Významnú návštevu, Jej Excelenciu prezidentku Chorvátskej republiky Kolindu Grabarovú-Kitarovićovú privítala na svojej pôde Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady UMB a Vedeckej rady Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB 10. decembra 2015 jej čestný titul doctor honoris causa (Dr. h. c.) odovzdal rektor univerzity doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD.

„Čestný titul je vyjadrením nášho rešpektu, úcty a obdivu k doterajšiemu pôsobeniu prezidentky Chorvátskej republiky Kolindy Grabarovej-Kitarovićovej, k jej vedeckej a štátnickej práci, ako aj prejavom uznania významného prínosu k medzinárodnej spolupráci so zreteľom na rozvoj transatlantických vzťahov, spoločnej európskej budúcnosti a vzájomnej chorvátsko-slovenskej spolupráce,“ uviedol vo svojom návrhu na udelenie čestného doktorátu predseda Vedeckej rady Fakultypolitických vied a medzinárodných vzťahov UMB a zároveň dekan tejto fakulty prof. PhDr. Ján Koper, PhD.

Kolinda Grabarová-Kitarovićová je vysokokvalifikovanou odborníčkou v oblasti teórie a praxe medzinárodných vzťahov so zameraním na otázky bezpečnosti a globalizácie, ale aj na problematiku integrácie krajín južnej Európy do európskych a transatlantických štruktúr. Významne prispela k zvyšovaniu medzinárodnej prestíže a kredibility Chorvátska ako dôveryhodného a zodpovedného členského štátu EÚ a NATO, ako aj k dlhodobému rozvoju úprimných, srdečných a priateľských vzťahov medzi Chorvátskou republikou a Slovenskou republikou.

Vo svojom prejave po udelení čestného doktorátu prvá dáma Chorvátskej republiky podčiarkla význam vzdelania. Zdôraznila tiež význam strednej Európy, pričom sa sústredila na možnosť prepojiť geopolitické regióny sveta so severojužným koridorom. Zdôraznila, že otázky bezpečnosti európskeho priestoru nie je možné zvládnuť bez vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných krajín.

Po skončení slávnostného zasadnutia vedeckých rád sa prezidentka Chorvátska zaujímala o činnosť a študijné odbory Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov, o spoluprácu s partnerskými chorvátskymi vysokými školami.

Kolinda Grabarová-Kitarovićová (Do rastra, resp. graficky oddeliť)

Do politiky vstúpila po občianskej vojne a pod vplyvom vojnových udalostí absolvovala popri štúdiu anglického a španielskeho jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe (1993) aj štúdium medzinárodných vzťahov na Fakulte politických vied na tej istej univerzite (2000).

Záujem o medzinárodné vzťahy a bezpečnostné štúdie ju priviedol v rámci Fulbrightovho programu na ročné pôsobenie na George Washington University (2002 – 2003), neskôr získala štipendijné pobyty na Kennedy School of Government na Harvard University (2009) a na John Hopkins University (School of Advanced International Studies, 2011).

Hlboká odborná znalosť reálií Severnej Ameriky sa odrazila na vymenovaní do funkcie riaditeľky odboru pre Severnú Ameriku na Ministerstve zahraničných vecí Chorvátskej republiky (1995 – 1997), na pôsobení na Veľvyslanectve Chorvátskej republiky v Kanade (1998 – 2000) a predovšetkým na jej vymenovaní na post mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Chorvátskej republiky v USA (2008 – 2011).

Kolinda Grabarová-Kitarovićová sa mimoriadne aktívne podieľala na úspešnom začlenení Chorvátska do európskych štruktúr, a to v pozícii ministerky pre európsku integráciu (december 2003 – február 2005), v pozícii vedúcej štátnej delegácie a vyjednávacieho tímu pre rokovania o prístupe Chorvátska do EÚ (apríl 2005 – január 2008) a v rokoch 2005 – 2008 ako ministerka zahraničných vecí a európskych záležitostí Chorvátskej republiky (február 2005 – január 2008).

Záujem o rozvoj nových komunikačných stratégií a úsilie priblížiť Organizáciu severoatlantickej zmluvy bežným ľuďom sprevádzali jej aktivity na poste námestníčky generálneho tajomníka NATO pre verejnú diplomaciu v rokoch 2011 – 2014, kde pôsobila ako prvá žena v tejto funkcii.

Za prezidentku Chorvátskej republiky bola zvolená v januári 2015. Od nástupu do funkcie pokračuje v regionálnych iniciatívach svojich predchodcov (Brdo-Brijuni proces), zintenzívnila bilaterálnu agendu na úrovni prezidentov, avšak presadzuje aj nové multilaterálne iniciatívy. Jednou z nich je iniciatíva Jadran – Baltik – Čierne more, ktorá stavia na potenciáli 12 krajín EÚ s tromi európskymi morami: Jadranským, Čiernym a Baltickým v záujme zlepšiť a posilniť spoluprácu vo väzbe nielen na celú EÚ, ale aj na transatlantickú spoluprácu.

Uskutočnila množstvo odborných prednášok na akademickej pôde a iných inštitúciách v Európe, Rusku, Afganistane, USA a Kanade. Je autorkou niekoľkých štúdií a článkov z oblasti medzinárodných vzťahov a politiky uverejnených v Chorvátsku aj v zahraničí. Jej vedecko-výskumná a publikačná činnosť sa orientuje predovšetkým na problematiku integrácie Chorvátska do európskych a transatlantických štruktúr, otázkam bezpečnosti a problematike globalizácie. Počas svojho vysokoškolského štúdia preložila niekoľko kníh a článkov o filozofii z portugalčiny a angličtiny do chorvátskeho jazyka pre Inštitút filozofického výskumu a vydavateľstvo Univerzity v Záhrebe. V roku 1990 pôsobila ako editorka edície Witnesses of History, takisto preložila niekoľko kníh vzťahujúcich sa k vojne v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine.

PhDr. Eva Koperová, PhD.

Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie FPVMV UMB

Foto: Dušan Beňo