Slovenské Národné Noviny; 05/2017; 04/02/2017; s.: 7; Natália KOLENČÍKOVÁ ; Zaradenie: PUBLICISTIKA

JAZYK A DOROZUMIEVANIE SA

Oblasť internetovej komunikácie sa vyvíja veľmi rýchlo. S tým súvisí aj skutočnosť, že prostredníctvom týchto vplyvov prenikajú do jednotlivých jazykov pôvodne inojazyčné, zvyčajne anglické výrazy vyrastajúce z elektronického prostredia. Každý jazyk sa s nimi pritom vyrovnáva po svojom. So slovným odkazom na aktuálne celosvetovo populárnu sociálnu sieť sa v slovenčine najčastejšie stretávame v dvoch podobách – Facebook aj facebook.

Variant Facebook ako vlastné meno, teda s veľkým začiatočným písmenom, použijeme vtedy, keď ním rozumieme konkrétnu značku či produkt, napríklad Toto je príbeh Marka Zuckerberga – zakladateľa Facebooku. Naproti tomu facebook chápaný ako všeobecné podstatné meno, teda s malým začiatočným "f", použijeme pri pomenúvaní spôsobu komunikácie prostredníctvom sociálnej siete, napríklad Spoznali sme sa cez facebook. Ide pritom o takzvanú apelativizáciu, teda bežný spôsob rozširovania slovnej zásoby, keď sa z pôvodne vlastného mena stáva všeobecné podstatné meno. Iným slovenským príkladom môže byť Judáš – apoštol, zradca a judáš – falošný človek, Volt – taliansky fyzik a volt – merná jednotka či Talian – príslušník talianskeho národa a talian – človek, s ktorým sa nedá dohovoriť.

Dnes už môžeme zaregistrovať aj poslovenčené podoby fejsbuk alebo fejsbúk. Tie je však vhodné používať a možno aj preferovať iba vtedy, keď sa na danú sociálnu sieť odkazuje ako na všeobecné podstatné meno. V slovenčine totiž nedochádza ku grafickému prispôsobovaniu vlastných mien z pôvodne cudzojazyčného prostredia.

Domovským výrazom uvedenej sociálnej siete, ktorý sa následne rozšíril aj v ďalších komunikačných sférach, je like. Toto slovo má pôvod v anglickom slovese to like, čo znamená mať rád, páčiť sa, a v oblasti komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí sa vníma ako prejav pozitívnej reakcie – pochvaly, súhlasu, sympatie či jednoduchého záujmu. Vzhľadom na to, že v slovenčine nenachádzame podobný variant, ktorý by stručne, v ideálnom prípade jedným slovom pomenoval nový jav z technologických dôvodov charakteristický pre prostredie elektronickej komunikácie, aj v slovenčine sa ujal tento pôvodne cudzojazyčný verbálny prvok. Dnes ho už navyše môžeme používať aj v zdomácnenej podobe lajk alebo v slovesnej forme lajkovať aj s príslušnými predponami, napríklad olajkovať.

Ani jednu z vyskytujúcich sa podôb analyzovaných slov facebook a like zatiaľ nenájdeme spracovanú v kodifikačných príručkách, no už teraz ich možno hodnotiť ako súčasť spisovnej vrstvy slovenčiny. Spôsob, akým sa budú tieto výrazy naďalej vyvíjať, závisí od mnohých, vzhľadom na vysokú premenlivosť domáceho elektronického prostredia prevažne mimojazykových faktorov. Rozhodujúce je, či budú používatelia slovenčiny tieto verbálne prvky uplatňovať v komunikácii aj v nasledujúcich rokoch a či vďaka tomu zostanú prirodzenou zložkou jej slovnej zásoby. Aktuálne ide o funkčné výrazy, ktoré dokážu efektívne napĺňať svoje komunikačné poslanie v rozmanitých dorozumievacích sférach.

Natália KOLENČÍKOVÁ, Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici
-END-