Študentka Simona Strelcová pochádza z Banskej Bystrice. Jej život ovplyvňuje ťažký hendikep. Nechodí, nerozpráva. Má mozgovú obrnu s poruchou reči. S okolitým svetom komunikuje pomocou počítača, prostredníctvom internetu, alebo písomne perom na papier. V rámci podujatia Srdce na dlani pokrstila rozprávkovú knižku pre deti. V súčasnosti je študentkou 1. ročníka Ekonomickej fakulty UMB. Rozprávala sa s ňou Zuzana Ševčíková.
 

Simonka, pred mesiacom sa Vám poradilo uviesť rozprávkovú knihu pre deti. O čom je táto knižka?

Kniha sa volá Mária a čarovný prsteň. Sirota Mária po vzore Arabely dostáva od strýka Alojza čarovný prsteň, ale o jeho magických schopnostiach sa dozvie až vyrieknutím priania, ktoré ju prenesie do čarovnej krajiny dobrých drakov, bláznivých morských víl, potterovskej školy kúziel. Tu si nachádza novú rodinu, nadväzuje priateľstvá a zažíva množstvo nebezpečenstiev, strachu i prvú lásku.

 Knihu ste predstavili v rámci podujatia Srdce na dlani, pretože vznikla vďaka mnohým dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam. Ako a kto Vám pomáhal?

Za nezištnú pomoc pri vydaní knihy ďakujem pani Jane Žitňanskej, Jurajovi Oravcovi a občianskemu združeniu PONS, Rotary klubu Banská Bystrica, účastníkom a účastníčkam Univerzitnej noci literatúry, Radovanovi Ondrejkovi, Marike Arvensisovej, Ľubici Tomkovej, Zuzane Bariakovej, Martine Kubealakovej a Dominike Dodekovej, ktorá knihu ilustrovala. Ďakujem tiež svojim blízkym a najmä svojim rodičom. Moja kniha vyšla s podporou poslankyne Európskeho parlamentu Jany Žitňanskej, občianskeho združenia PONS, Rotary klubu Banská Bystrica, dobrovoľného príspevku účastníkov a účastníčok Univerzitnej noci literatúry 2015 a Živej literatúry na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

 Písaniu sa venujete už dlhšie, píšete poviedky, poéziu. Čo Vás inšpiruje?

Životné situácie a charaktery ľudí, v mojich príbehoch zmením prostredie, roly postáv a pridám niečo fantazijné.

Pomáha Vám písanie aj v komunikácii s okolitým svetom?

Áno, určite.

Je úžasné, že ste napriek ťažkému ochoreniu odmalička dosahovali lepšie výsledky ako Vaši spolužiaci. Dnes ste študentkou na univerzite, aký je to pocit?

Je to úžasný pocit, skoro všetky ciele, ktoré som si dala, som dosiahla. Musím priznať, že som mala veľké obavy a strach z toho, ako ma prijmú medzi seba moji zdraví spolužiaci.

Ako sa Vám štúdium páči? Akých máte priateľov?

Štúdium sa mi veľmi páči, hoci je náročné. Priateľov mám väčšinou vysokoškolákov a už aj pracujúcich, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť.

Ako zvládate štúdium?

Celkom dobre, som spokojná.

Čomu sa chcete venovať po ukončení štúdia?

Chcela by som si založiť vlastnú firmu... Ale všetko ešte ukáže čas.

Na akú ďalšiu knihu sa môžeme tešiť? Na čom pracujete?

Venujem sa viac próze ako poézii, teraz píšem knihu s názvom Vyryté v srdci a pamäti s podnadpisom Návod, ako brať hendikep s humorom. Budú to vtipné príbehy s mojimi najbližšími priateľmi. Pri ich rozprávaní sa striedame a píšem ich formou besiedok a čŕt. Spolupracujem aj s časopisom Inak obdarení (časopis pre hendikepovaných).

Ako ešte trávite čas, ako si krátite voľné chvíle?

Hlavne stretávaním s priateľmi, čítaním dobrých kníh. Taktiež milujem hudbu a filmy.

Pre všetkých študentov UMB odporučte dobrú knihu, film, ktoré sa vám páčia alebo ako inšpiráciu.

To je ťažké, lebo každému sa páči niečo iné. Mňa práve zaujala séria kníh Dych od Rebeccy Donovanovej. Človek po jej prečítaní je skutočne rád, že má milujúcu rodinu.