Slovenské Národné Noviny; 04/2017; 28/01/2017; s.: 7; Alena ZÁBORSKÁ ; Zaradenie: ANALÝZA

JAZYK A DOROZUMIEVANIE SA

Pre súčasnú ľudskú spoločnosť je do veľkej miery príznačný multikulturalizmus, teda prelínanie a vzájomné ovplyvňovanie rozličných kultúr. Spolu s globalizáciou sa táto tendencia prejavuje v politike, trhovom hospodárstve, ale aj v jazyku.

V slovnej zásobe slovenčiny sa nachádza viacero slov a slovných spojení odkazujúcich na iné národy alebo etnické skupiny. Vzhľadom na význam týchto výrazov môžeme odlíšiť dve skupiny. Do prvej skupiny etnických pomenovaní patria slová a slovné spojenia využívané v rozmanitých (neraz odborných) oblastiach života a práce ľudí, napríklad v gastronómii, športe a medicíne. Sú to výrazy, ktorých etnická zložka naznačuje pôvod pomenovaného predmetu (fínska sauna, škótska sukňa, anglický valčík, thajský box, nemecký ovčiak, španielska chrípka, maďarský guláš atď.) alebo miesto jeho výskytu (sibírska zima, nórske fjordy, egyptské pyramídy atď.). V slovenčine však nájdeme aj pomenovania s etnickým odkazom, ktoré s danou krajinou spojitosť nemajú - napr. pokrm francúzske zemiaky nepochádza z Francúzska, ako to naznačuje jeho názov.

V druhej skupine výrazov s etnickou zložkou sa nachádzajú pomenovania odrážajúce národné a etnické stereotypy, teda ustálené predstavy a názory o inom národe alebo etnickej skupine. Stereotypy v slovenčine vyjadrujú jednoslovné výrazy (napr. škót - lakomec, žid - ziskuchtivec, cigán - klamár, talian - človek, s ktorým sa nedá dohovoriť), slovné spojenia (napríklad pokojný ako Angličan, galantný ako Francúz, fajčiť ako Turek, piť ako Rus, divý ako Indián, švajčiarska presnosť, talianska domácnosť - hlučná, s častými hádkami, ruská nátura - tvrdý, drsný človek, cigánsky smiech - falošný smiech) i príslovia a porekadlá (napríklad Cigán iba vtedy pravdu povie, keď sa pomýli; Za to, čo nie je isté, ani Žid nič nedá). V slovenčine sa nachádzajú aj slová obsahujúce historický stereotyp (napríklad turek - nebezpečný nepriateľ, tatár - ničomník, podliak), ktoré už nezodpovedajú súčasným predstavám Slovákov o týchto národoch.

Slová a slovné spojenia s etnickou zložkou sa zúčastňujú na rôznych slovotvorných procesoch. Ide najmä o odvodzovanie (napríklad z výrazu cigán vznikli slová cigániť - klamať a cigánstvo - klamstvo, z výrazu žid vzniklo hanlivé slovo židák - lakomec) a skracovanie (napríklad slovné spojenie divý ako Indián skrátime na slovo indián - človek prudkej povahy, namiesto slovného spojenia turecká káva sa v hovorovej komunikácii používa výraz turek). Takto vzniknuté pomenovania sa môžu stať súčasťou rôznych ustálených slovných spojení a frazeologizmov (napríklad sloveso cigániť nájdeme vo frazeologizme cigáni, až sa hory zelenajú).

Niektoré výrazy s etnickou zložkou majú viacero významov (napríklad francuzák - francúzsky kľúč alebo francúzsky bozk, indián - opálený človek alebo divoch). Odhalenie ich významu v texte závisí od správneho pochopenia kontextu, v ktorom sa nachádzajú.

Súbor etnických výrazov v slovenčine je rozsiahly i rozmanitý a nemôžeme vylúčiť, že vzniknú nové výrazy zobrazujúce stereotypy o iných národoch.

Alena ZÁBORSKÁ, Katedra slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici
-END-