Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici


Renziho debakel

1. názor - Renziho debakel

Pravda; 283/2016; 07/12/2016; s.: 31; Patrizia Prando Šušová ; Zaradenie: názory



Patrizia Prando Šušová politologička, Univerzita Mateja Bela

Taliani rozhodli v nedeľňajšom referende jednoznačne. Ich "nie" je jasným dôkazom, že doterajšie pôsobenie Mattea Renziho vo funkcii premiéra ich nepresvedčilo. Aj keď sa hlasovanie oficiálne týkalo navrhovaných ústavných zmien, nikto nepochybuje o tom, že išlo o referendum, ktoré hodnotilo doterajšie výsledky jeho ľavo–pravej vlády.

Keď Renzi pompézne vstupoval ako líder a víťaz primárok Demokratickej strany do exekutívy, s jeho menom sa jednoznačne spájala nádej. Mladý primátor Florencie prezentoval konkrétne reformy prakticky vo všetkých rezortoch. Ukazoval Taliansku cestu optikou silnej ekonomiky, no so zachovaním sociálneho cítenia, stabilizáciu hospodárstva, dominantné postavenie krajiny v Európskej únii.

Po dvoch rokoch sa však Taliansko ocitá v ekonomickom marazme: hrozí krach viacerých bánk, klesá HDP, nezamestnanosť mladých dosahuje rekordné čísla a migračná kríza nadobudla hrozivé rozmery. Iste, bolo by neobjektívne prisúdiť zodpovednosť za uvedený stav len jemu, na druhej strane však treba pripomenúť, že vo vláde sedel takmer polovicu funkčného obdobia. Mohlo teda referendum dopadnúť v takomto kontexte inak?

Renzi mal v referende proti sebe veľmi silný tábor protivníkov. Bojovala proti nemu prakticky celá opozícia, ktorá z celej záležitosti vytĺkala politický kapitál, a rovnako útočné boli tamojšie médiá.

Debaty premiéra s opozičnými politikmi a s komentátormi nosných mienkotvorných novín a televízií sa končili takmer vždy hádkami – a aj napriek Renziho výrečnosti mali v diskusiách argumentačne prevahu väčšinou jeho protivníci. Aj prominentní ústavní právnici bili na poplach, tvrdiac, že ústava, ktorá platí v krajine od roku 1948, predsa nie je trhací kalendár a zmeniť v nej naraz jednu tretinu článkov je predsa len priveľká zmena.

Renzi chcel získať pre svoje reformy legitimitu priamo od ľudí, no ústava je apolitická, patrí všetkým stranám, či vo vláde, alebo v opozícii. Ústava je predsa kostra demokratického fungovania štátu a zdá sa, že talianski občania pochopili, že nechcú stratiť hodnoty demokracie a slobody, ktoré im zaručuje.

Televízna kampaň s otázkami typu "ste za to, aby sa zrušila inštitúcia CNEL?"(čo bola jedna z otázok v referende, no bežný občan ani len netušil a možno ani doteraz netuší, čo je to), bola z tohto pohľadu málo informačná a príliš emotívna. Keďže predseda vlády sa nemohol – vari s výnimkou verejnoprávnej televízie RAI a spriateleného denníka La Repubblica – spoliehať na médiá, spolu s ministerkou pre reformy Mariou Elenou Boschiovou organizoval stretnutia na univerzitách a mítingy, na ktorých občanom vysvetľoval dôležitosť ústavných zmien a reforiem takpovediac "tvárou v tvár".

Keďže v referende zo zákona môžu hlasovať aj krajania v zahraničí, obrovskú kampaň viedol Renzi i medzi Talianmi vo svete, najmä v Latinskej Amerike. Listy so silným propagandistickým obsahom, ktoré im rozoslal, výrazne pripomínali Berlusconiho vstup do politiky. Nie nadarmo médiá prekrstili premiéra na Renzusconiho...

Nie" v referende zablokovalo zmeny v navrhovaných oklieštených právomociach senátu, zníženie počtu senátorov a posilnenie vplyvu poslaneckej snemovne (inými slovami povedané posilnenie vládnej strany) či zmeny pri voľbe prezidenta.

Červenú dostalo aj plánované zrušenie provincií (okresov) a zdôraznenie centrálnej úlohy štátu, keďže vláda chcela cez súhlas v hlasovaní revidovať piaty bod ústavy o administratívnej a regionálnej politike. Aj keď sa tieto kroky kvôli stopke v referende nepodarí realizovať a Renzi pravdepodobne odstúpi, určite to však nebude znamenať jeho politický koniec. Práve naopak, zdá sa, že po prípadných predčasných voľbách či úradníckej (tzv. technickej) vláde budeme o ňom ešte počuť.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
-END-


Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici