V piatok 10. marca 2023 sa v Múzeu mesta Ilok v Chorvátsku uskutočnila prezentácia odbornej publikácie autorky Zuzany Drugovej. Na prezentácii sa zúčastnilo viac ako 50 prítomných, vrátane predstaviteľov aj členov slovenských spolkov v Iloku, ako aj predstaviteľov majoritnej chorvátskej komunity. Z oficiálnych hostí boli prítomní: Silvio Jergović z Matice minorít v Chorvátsku – pobočka Vukovar, Dražen Švagelj Matica chorvátska vo Vinkovci, riaditeľ strednej školy v Iloku Željko Prskalo, Stipan Kraljević, bývalý starosta mesta Ilok, Katica Knezović, predsedníčka Odboru Matice chorvátskej v  Iloku, Ružica Černi, bývalá kustódka Múzea mesta Ilok, učiteľky Základnej školy Julija Benešića v Iloku - Jarmila Mudroh, Kristina Hrubik, Dragica Barić a Miluška Fabry. 

Kniha vznikla predovšetkým z iniciatívy Vladka Miksáda, profesora slovenského jazyka, ktorý je dlhodobo činný v kultúrnom sektore Slovákov v Iloku. Publikácia dokumentuje tradičný odev ilockých Slovákov, ale aj jeho premeny v časovom horizonte. 

Hlavným organizátorom prezentácie bolo Slovenské kultúrne centrum Našice, ktoré spolupracovalo s Univerzitou Mateja Bela z Banskej Bystrice, Metodickým centrom UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Múzeom mesta Ilok a Maticou slovenskou v Iloku. 

Novú publikáciu predstavila autorka Drugová, iniciátor výskumu Miksád, riaditeľka Múzea mesta Ilok Maja Barićová a riaditeľka Slovenského kultúrneho centra Našice Sandra Kraljová Vukšićová. V rámci programu bola aj prehliadka krojov členov Slovenského kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra pri Matici slovenskej v Iloku. Súčasťou programu boli aj vokálno-inštrumentálne body hudobníkov z Iloka. 
Na prezentácii publikácie sa zúčastnil aj podpredseda Zväzu Slovákov Aleksandar Knapček a predstaviteľka Vukovarsko-sriemskej župy a predsedníčka Mestského zastupiteľstva mesta Ilok Renata Banožićová, ktorí sa prítomným prihovorili a akcentovali na význam prezentovanej publikácie. 

Tradičný odev Slovákov v Iloku ako jeden zo špecifických typov v oblasti Sriem identifikovala už v 80. rokoch 20. storočia etnologička Mila Bosić vo svojej monografii „Narodna nošnja Slovaka u Vojvodini“. Popísala ho ako odev čiastočne súvisiaci s mestským prostredím mesta Ilok. Jej zistenia potvrdila svojim dlhoročným skúmaním aj autorka prezentovanej knihy. Zároveň však upozornila na skutočnosť, že Slováci sa do Iloku masívnejšie sťahovali až v závere 19. storočia a začiatkom 20. storočia, teda v období, keď sa postupne strácali podmienky pre rozvoj tradičného odevu v jeho prirodzenom prostredí. Aj preto je najšpecifickejším zistenie, že Slováci v Iloku si zachovali tradičný odev slovenskej lokality, z ktorej sa do Iloku prisťahovali. Išlo pritom o sekundárnu migráciu zo slovenských obcí v Báčke – a tak respondentky doposiaľ registrovali odev svojich starých rodičov i rodičov z konkrétnych obcí v Báčke. Z týchto lokálnych typov sa nevytvoril mix špecifický pre Ilok. Výnimkou je málo zachovaný a Milou Bosić popísaný odev s prvkami mestskej kultúry.     

Aj vzhľadom na práve uvedené je pre Slovákov v Iloku zachovaný tradičný odev dôležitým prvkom pre sebaidentifikáciu. Prezentáciou uvedenej odbornej publikácie vznikla aj výnimočná príležitosť pre inklúziu slovenskej minority v Iloku, nakoľko priamo predstaviteľka majoritnej chorvátskej majority navrhla, že majorita zabezpečí preklad odbornej publikácie do chorvátskeho jazyka a následné vydanie publikácie, ktorá priblíži problematiku Slovákov v Iloku majoritnej chorvátskej spoločnosti.