, podľa ktorých sa posudzujú jazykové prejavy. Na druhej strane v spoločnosti pociťujeme názorové rozdiely v chápaní uvedených pravidiel. Rozdiely potom vyplývajú z toho, že sa vychádza z odlišných interpretácií kritérií alebo z ich odlišnej hierarchizácie pri hodnotení verejných prejavov. V tejto súvislosti súhlasím s vyjadrením, že "jazyk je živý organizmus", a tak používanie jazykových prostriedkov v dorozumievaní je pružnejšie, ako sa to často vníma pri pohľade z už vyhraneného určitého kritéria.

* Vaša predchádzajúca obsažná odpoveď vypovedá mnohé o súčasnom stave používania spisovného jazyka. Podľa vás, čo zásadné by mohlo pomôcť v optimalizovaní kultúry vyjadrovania?

Chcem zdôrazniť, že je výrazom osobnej kultúry každého človeka uskutočňovať prejav v duchu myšlienkového obsahu a znalosti noriem jazyka pri rešpektovaní prostredia a partnera v komunikácii. V súčasnosti každý hovoriaci alebo pisateľ tvorí prejav na základe vedomostí o gramatickej stavbe a štylistických možnostiach slovenčiny, ktoré získal štúdiom na rôznych stupňoch vzdelávania. Niektorí používatelia jazyka (osobitne verejní činitelia, novinári a iní) zámerne používajú jazykové prostriedky, pomocou ktorých chcú zaujať, upútať pozornosť. V normálnych podmienkach fungovania spisovnej slovenčiny je napokon prirodzený jav aj využitie jazykových prostriedkov, ktorých "životnosť" preverí ich jestvovanie u väčšiny kultivovaných používateľov jazyka.

Treba si pritom uvedomiť, že spisovný jazyk nie je jedinou formou národného jazyka pre všetky komunikačné situácie. Možno využiť aj iné výrazové prostriedky (napríklad nárečové, slangové a iné), ak ide o ich náležité uplatnenie najmä v polooficiálnych prejavoch, v publicistike, v umeleckej literatúre a pod. Uvedené nie vždy vedia používatelia jazyka vyhodnotiť, a to dokonca nielen z hľadiska potrebného, vhodného využitia jazykových prostriedkov, ale aj z etickej stránky. Preto aj škola by v súčasnosti nemala učiť len o jazyku, ale skôr predstaviť bohatstvo výrazových prostriedkov s ambíciami na tvorbu zmysluplných textov. Tento zámer či priam ideál si žiada pedagóga, ktorý okrem kultivovaného jazykového správania vie vysvetľovať jazykové javy na základe argumentovania, to znamená nielen ako sprostredkovateľ kodifikačných noriem, ale aj samostatne mysliaci používateľ jazyka, ktorý na základe poznania sa usiluje naučiť žiakov vnímať "jazyk ako živý organizmus" a spolunažívať.

* Povedzme jasne, že aj mnohí politici, no aj i iní predstavitelia verejného či spoločenského života, ba aj novinári sa priamo podieľajú na devastácii oficiálneho, teda spisovného jazyka, ktorý je predsa aj ich pracovným nástrojom. Ako vy v uvedených súvislostiach vnímate verejný mediálny priestor?

Už som naznačil, že je nevyhnutné uvedomiť si komunikačnú situáciu, a tak v niektorom verejnom prostredí, osobitne v mediálnej komunikačnej sfére, je pri dorozumievaní potrebné dodržať normy spoločenskej komunikácie a využívať výrazové prostriedky zo spisovnej podoby národného jazyka. Je to priam nevyhnutné pri profesionálnych používateľoch jazyka, pre ktorých je jazyk pracovným nástrojom. Mnohí si však neuvedomujú, že v takom prípade nie sú bežnými používateľmi jazyka a prostredníctvom svojho prejavu ovplyvňujú jazykové vedomie, osobitne školskej mládeže. Preto by mali vedieť zladiť jazykovo-kompozičnú stavbu prejavu s obsahovo-tematickou zložkou s prihliadnutím aj na etický rozmer. Totiž, čo človek vypovie, je prejavom aj jeho individuálnej kultúry, a to aj pokiaľ ide o kultúru a kultivovanosť textu. Možno si v tejto súvislosti položiť otázku, ako je možné, že športový komentátor Karol Polák zvládol na vysokej vyjadrovacej úrovni komentovať dynamické športové prenosy.

Odpoveď na otázku jazykovej, resp. rečovej kultúry je viacrozmerná a nedá sa riešiť jednoduchými návrhmi ani sankciami. Potrebný je preto vzťah k jazyku, ktorý sa formuje už v rodinnom i v školskom prostredí, a vôbec vo verejnom prostredí sa ďalej priaznivo tvárni. Významný jazykovedec profesor Ján Findra pri výbere jazykových prostriedkov vidí paralelu so šatníkom, z ktorého si vlastník slobodne vyberá šaty na rozmanité príležitosti. Nie každý odev je vhodný na všetky príležitosti; aj v jazyku platí požiadavka spoločenskej vhodnosti vyjadrovania. Niektorí jednotlivci z nášho verejného života si vedia dať ušiť róby u najlepších módnych návrhárov na určitú spoločenskú príležitosť, napríklad na ples. Pri výbere výrazu v jazykovom prejave sa však už nechávajú uniesť či zvádzať bezbrehou voľbou...

----

FOTO: Docent Július LOMENČÍK so synom počas návštevy rodného domu Ľ. ŠTÚRA v Uhrovci.
-END-