Jedz, koho zabiješ. Takýto motivačný „systém prežitia“ nastavila finančná skupina Penta, aby motivovala svojich manažérov. Do určitého času mali ukázať svoje schopnosti a nahradiť svojho nadriadeného. Najúspešnejší boli bohato odmenení. Biznis príbeh Eduarda Matáka je toho príkladom.

Text: Tomáš Vašuta  Foto: SME – Gabriel Kuchta

Keď Eduard Maták v prvý pracovný deň roku 2011 prichádzal do sídla Penty, musel mať pocit zadosťučinenia. Do budovy vchádzal ako partner a spolumajiteľ finančnej skupiny. Zakladatelia Penty takto ocenili jeho vyše osemročnú prácu. Čo všetko musel Maták obetovať, vie možno len on sám. V každom prípade, bez „penťáckej“ DNA by sa na vrchol nedostal.

Na správn om mieste . Aj jeho život ovplyvnila náhoda a šťastie. Po absolvovaní Fakulty financií Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici sa dostal do Všeobecnej úverovej banky, respektíve do spoločnosti VÚB invest, kde pracoval ako analytik. Pre jeho ďalšiu budúcnosť to malo zásadný vplyv. Vo VÚB investe sa stretol s Jozefom Oravkinom, ktorý stál pri zrode veľkej Penty.

Z prostredia VÚB, kde Maták pôsobil v rokoch 1997 až 1999, však jeho kroky viedli najskôr do Slovak American Enterprise Fund (SAEF). Ostal tam tri roky a ako neskôr spomínal, veľkou pridanou hodnotou preňho bola práca so šéfom fondu Harrym P. Abplanalpom.

„On mi aj umožnil ísť študovať do Citybank School of banking v New Yorku a tam som prvýkrát počul o private equity. Vytypoval si niekoľko mladých ľudí, s ktorými začal analyzovať projekty po Slovensku. Od neho som sa učil na konkrétnych firmách, či sú životaschopné, aké sú konkurenčné výhody Slovenska,“ vysvetľoval v rozhovore pre magazín Prečo nie?!

Počas pôsobenia v SAEF sa Matákovo meno prvýkrát objavilo aj v médiách. Išlo o obnovu výroby drevospracujúcej fabriky v Polomke. Maták ako riaditeľ spoločnosti Nová Horehronská predstavoval plány oživenia.

Drevokombinát Polomka kúpila SAEF z konkurznej podstaty a ho predala nemeckej spoločnosti Rettenmeier. „Zanalyzovať projekt, zistiť, či má šancu dlhodobo uspieť, spočítať, koľko vlastného a koľko bankového kapitálu na financovanie potrebujem, akú návratnosť môžem očakávať,“ približoval svoju úlohu v projekte.

Do Penty ho v roku 2002 zavolal Oravkin, ktorý Matákovi šéfoval vo VÚB investe. Firmu, ktorá spravovala multimiliardový privatizačný fond VÚB kupón, získala Penta a z VÚB do nej vtedy prebehol aj Oravkin. „Poznal som ho ako kamaráta aj kolegu a veľmi si ho vážim,“ spomínal Maták. Oravkin hľadal schopného manažéra pre Závod SNP v Žiari nad Hronom – hlinikáreň, ktorú Penta kúpila. „Vedel, že mám guráž a že som dokázal otočiť do zisku dve alebo tri takmer zbankrotované fabriky. Bola to pre mňa ohromná výzva,“ tvrdil Maták. Ako sa ukázalo, výzvy boli pre Matáka motorom: „Vtedy to pre mňa, 32-ročného chalana, bolo, ako prejsť z okresných majstrovstiev rovno do extraligy.“

V zdravotníctve . Popri hutníckom kolose sa Maták venoval aj rozbehu zdravotníckeho biznisu Penty. Aj keď tieto odvetvia sú na míle vzdialené, jedno ich predsa len spájalo – hlinikáreň bola zriaďovateľom zdravotnej poisťovne Sideria.

„Asi som svojimi nekonformnými názormi oslovil ostatných, lebo Jaroslav Haščák mi ponúkol možnosť manažovať ju. To bol môj prvý kontakt so zdravotníctvom,“ spomínal Maták v roku 2011. Do zdravotníctva sa zahryzol s plným nasadením a nie vždy v rukavičkách. V roku 2004 Maták ako šéf spoločnosti Mirakl, ktorá patrila pod Pentu, avizoval kúpu stovky malých lekární (základ dnešnej siete Dr. Max). Denník Pravda priniesol príbeh lekárničky zo západného Slovenska, ktorá popisovala praktiky „penťáckych“ manažérov:

„Vyhrážali sa mi, že ak nepredám, sami si založia o dva vchody ďalej vlastnú lekáreň s nízkymi cenami a bez dvadsaťkorunových poplatkov, čím ma zničia.“

Maták, pochopiteľne, akékoľvek nekalé praktiky odmietal, no obdobné svedectvo priniesol aj denník Sme. „Boli dosť sebavedomí, arogantní. Nevyhrážali sa. Povedali otvorene, že chcú kúpiť lekáreň. Chceli odo mňa citlivé údaje, ako je obrat, IČO. Vraj podľa nich urobia predbežný výpočet ponuky. Nedala som im tieto údaje,“ konštatovala majiteľka lekárne na Záhorí. Valec Penty sa však nezastavil a k lekárňam postupne pribudli polikliniky (ProCare), laboratóriá, nemocnice (Svet zdravia). Okrem toho došlo aj k spojeniu zdravotných poisťovní Dôvera a Sideria. Ešte v januári roka 2006 Maták presviedčal novinárov, že v dohľadnom čase sa určite nespoja, aby poistenci neprišli o svoje výhody. Ale už v júni toho istého roka Penta oznámila fúziu poisťovní. Pre úplnosť, médiá dlhý čas zbierali indície o tom, že utajeným 50-percentným majiteľom Dôvery bol do roku 2015 oligarcha Juraj Široký. Penta to – aj prostredníctvom vyjadrení Eduarda Matáka – odmietala. Najväčší omyl. Maták stál aj pri zrode projektu, ktorý neskôr zakladateľ Penty Haščák označil za „jediný naozaj problémový biznis a historicky

Najväčší omyl“. V rokoch 2006 až 2008 skupina kúpila viacero mäsokombinátov na Slovensku a v Maďarsku (napríklad PM Zbrojníky a humenský Mecom) s cieľom skonsolidovať ich a vytvoriť veľký regionálny koncern. „Do mäsa investujeme, lebo sa dá očakávať rast spotreby i cien. Na západe Európy sú ceny vyššie zhruba trojnásobne. Slovensko sa k nim bude postupne blížiť,“ hovoril v roku 2007 pre Trend Maták. Zámer však nevychádzal podľa plánov. Mecom, ktorý Penta podľa odhadov kúpila za sto miliónov eur, tvoril jednu stratu za druhou. „Investície do mäsa boli pôvodne môj nápad, a tak sa za tento biznis skupiny cítim o to zodpovednejší,“ hovoril v roku 2010 Maták pre Trend.

V nasledujúcich rokoch sa manažéri z Penty snažili pre mäsiarsky koncern nájsť investora. Podarilo sa to až vo februári tohto roka, keď podnik kúpila americká skupina Smithfield Foods.

Čas na zmenu. V roku 2006 Jaroslav Haščák v rozhovore pre Hospodárske noviny naznačil, akým spôsobom sa manažér Penty môže stať jej partnerom. „Mal by pôsobiť v najvyššej (manažérskej) pozícii po partneroch, teda ako investičný riaditeľ aspoň päť rokov. Počas nich musí dosiahnuť určitú merateľnú hodnotu z hľadiska výkonnosti svojich projektov. Vtedy môže byť navrhnutý za partnera, o návrhu hlasujú samotní partneri a hlasovanie musí byť jednomyseľné,“ vysvetľoval.

Maták touto anabázou prešiel a desať rokov figuroval ako spolumajiteľ Penty. Na ilustráciu, čo to znamenalo: na každom výsledku sa podieľal desiatimi percentami. Či už zisku, alebo straty.

Vo februári tohto roka Maták oznámil, že z Penty odchádza: „Rozhodol som sa, že po takmer dvadsiatich rokoch aktívneho manažovania projektov Penty je čas na zmenu.“ Konkrétne dôvody nerozoberal s tým, že v skupine ostane do konca tohto roka.

Na rozdiel od zakladajúcich partnerov Penty bol Maták ukážkou toho, že dopracovať k moci sa dá aj prostredníctvom schopností. Môžeme polemizovať, že takých, ktoré sú príznačné pre dravcov. Matákovi sa podarilo prežiť a preraziť medzi žralokmi. A to môžete len vtedy, keď sa žralokom aj stanete.

 

Foto: SME – Gabriel Kuchta a Edduard Maták