Rodičovský bonus nevzdáva, má zálusk na penzie

Minister by druhý pilier obmedzil len na štvorpercentný odvod.

BRATISLAVA. Prijať veľkú dôchodkovú reformu, ktorá je súčasťou plánu obnovy, stačí do konca roka 2022, tvrdí minister sociálnych vecí Milan Krajniak zo Sme rodina. Nechce vraj tlačiť na pílu, keď nemá politickú podporu. Začiatkom novembra vláda schválila novelu zákona o sociálnom poistení (mala reformovať prvý dôchodkový pilier), ale dve kľúčové zmeny z nej vypadli. Prvou bolo naviazanie dôchodkového veku na tzv. dôchodkový automat, teda na strednú dĺžku dožitia. Podporujú ho ekonómovia, pretože by pomohol k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Dostatočnú podporu nenašiel ani Krajniakov obľúbený rodičovský bonus, ktorým by deti prispievali rodičom na penziu. Narazil na odpor ministerstva financií, Národnej banky aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Krajniak sa však nápadu nechce vzdať. Tvrdí, že súčasný systém je nespravodlivý, pretože ak rodič vychová deti, ktoré pracujú, štát sa mu za to „odmení“ nižším dôchodkom. Chce to otočiť naruby: kto vychová deti, ktoré pracujú, má dostať vyšší dôchodok. Systém umožní deťom posielať časť odvodov do Sociálnej poisťovne (2,5 percenta hrubej mzdy) svojim rodičom, ak už poberajú dôchodok. Krajniak to považuje za principiálnu vec a navrhol už plán, ako by sa bonus dal financovať. Jedným z nápadov je ubrať z príspevkov do druhého piliera.

Viac peňazí do prvého piliera

Rodičovský bonus by v navrhovanej podobe mohol stáť 570 miliónov eur v roku zavedenia (predpokladá sa rok 2023) a dlhodobo približne 0,5 percenta HDP. Dodatočné milióny eur bude musieť niekto zaplatiť. O nápade znížiť odvody do druhého piliera a odvádzať tak viac do prvého priebežného piliera ministerstvo nechce oficiálne hovoriť, ale Krajniak ho načrtol v rozhovore pre portál Postoj. „Samotní slovutní analytici z ministerstva financií, z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a z Národnej banky nespochybňujú, koľko peňazí ide na druhý pilier. Tak v poriadku, z týchto peňazí môžeme zaplatiť toľko rodičovských bonusov, koľko budeme chcieť,“ povedal. Na starobné poistenie sa dnes odvádza 18 percent z vymeriavacieho základu: 12,75 percenta zostáva v Sociálnej poisťovni a 5,25 percenta ide na súkromný účet sporiteľa v DSS. Pomer odvodov sa každý rok mení, príspevok do druhého piliera sa zvyšuje o 0,25 percenta. V roku 2024 sa bude do druhého piliera odvádzať konečných šesť percent a do Sociálnej poisťovne 12 percent. Krajniak chce plán ukončiť. Ak by sa odvod do druhého piliera znížil zo súčasných 5,25 na štyri percentá, ročné príspevky do druhého piliera by klesli asi o 200 až 220 miliónov. Ide len o hrubý odhad. Presný výpočet nie je možný, keďže tento aj minulý rok sa robili pre pandémiu rôzne posuny a výnimky z odvodov poistného.

Krátkozraký nápad bez efektu

Zobrať časť odvodov z druhého piliera by bol ďalší zásah do dôchodkového systému a nepomohol by jeho stabilite. „Tieto vyjadrenia jasne demonštrujú krátkozrakosť politiky ministra a jeho ideologickú slepotu,“ kritizuje nápad vedúci výskumného tímu Oranžová obálka a odborník na dôchodky Ján Šebo. Peniaze z prvého piliera idú okamžite na dnešné dôchodky, v druhom si ľudia sporia sami na vlastný dôchodok. Peniaze sa v ňom zhodnocujú a nemíňajú sa okamžite. Akékoľvek snahy politikov oslabiť druhý pilier bez primeranej náhrady vyšších budúcich výdavkov vníma Šebo ako populizmus a neznalosť problematiky dlhodobého fungovania dôchodkového systému. Krajniakov návrh by bol z hľadiska financií krátkodobým riešením, ktoré ťažko považovať za reformu. „Druhý pilier je robustný, o čom svedčí aj objem majetku viac ako 11,8 miliardy eur. Zníženie príspevkov výrazne negatívne ovplyvní mladšiu generáciu, viac ako tú staršiu,“ upozorňuje prodekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Michal Mešťan. Zmeny v príspevkoch majú väčší vplyv na mladších sporiteľov než na dlhoročných vzhľadom na objem ich aktuálnych úspor a dĺžku sporenia. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) v doterajších diskusiách s ministerstvom nezaznamenala žiadny návrh na zníženie príspevkov do druhého piliera. „Naopak, v návrhu ústavného zákona sa priamo uvažovalo o ochrane sporiteľov pred takýmito krokmi,“ tvrdí predseda predsedníctva ADSS Miroslav Kotov. Priznáva, že časť odvodov, ktoré si sporitelia presúvajú do druhého piliera, zvyšuje tlak na súčasné hospodárenie Sociálnej poisťovne. No deje sa tak v prospech budúceho hospodárenia. „To je presne ten dôvod, pre ktorý druhý pilier vznikol znížiť budúce nároky sporiteľov z prvého piliera, ktorý pod vplyvom demografického vývoja nebude schopný tieto nároky plniť,“ vysvetľuje Kotov. Prípadné zníženie odvodov do druhého piliera by tak len prenieslo ďalšiu záťaž na dnešnú mladú generáciu, ktorá by musela v budúcnosti platiť na dôchodky viac.

Reformy zatiaľ bez zmeny

Ministerstvo dlhodobo tvrdí, že príde s návrhmi, ako zlepšiť dôchodkový systém ako celok, ale podľa ekonóma Mešťana ho chce opatreniami skôr destabilizovať. Od apríla 2013 majú druhý, ale aj tretí pilier problém s nesprávnym rozložením úspor. Takmer milión sporiteľov (niečo nad 60 percent zo všetkých) si sporí v garantovaných fondoch, čím sa pripravujú o možné dlhodobé zhodnotenie úspor v indexových a akciových fondoch. Spomínané fondy zarobili za posledných 12 mesiacov od 15 do 29 percent, kým garantované dlhopisové fondy sú v miernej strate. „Rozdelenie sporiteľov ešte stále nie je optimálne. A ministerstvo ani niekoľko rokov od analýzy Inštitútu finančnej politiky nezaviedlo preddefinovanú investičnú stratégiu, respektíve nevyvinulo väčší tlak na dôchodkové správcovské spoločnosti, aby tento problém vyriešili,“ tvrdí Mešťan. Neinšpirovalo sa ani tým, aby boli aj v druhom pilieri zavedené fondy životného cyklu podľa vzoru pobaltských krajín. Nahradili tradičné dôchodkové fondy, aby si sporitelia mohli jednoduchšie vybrať vhodný fond podľa svojho veku a dĺžky sporenia. Jozef Tvardzík

Vyjadrenia jasne demonštrujú krátkozrakosť politiky ministra a jeho ideologickú slepotu.

Ján Šebo, šéf výskumného tímu Oranžová obálka

Foto:

Minister sociálnych vecí Milan Krajniak je vyštudovaný politológ z Trnavy.